Sumár Tour: Jumbo našlo recept na Pogačara, Vingegaard víťazom epického duelu 

Najlepšia Tour de France poslednej dekády. To je najčastejšie pomenovanie fanúšikmi na sociálnych sieťach pre aktuálne skončený ročník Starej dámy. Najrýchlejšia Tour histórie bola plná veľkých súbojov a dramatických útokov, trpkých sklamaní a pekných príbehov, jednoducho bavila každým dňom. Všetko to len podtrhol súboj o najcennejší dres. O Maillot Jaune zápasili víťaz posledných dvoch ročníkov Tadej Pogačar a najlepší tím sveta Jumbo-Visma. Výsledkom bol epický duel, na ktorý budú fanúšikovia spomínať ešte dlho. 

Tadej Pogačar vstupoval do tohto ročníka ako obrovský favorit. Po dvoch posledných ročníkoch kedy nenašiel premožiteľa a po sezóne kedy vyhral takmer všetko na čo siahol, to ani nemohlo byť inak. V úlohe hlavných vyzývateľov sa ocitlo Jumbo-Visma, ktoré na Tour priviezlo kolektívne nasilnejšiu skupinu pretekárov s dvojicou lídrov. Tými boli druhí muži uplynulých dvoch edícií Tour, ktorí boli v oboch prípadoch porazení v súboji jeden na jedného Tadejom Pogačarom. A tento rok mali Jonas Vingegaard a Primož Roglič spojiť svoje sily a konečne vybojovať pre holandský tím vysnený žltý dres. 

Pogačar od začiatku Tour však potvrdzoval rolu favorita. Získaval sekundy v klasikárskych dojazdoch, v časovke, na kockách či v jedinom horskom dojazde prvého týždňa na La Planche. Do kariet mu hrala smola tímu Jumbo v nervóznej piatej etape na dlažbe, kedy si prežili smolné momenty obaja lídri holandského tímu. Roglič sa z pádu už viac nespamätal, no ešte zostával so stratou v poradí, aby pôsobil aspoň ako potencionálna hrozba. Jonasov defekt a stratu minúty a pol dokázali neutralizovať skvelí Van Aert s Laportom, výsledkom čoho Vingegaard v tejto kritickej etape nestratil takmer žiaden čas a ušetril aj omnoho viac energie ako obhajca titulu. S odstupom času môžeme povedať, že Jumbo bolo práve v tejto etape najbližšie porážke na tejto Tour. 

Do Álp tak vstupovali Vingegaard s Rogličom na dostrel žltého dresu, hoci ich straty už neboli zanedbateľné. Tím UAE však postihla interná nákaza koronavírusom v dôsledku ktorej prišiel Pogačar o dôležitú časť svojej kohorty. Aj tak ale vstupoval do Álp sebavedomý, hoci na La Planche sa dvojice z Jumba nedokázal zbaviť tak, ako v minulých rokoch. Veľkým faktorom tejto Tour boli aj neznesiteľné teplá, ktoré v minulosti Pogačarovi robili problémy, a v Alpách to platilo obzvlásť. Široká verejnosť tak s napätím čakala na to, ako využije tím Jumbo slabosť tímu UAE a horúce počasie. 

A holandský tím nesklamal. Na veľký úder si vybral druhú z troch alpských etáp, vysokohorskú skúšku obsahujúcu smrtonosné trio legendárnych stúpaní Télegraphe - Galibier - Granon. Už na prvom z nich Primož Roglič zahájil brutálnu ofenzívu, na ktorú zrejme až priveľmi sebavedomo svojpomocne odpovedal Pogačar. Primožov útok bol však len jedným z aspoň tucta ktorým mal žltý muž čeliť v ďalších dvoch hodinách pretekov. Pasáž pred Galibierom, kedy na rovine na striedačku nastupujú Roglič s Vingegaardom Pogačarovi, zrejme zostane vrytá hlboko v pamäti nás všetkých. Rovnako ako fantastické vystúpenie Pogačara na Galibieri, kedy protiútokmi postupne odpáral celý tím Jumba na čele s Rogličom, ktorý už viac do GC nezasiahol. 

Za jeho zadným kolesom však zostala po celý čas prilepená najväčšia hrozba a Jonas Vingegaard si počkal na svoju príležitosť. Dánov zdrvujúci nástup na prudkých sklonoch Col du Granon, ktorým zlomil dovtedajšieho suveréna pretekov, je ďalším z pamätných momentov onej etapy i celej Tour. V ten deň Pogačar stratil tri minúty na svojho úhlavného rivala. Čas, ktorý už nedokázal získať späť, hoci sa potom o to sympaticky pokúšal na Alpe d'Huez, v Saint-Étienne, na Port de Lers, na Val Lauron Azet, na Peyragudes, na Col des Spandelles a v následnom zjazde, v ktorom mu riskovanie dokonca prinieslo jeden z jeho ojedinelých pádov, či v časovke do Rocamadouru. 

Vingegaard sa ale striasť nenechal, v kopcoch, klesaniach i časovke bol odrazu silnejší a na Hautacame potvrdil, kto je kráľom tohto ročníka. Dánsky pretekár tak zavŕšil svoju neuveriteľnú evolúciu z amatéra pracujúceho v továrni na ryby, až na víťaza Tour de France, a to v priebehu iba piatich rokov. Cyklistika tak má nového hrdinu a novú superstar. A čo je najdôležitejšie, Vingegaard a jeho tím odvrátili hroziacu dlhoročnú dominanciu Tadeja Pogačara na najväčších pretekoch sveta. Slovincovi boli viac ako seberovným súperom a tento ročník môže byť začiatkom krásnej éry. Rivality nevidenej v našom športe už dlhé desaťročia. 

Veľkého súboja o žltý dres sa mal zúčastniť aj tím Ineos Grenadiers a ich najväčšia zbraň, Egan Bernal. Kolumbijský pretekár mal ale už v januári vážnu nehodu, ktorá ohrozila celú jeho kariéru a ambície na tohtorčný žltý dres rozdrvila na prach. Od toho momentu sa britský tím sústredil skôr na zisk pódia, či už prostredníctvom Adama Yatesa alebo Daniela Martíneza. Pred Tour sa ale víťazstvom na Okolo Švajčiarska o slovo prihlásil veterán zostavy Geraint Thomas, ktorý sa napokon ukázal ako najsilnejší z trojice aj v júly. Na francúzskych cestách použil svoje skúsenosti, jazdil múdro a efektívne, no a hoci sa dvom najlepším rovnať nemohol, v boji o tretie miesto nemal konkurenciu. Fantastický úspech na konci jeho kariéry, ktorý nečakali už ani v jeho vlastnom tíme. 

- reklama -

- reklama -

Keď začiatku roka oznámil Marc Madiot riaditeľ francúzskeho tímu Groupama-FDJ, že Gaudu, Storer a Pinot spoja sily a vybojujú pre tím pódium na Tour de France, zrejme žiaden fanúšik sledujúci cyklistiku nebral tieto vyhlásenia vážne. Lenže ono to skoro vyšlo. David Gaudu mal kvalitnú podporu tímu a veľmi umnou jazdou v horách nestrácal príliš veľa času. V etape na Hautacam sa potom jasne zbavil všetkých svojich súperov v boji o štvrtú priečku a udržal to i v dlhej časovke. Francúz tak aj naďalej ukazuje pekný progres a pre domácu krajinu vybojoval najlepšie umiestnenie na Tour od tretieho miesta Romaina Bardeta pred piatimi rokmi. 

Napriek pôvodným ambíciám na pódium musí byť Aleksandr Vlasov spokojný s piatym miestom v Paríži. Rus spadol v prvom týždni a dlho sa z toho zbieral, nakúpil veľa času, no v treťom týždni zabojoval a vrátil úder. Dlhým útokom v šestnástej etape získal naspäť dôležité minúty a v záverečnej časovke tak mohol pripraviť o Top 5 Naira Quintanu či Louisa Meintjesa. Ani tí dvaja však nebudú nespokojní so svojím výsledkom. Po dlhých rokoch bojovali v horách s najlepšími a vrátili sa na pozície v najlepšej desiatke, na ktoré patria. 

Veľké teplá zničili Romaina Bardeta, ktorý v Alpách vyzeral byť zrelý na boj s Thomasom o pódium, no napokon v Pyrenejách odišiel na výkon práve v kopcoch. Siedma priečka je však po sklamaní z Gira pre trápiaci sa tím DSM aj samotného Bardeta vítaným výsledkom, hoci Francúz má bezpochýb na viac. Do Top 10 sa skvelým tretím týždňom prepracoval aj Alexey Lutsenko, ktorý mal smolnú sezónu, no takýto výsledok ho určite poteší, rovnako ako Astanu, ktorá je v tomto roku suverénne najhorším World Tour tímom. Top 10 uzavrel Adam Yates, ktorý sa trápil v treťom týždni s chorobou, no celá jeho GC snaha trochu nedávala zmysel a Brit zrejme len bojoval o novú zmluvu na ďalšiu sezónu, bez záujmu pomôcť Thomasovi k pódiu. 

Napriek skutočne kvalitne obsadenej Top 10 sa ani táto Tour neobišla bez odstúpení veľkých GC kandidátov. Okrem Rogliča pády v prvom týždni zničili akékoľvek ambície aj austrálskej dvojici Ben O'Connor a Jack Haig. Do Top 10 mal našliapnuté Steven Kruijswijk, no po páde a vyvrtnutí ramena opúšťal Tour v sanitke. Kvôli pozitívnemu testu na Covid zas museli odstúpiť Guillaume Martin a Enric Mas, no a s nešpecifikovanou chorobou musel podujatie opustiť aj líder tímu EF Ruben Guerreiro. Choroba ktorá zmarila Yatesovu snahu o Top 5 postihla už v prvom týždni aj Daniela Martíneza, ktorý tak rovnako vypadol z bojov o celkovú klasifikáciu pre zdravotné problémy.