Sumár Tour: Wout van Aert predviedol show aj za Alaphilippa s Van der Poelom, objavmi Tour Pidcock či Philipsen

Jedna z najatraktívnejších Grand Tours histórie pozná svojich víťazov. Žltý dres si napokon ukoristil Jonas Vingegaard po fantastickom súboji s Tadejom Pogačarom, no a hoci to bude najmä tento súboj ktorý fanúšikom utkvie v pamäti, za uplynulé tri týždne to nebolo iba o nich. V tomto sumári sa pozrieme na ostatné súťaže na Tour, fantastické úniky, veľké príbehy, sklamania a jednoducho na jazdcov, ktorí spravili túto Tour takou nezabudnuteľnou. Jej súčasťou bol aj náš Peter Sagan, ktorý má za sebou menej výraznú edíciu, no vo finále asi musí byť so svojou jazdou spokojný. 

Najdôležitejším dresom po tom žltom je zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. Stať by sa ním mal dobrý šprintér so schopnosťou zbierať body aj v náročnejšom teréne. Tieto podmienky priam dokonalo spĺňa Wout van Aert, no a preto nie je prekvapením že ho získal práve. Prekvapivý je ale dominantný štýl akým to urobil. Wout od začiatku Tour nemal v tejto súťaži súpera, hoci Jakobsen, Sagan i Philipsen spočiatku bojovali. Van Aert im ale nedal absolútne žiadnu šancu a popri pomoci svojmu tímu vyhrať Tour dosiahol aj rekord v počte zisku bodov. Číslom 480 prekonal aj doterajší najvyšší zisk Petra Sagana z roku 2018. Až sa ponúka otázka, prečo vlastne Wout nevyhral tento dres v posledných dvoch rokoch? 

Leaked footage of the TdF Netflix series #TDF2022 pic.twitter.com/Q1W6boO3DK

— Cycling Memes (@Cycling_Memes1) July 23, 2022

Van Aert ale na tejto Tour predviedol ďaleko viac ako len dominanciu v zelenej súťaži. Vyhral i cenu najbojovnejšieho jazdca a to úplne právom. Bojoval o etapy a keď nie, tak bol v úniku. Na pódiu etáp sa umiestnil osemkrát, a to v časovkách, šprintoch, horách i klasikárskych dojazdoch. Wout prebral po Saganovi a Alaphilippovi úlohu showmakera už minulý rok, no tentokrát dal svojím výkonom úplne novú dimenziu. Bol vždy a všade, potvrdil svoj status najkomplexnejšieho pretekára v profipelotóne, no a zrejme aj najlepšia jazdca v balíku vôbec. Show ktorú predviedol sme ešte v tomto tisícročí na Grand Tour nevideli. Ani od Sagana, ani od Van Der Poela či Alaphilippa. 

Wout nebol ďaleko ani od zisku bodkovaného dresu, no ten napokon pripadol jeho kolegovi Jonasovi Vingegardovi. Opäť tak tento dres padol do náručia celkovému víťazovi iba ako bonusový darček a nepomohlo ani zrušenie dvojnásobného udeľovania bodov na cieľových stúpaniach. S prázdnymi rukami zostali jazdci ako Gulio Ciccone či Pierre Latour, ktorý o každý bod bojovali v únikoch. Najväčšou postavou tejto súťaže bol ale bez debaty Nemec Simon Geschke, ktorý mohol v drese Cofidisu nadviazať na tradíciu Davida Moncoutiého, no nezvládnutá bitka o brejk na začiatku rozhodujúcej osemnástej etapy ho oň pripravila. Po dvoch týždňoch ho napokon stratil až na Hautacame, poslednom kopci pretekov, keď sa len bezmocne prizeral z diaľky triumfu Jonasa Vingegaarda a v cieli mu ostali iba oči pre plač. 

- reklama -

- reklama -

Posledný z trojice dresov nepriniesol nijakú drámu. Už v preview Tour sme písali, že biely dres môže Tadej Pogačar pokojne vyhrať aj s hodinovým náskokom, a tak sa aj stalo. Dva a pol týždňa ale jazdil výborne Tom Pidcock, ktorý po prvý, ale rozhodne nie posledný krát, ukázal svoju show na najväčšom javisku cyklistiky. Klenot tímu Ineos Grenadiers dlho útočil na Top 10 a nosil biely dres ako náhradník za žltého Pogačara. Jeho deň slávy prišiel najmä v poslednej alpskej previerke, kedy najskôr ukázal že je najlepším zjazdárom v balíku, a následne si prišiel pre pompézne víťazstvo na vrchole legendárneho Alpe d'Huez. V poslednom týždni síce vypadol z GC, ale nazbieral tu veľké skúsenosti a konečne potvrdil vrchársky potenciál, ktorý ukazoval v mládežníckych kategóriách. 

Osobitnou kapitolou tohto ročníka boli šprintéri. S výnimkou Cavendisha a Démara sa tu zišla úplná elita, no akosi šprintérom chýbali príležitosti. Napokon sme videli iba tri pravé hromadné dojazdy, z toho dva ešte na začiatku v Dánsku a jeden na samom konci v Paríži. Spravodlivo si ich rozdelila trojica Jakobsen, Groenewegen a Philipsen. Posledný menovaný potom pridal ešte jeden triumf zo šprintu okresaného balíku a ďalšie dva podobné triumfy mu prekazili Van Aert s Laportom útokmi neďaleko pred cieľom. S prázdnymi rukami domov odišiel najmä Caleb Ewan, pre ktorého je táto sezóna úplnou katastrofou. Z ostatných šprintérov tu boli v dobrej forme aj Alexander Kristoff či Mads Pedersen, no obaja dosiahli iba na tretie miesta. 

Minimum šprintérskych etáp znamenalo mnoho príležitostí pre brejky a vďaka tomu sme mohli sledovať aj niekoľko fantastických jázd v únikoch. Úžasné víťazstvá dosiahli odolnejší šprintéri ako Mads Pedersen, Michael Matthews či Magnus Cort. Posledný menovaný zaujal okrem víťaznej etapy aj fantastickým prvým týždňom, kedy sme ho videli v úniku až päťkrát a stanovil aj rekord jedenástich vyhraných vrchárskych prémií v rade. Výbornú Tour má za sebou Israel, ktorý vyhral dve etapy skrz úniky veteránov Simona Clarka a Huga Houla. Parádnym 60-kilometrovým víťazným sólom sa zas po dlhých rokoch pripomenul v deviatej etape Bob Jungels. 

Výborné výkony ukazovali v únikoch aj ďalší cyklisti ako Quinn Simmons, Neilson Powless, Warren Barguil, Benjamin Thomas, Lennard Kämna, Alberto Bettiol či Valentin Madouas, no víťazstva sa nedočkali. Veľké vyhlásenia o útoku na bodkovaný dres či etapy napokon nevyšli dvojici Thibaut Pinot či Michael Woods, no obaja jazdili dobre a snaha sa im uprieť nedá. A azda sa nenájde fanúšik, ktorého by nepotešila fantastická jazda Chrisa Froome v etape na Alpe d'Huez, ktorá mu vyniesla pódium v pretekoch po dlhých štyroch rokoch, a to rovno na tej najvyššej úrovni. 

V pelotóne sa však našlo aj veľa cyklistov, ktorí nenaplnili predpoklady. Kráľom medzi nimi bol Mathieu Van Der Poel, ktorý doplatil na príliš prehustený tohtoročný program a Tour opustil v polovici úplne prázdny. Totálne bezzubá bola aj trojica lovcov etáp z Quick-Stepu Bagioli, Honoré a Asgreen, ktorá len podtrhla nedobrú sezónu belgického tímu. Ostane už navždy nezodpovedanou otázkou, ako veľmi ovplyvnili antidopingové razie pred Tour morálku jazdcov tímu Bahrain Victorious. Faktom ale je, že Teuns, Caruso a najmä Mohorič boli veľmi nevýrazní. Tím tak zviditeľňoval aspoň Fred Wright. 

Svoju jedenástu Tour absolvoval aj slovenský majster Peter Sagan. Tentokrát to ale bolo po jeho zatiaľ najhoršej sezóne vôbec, pretkanej zdravotnými problémami, no a tak je zrejme iba dobrým znamením, že Tour dokázal dokončiť po deviatykrát v kariére. Dve štvrté, dve piate a jedno šieste miesto v etapách boli vítaným bonusom. V takéto výsledky by sa ešte pred dvomi mesiacmi väčšina fanúšikov neodvážila ani dúfať. Sagan dokonca naznačil spočiatku záujem zabojovať aj o rekordný ôsmy zelený dres a najmä jeho výkony v štvrtej a pätnástej etape sú dobrým znamením pred poslednou tretinou sezóny a Majstrovstvami sveta.