Primož Roglič ustál tlak a nenechal nikoho na pochybách, na Vuelta a Espaňa demonštroval svoju kvalitu a zaradil sa medzi legendy podujatia. Veľmi pekné výkony počas troch týždňov podávali aj Enric Mas a Jack Haig, obaja skončili na pódiu. Naopak, Vuelta dopadla veľkým neúspechom pre zoskupenie Ineos Grenadiers, z nabitej zostavy britského tímu sa na stupne víťazov nedostal ani jeden pretekár.
Pódium Vuelty 2021 (© Luis Angel Gomez / Photo Gomez Sport) |
Roglič splnil plán do bodky, nezastavili ho súperi ani pády
Primož Roglič to dokázal. Slovinský cyklista dosiahol hetrik v zisku celkových víťazstiev, napodobnil tak výkon Roberta Herasa z rokov 2003, 2004 a 2005. Roglič sa vďaka triumfu v roku 2021 dostal na delené druhé miesto v historických tabuľkách podujatia spolu s Albertom Contadorom a Tonym Romingerom. Aj im sa podarilo získať tri celkové víťazstvá. Na prvom mieste je vyššie spomínaný Heras so štyrmi víťazstvami. Roglič vstupoval na španielsku Grand Tour s veľkým odhodlaním, ale aj pod veľkým tlakom. Po nevydarenom vystúpení na Tour de France musel znovu dokázať, že stále patrí medzi najlepších cyklistov sveta. Už po úvodnom dni sa obliekol do červeného dresu, podarilo sa mu opanovať úvodnú časovku na sedem kilometrov. Hneď v prvej etape tak začala jazda za celkovým triumfom, no nebola spanilá, pretože Roglič čelil pár problémom.
Slovinec vlastnil červený dres do tretej etapy, druhýkrát sa do neho navliekol po šiestej etape. Počas deviatej etapy končiacej na Alto de Velefique síce finišoval na druhom mieste, ale o najcennejšie tričko opäť prišiel. Definitívne ho získal až na konci sedemnástej previerky, pri výstupe na Lagos de Covadonga, kde predviedol veľkú dominanciu a všetkým súperom ukázal, že na španielskych cestách je nezdolateľný. Lenže Rogliča na tohtoročnej Vuelte prenasledoval tieň z Tour, až dvakrát spadol, no z pádov si neodniesol vážnejšie zranenia. Práve jeho pády boli jediné slabé okamihy v jeho vystúpení na španielskej Grand Tour. Okrem celkového víťazstva získal prvé miesto aj v počte etapových triumfov, vyhral štyri etapy, najviac spomedzi všetkých účastníkov 76. ročníka. Zlatú bodku dal v poslednom dni, v časovke končiacej v Santiago de Compostela. Roglič bol najväčšou hviezdou a ozdobou pretekov.
Mas sa držal v horách aj v časovkách, Haig bol správna alternatíva
Na tohtoročnej Vuelte sa stretla silná konkurencia vrchárov, ale najväčším súperom jazdca Jumbo – Visma v celkovej klasifikácii bol Enric Mas. Španiel znovu ukázal, že mu domáca Grand Tour zvykne chutiť, raz už druhé miesto v celkovej klasifikácii obsadil, v roku 2018. Vtedy bol silnejší iba Simon Yates. Silnou stránkou pretekára Movistaru bola jazdca v kopcoch, kde vedel držať krok s Rogličom, iba v pár prípadoch neprišiel do cieľa nalepený na kolese slovinského cyklistu. Mas bol v horách druhým najsilnejším mužom, položil v nich základ druhého miesta. Veľmi dobré odjazdil aj oba súboje s chronometrom. Na sedemkilometrovej trati stratil na Rogliča osemnásť sekúnd, v záverečnom dni nakúpil niečo cez dve minúty. Španiel nepatrí medzi najhorších časovkárov, ale na Vuelte v nich predviedol najlepšie výkony v sezóne. Druhé miesto získal o celé tri minúty, čím deklaroval svoju dominanciu, chýbala tomu len čerešnička v podobe etapového triumfu.
Viac ako meno na druhom mieste prekvapilo obsadenie tretej priečky. Jack Haig je považovaný za elitného vrchára, ktorý vie miešať kartami aj v celkovom poradí, ale na Vueltu cestoval len ako alternatíva svojho tímu, ako dvojka. Austrálčan totiž nikdy na Grand Tours neskončil na stupni víťazov. Najväčší úspech kariéry v jeho podaní začal naberať tvár v deviatej etape, obsadil štvrté miesto, pričom na Rogliča stratil iba niečo okolo pol minúty. Definitívny ukážku jeho dobrej formy sme sledovali v treťom týždni, kde sa poriadne zviditeľnil. Najskôr sa z priebežnej šiestej priečky posunul na štvrtú a nakoniec v predposlednom dni, kedy Bahrajn – Victorious rozpútali na ceste doslova peklo, zlomil odpor priamych konkurentov v bitke o tretie miesto a prišiel si poň. Haig zvládol aj obe časovky a nakoniec bol spasiteľom pre svoj celok, aj keď nebol jediný.
Meno Ineosu zachraňoval Adam Yates, Egan Bernal sklamal
Na každú Grand Tours v sezóne nastupuje britský Ineos Grenadiers s ambíciou ovládnuť celkovú klasifikáciu. Počas roku 2021 na všetky tri trojtýždňové etapové preteky vyslali papierovo najsilnejší tím, ale vo Francúzsku a Španielsku neboli úspešní. Na Vuelte mali niekoľko kariet, ktorými mohli hrať. Pomyselným esom v rukáve sa stal Adam Yates, lenže nakoniec bolo z toho „iba“ štvrté miesto v celkovej klasifikácii. Britský cyklista mal od začiatku podujatia viac-menej voľné ruky, nemusel sa starať o lídra tímu a dokonca mohol aj útočiť. Yates tento benefit využil niekoľkokrát, nielen počas tretieho týždňa, keď už bol tímovým lídrom on. Problémom bolo, že Yates nemal nohy na to, aby mohol získať lepšie ako štvrté miesto. Zo Španielska preto nemusel odchádzať smutný, pretože bol najlepším jazdcom svojho tímu, nechal na ceste všetko a v neposlednom rade vyrovnal svoj najlepší výsledok z Grand Tours. Štvrtý bol aj na Tour v roku 2016.
Úplné iné emócie v cieli 76. ročníka Vuelty musel prežívať Egan Bernal. Kolumbijský pretekár chcel ovládnuť druhú Grand Tours v roku 2021, vyhral Giro d'Italia, lenže už prvé kopce ukázali, že nie je zrovna najlepšie pripravený. Výkony Bernala v horách neboli tragické, ale líder Ineosu nemohol dúfať, že by mohli postačiť na stupne víťazov, tobôž nie na celkový triumf. Bernal sa dostal do najlepšej desiatky na konci tretieho dňa a udržal sa v nej až do úplného konca, lenže cyklista jeho kalibru neprichádza na Grand Tours biť sa o najlepšiu desiatku, minimálne o najlepšiu päťku. Do nej sa 24-ročný pretekár dostal na štyri dni, nakoniec zo Španielska odchádzal so šiestym miestom. Pre Bernala budú mať spomienky na 76. ročník Vuelty štipľavú príchuť, pretože nielenže sa nezmestil do Top 5, ale z podujatia odchádzal bez cenného dresu a etapového víťazstva. To sa mu stalo iba tretíkrát na Grand Tours. Zároveň víťazstvo v celkovej klasifikácii na španielskej Grand Tour stále zostáva výzvou, ktorú Bernal ešte nezdolal.
Mäder vykročil k elite, Cort sa predvádzal v únikoch
Tohtoročná Vuelta a Espaňa nebola chudobná na prekvapenia. Tým ďalším bol víťaz súťaže do 25 rokov. Dres pre najlepšieho „najmladšieho“ jazdca získal Gino Mäder. Švajčiar sa stal najdôležitejším domestikom Jacka Haiga v treťom týždni a v stúpaniach bol tak silný, že v cieľových stúpaniach za ním nestíhali ani známejšie tváre a papierovo kvalitnejší vrchári. Mäder za tri týždne nemal slabý deň, práve naopak, od začiatku druhého týždňa sa neustále škriabal vo výsledkoch hore. Najviac ho bolo vidieť v predposlednom dni, počas „pekla Bahrajnu“. Bol to on, kto vyviezol Haiga na tretie miesto, a seba samého na piatu pozíciu. Azda jedinou slabinou švajčiarskeho cyklistu boli časovky, lenže v horách získal potrebné sekundy, že ani priemerné výkony v súboji s chronometrom ho o piate miesto a biely dres nepripravili. Mäder tak urobil prvý významný krok vo svojej kariére. Doposiaľ jeho najväčším úspechom bolo etapové víťazstvo na Giro d'Italia.
Vo výbornom svetle sa na Vuelte prezentoval aj Magnus Cort. Dánsky borec síce nemiešal kartami v celkovom poradí, ale často sa ukazoval v únikoch a vtedy museli byť pretekári v pelotóne veľmi pozorní. Cort vyhral tri etapy, dvakrát po celodennom úniku a raz prekvapil v hromadnom dojazde. Dán bol blízko aj k štvrtému prvenstvu, na Valdepeñas de Jaén ho od toho delilo len pár metrov. Tri etapové víťazstva si zo Španielska odniesol aj Fabio Jakobsen. Holanďan absolvoval svoju prvú Grand Tour po ťažkom zranení, nielenže ju dokončil, trikrát zvíťazil, ale domov si odniesol aj dres pre víťaza bodovacej súťaže. Pre Jakobsena ide o pozitívne znaky, na ktorých môže stavať v blízkej budúcnosti. V šprintoch vyzeral výborne. Horskú súťaž ovládol Michael Storer, k tomu pridal dve etapové víťazstvá. Aj on počas troch týždňov získal spomienky, na ktoré bude spomínať do konca života. Získal svoje najväčšie úspechy.
- reklama - |
- reklama - |
- reklama - |
- reklama - |
Lópeza zradili ruky a hlava, Landu pády a výkonnosť
Nie všetci cyklisti sa mohli usmievať na konci podujatia. Jedným z nich bol Miguel Ángel López, ktorý poriadne nahneval športových riaditeľov, kolegov, ale aj fanúšikov. Pritom to celý čas vyzeralo, že kolumbijský cyklista konečne prelomí smolu na Grand Tours, ktorá ho prenasleduje a dokáže vybojovať cenné umiestnenie na stupni víťazov. Počas najťažších etáp bol vpredu, bojoval po boku Enrica Masa a dokonca vyhral osemnástu etapu. Lenže prišiel zlom, dva dni po korunovácii, kedy doslova vybuchol. Nielen na bicykli, ale aj mimo neho. López v predposlednom dni nezachytil selekciu hlavnej skupiny, zaostal a už sa nedokázal vrátiť. Pod posledným kopcom podujatia nahnevaný sadol do auta a vzdal sa. Pritom stále mohol vybojovať cenné umiestnenie v Top 10. V zlomovom dni ho viac ako nohy zradila hlava a je možné, že skrat zo 76. ročníka Vuelty ho bude sprevádzať už do konca kariéry.
Veľké ambície mal pred štartom podujatia aj Mikel Landa, líder tímu Bahrajn – Victorious. Generálka na Vueltu mu vyšla podľa predstáv, vyhral podujatie Vuelta a Burgos. Lenže Landové plány začali naberať trhliny už v prvom týždni. Nohy mu ideálne nefungovali v šiestom dni pri výstupe na Alto de la Montaña de Cullera. Ďalšie dni sa k nie príliš dobrej forme pridali aj problémy na ceste, Španiel mal pár kolízii a nakoniec sa prepadol až na chvost tretej desiatky v priebežnej klasifikácii. Nakoniec preteky nedokončil. Rovnaký osud postretol aj Aleksandra Vlasova, ktorý prežíval Grand Tour ako z rozprávky. Lenže aj on okúsil chuť španielskeho asfaltu a preto na dvadsiatu etapu nenastúpil. Do skupiny cyklistov, ktorí na Vuelte sklamali patril aj Richard Carapaz, ktorý však má za sebou náročný rok, a na niektorom podujatí už musel vybuchnúť. Stalo sa to na španielskej Grand Tour. Olympijský víťaz odstúpil v štrnástej etape.
Konečné poradie pretekov po 21. etape | ||||||||
1. | ROGLIČ Primož | Jumbo-Visma | 83:55:29 | |||||
2. | MAS Enric | Movistar Team | 04:42 | |||||
3. | HAIG Jack | Bahrain Victorious | 07:40 | |||||
4. | YATES Adam | INEOS Grenadiers | 09:06 | |||||
5. | MÄDER Gino | Bahrain Victorious | 11:33 | |||||
6. | BERNAL Egan | INEOS Grenadiers | 13:27 | |||||
7. | DE LA CRUZ David | UAE Team Emirates | 18:33 | |||||
8. | KUSS Sepp | Jumbo-Visma | 18:55 | |||||
9. | MARTIN Guillaume | Cofidis | 20:27 | |||||
10. | GROßSCHARTNER Felix | BORA-hansgrohe | 22:22 |
Konečné poradie bodovacej súťaže po 21. etape | ||||||||
1. | JAKOBSEN Fabio | Deceuninck - Quick-Step | 250 | |||||
2. | ROGLIČ Primož | Jumbo-Visma | 199 | |||||
3. | CORT Magnus | EF Education-NIPPO | 161 | |||||
4. | TRENTIN Matteo | UAE Team Emirates | 145 | |||||
5. | MAS Enric | Movistar Team | 120 | |||||
6. | DAINESE Alberto | Team DSM | 120 |
Konečné poradie vrchárskej súťaže po 21. etape | ||||||||
1. | STORER Michael | Team DSM | 80 | |||||
2. | BARDET Romain | Team DSM | 61 | |||||
3. | ROGLIČ Primož | Jumbo-Visma | 51 | |||||
4. | CARUSO Damiano | Bahrain Victorious | 33 | |||||
5. | MAJKA Rafal | UAE Team Emirates | 33 | |||||
6. | HAIG Jack | Bahrain Victorious | 23 |
Konečné poradie súťaže do 25 rokov po 21. etape | ||||||||
1. | MÄDER Gino | Bahrain Victorious | 84:07:02 | |||||
2. | BERNAL Egan | INEOS Grenadiers | 01:54 | |||||
3. | PEDRO LOPEZ Juan | Trek-Segafredo | 19:48 | |||||
4. | ROCHAS Rémy | Cofidis | 40:59 | |||||
5. | CHAMPOUSSIN Clément | AG2R Citroën Team | 45:56 | |||||
6. | CRAS Steff | Lotto Soudal | 01:10:33 |