Chvíľka neférovosti (blog)

 

Pre mňa to boli parádne preteky so všetkým, čo patrí k poriadnej klasike, s poriadnou akciou a napätím. Chcel by som sa vyjadriť trochu k tomu, čo sa stalo v týchto pretekoch, resp. k dôvodom prečo sa to stalo a k reakciám hlavne zo strany slovenského fanúšika, k reakciám z diskusného fóra tohto kvalitného webu, kde som sám účastníkom diskusií. Vôbec sa nechcem venovať Quick-Stepu Floors, nakoľko nikto z nás netuší čo mali/nemali robiť, čo mali/nemali nakázané a pod. Všetko sú to z našej strany len domienky.

 

Greg van Avermaet. Víťaz absolútne zaslúžený, o tom žiadna. Len krútim hlavou nad niektorými názormi, že teraz si to víťazstvo naozaj zaslúžil a vydrel. Samozrejme, že zaslúžil. Viac ako ktokoľvek iný. Ale čo o tom. Doterajšie víťazstvá si nezaslúžil? To boli všetko náhody? To sa po každé len viezol? OK, táto jednorázovka bola v jeho podaní asi tá najkvalitnejšia akú som aj ja u neho videl. Dal do toho úplne všetko, nešpekuloval, išiel si svoje. Aký to kontrast oproti jeho "štýlu" jazdenia v poslednom čase, všakže. Asi áno. Ale  "jeho" štýlu? Či štýlu 99 % cyklistov? Skôr to druhé. Len van Avermeata si slovenský divák všíma skoro ako Sagana. Už pred pretekmi je nastavený na súboj týchto dvoch, pretože vraj odvekí rivali a neviem aké bludy. Ak by si ale divák všímal takto pozorne aj ďalších jazdcov, zistil by, že to nie je štýl van Avermeata. A keď si to už aj všimne, tak zrazu už nie je "pijavica" (neznášam to slovo) len GvA, ale každý jeden čo nestrieda Saganovi. V konečnom dôsledku by takto skončil skôr či neskôr každý jeden pretekár. Teda okrem Sagana (no možno ešte okrem ďalších Slovákov). Lenže aj Sagan je tá Vaša "pijavica", resp. sem-tam bol. Ako sa píše aj tu na fóre, Cancellara by vám o tom vedel rozprávať. Každý kto nazve nejakého pretekára "pijavicou" a neviem čím ešte je pre mňa absolútne Saganom zaslepený amatér. Ale nechcem zachádzať až takto ďaleko.

 

 

Peter Sagan v cieli Gent - Wevelgem (© BORA-hansgrohe / Stiehl Photography)

 

 

Každý len vidí ako Sagan maká a ťahá. Áno, ale Sagan nemá to "pravé" cyklistické rozmýšľanie. On proste nepozerá, on ide. No, až do včera, keď už hrniec vykypel. Ale takto sa v dnešnej cyklistike nevyhráva, resp. vyhráva len veľmi zriedkavo. To už dávno jazdci aj šporotví riaditelia pochopili. Tobôž v dnešnej dobe, keď je v pelotóne človek, ktorý to odťahá za Vás. Jasné, z pohľadu Saganovho fanúšika je to čisté ..., ale v pelotóne je to cesta k víťazstvu proti Saganovi. Pravdepodobne jediná cesta. A taký Kwiatek, GvA a ďalší sú si určite vedomí, že je to nefér, nespravodlivé a ja neviem čo ešte. Ale toto nieje amatérsky šport medzi kamarátmi, ktorí si idú zahrať futbal. Toto je tvrdé pretekanie o veľké víťazstvá. Kvôli tomuto makajú celý život, kvôli tomuto si odriekajú všetko. A potom, keď príde ich šanca na big play, tak si povedia, ok, budem spolupracovať a možno, možno pán boh dá a porazím Sagana? Nie, takto to nefunguje. Tu sa využíva každá maličkosť, ide sa na hranu pravidiel, aby cyklista dostal odmenu za všetku tú tvrdú prácu. Tu ide nejaké kamarátstvo, spolupráca bokom. Pre boha, veď toto je vrcholový šport, tu ide o veľa. Tu ide o osobný úspech, o úspech celého tímu, o spolujazdcov, sponzorov, budúcnosť tímu, o budúcnosť samotných jazdcov. Tu nie je žiadny dôvod, aby v rozhodujúcich chvíľach dal niekto niekomu niečo zadarmo, alebo mu ešte aj pomohol.

 

Ja chápem slovenského fanúšika. Ja sám som z takých, ktorí veľmi emotívne prežívajú každý jeden úspech aj neúspech slovenského športovca. Tiež som aktívne športoval. Aj ja som hocikedy nahnevaný a nadávam, ale chápem súvislosti, chápem prečo je to takto a nie tak ako by sme si to predstavovali. Patriotom treba byť, ale treba rešpektovať aj iných. Pretože Sagan nie je pretekár, Sagan je zjav. On sa chce baviť, kým ostatní chcú vyhrávať. On chce hrať fér. Lenže to sa jednoducho v cyklistike nedá. On robí revolúciu v cyklistike. Robí ju tým, že mieša prirodzené ľudské vlastnosti do profesionálneho športu. Z pohľadu etiky je skoro Mesiáš.

 

Avšak má to dve stránky. Sagan si to možno ešte neuvedomuje. A keď áno, tak klobúk dole. Mám na mysli to, že aj on o pár rokov skončí s cyklistikou a môže sa stať, že mu bude chýbať nejaké víťazstvo, po ktorom túžil. Teraz to berie skoro až poloprofesionálne. Áno, chcem pretekať, chcem vyhrávať, ale chcem hrať fér, nechcem byť v tom najsilnejšom tíme, mne stačí aj priemerný, ale chcem mať okolo seba svojich ľudí a pohodu. Tu narážam na tú druhú stránku. Keď bude starší, pred koncom kariéry, bez onoho víťazstva po ktorom túžil, dôjde mu, že ono to bolo všetko pekné, že mal to čo chcel. Ale aby ho potom neškrelo, že nerozmýšľal viac profesionálne. Že nezobral to čo potreboval. Že nehral trochu nefér. Aspoň na chvíľu.

 

Ďakujem za prečítanie.