No, aspoň si organizátori Tour môžu povedať, že skúsili naozaj všetko. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že všetky pokusy boli úplne márne. V roku 2015 takmer vynechali časovky a na oplátku v horách videli výkon, z ktorého sa zahmlievalo pred očami. Vlani postavili netradične náročnú trasu, no jediné čo sme videli, bolo pár úplne odradených pretekárov. Na tento rok predstavili organizátori niečo naozaj netradičné... a... nepomohlo. O trase som po zverejnení písal trošku s rezervou, no nemá cenu ju kritizovať, Francúzi ukázali niečo menej konvenčné a osobne mám rád túto rozmanitosť. Veľa rovinatých etáp? Môžeme to zobrať aj z pohľadu, že v pár minulých edíciách boli o tieto etapy šprintéri okradnutí. Dlhé rovinaté etapy k Tour patria a vždy patrili, rovnako ako k nej patria Pyreneje a Alpy. Kde inde sa majú šprintéri predstaviť? Tour de France je domovom šprintérov, vždy to tak bolo a dúfam, že aj bude. Skôr ma zaráža tá pasivita jazdcov... Aby sa v jedenástej etape vybrali do úniku traja jazdci, to je k smiechu.
 
Celá cyklistika zase dostala peknú facku a tie biele dresy to naozaj nenapravia. Vlastne sme videli presne to isté čo vlani, iba časový odstup bol iný. Chris Froome už druhý rok de facto nemusel v horách nič predviesť, rozdiel oproti vlaňajšej edícii tvoril rozdiel kilometrov proti chronometru. Inak to bolo o tom istom, totálna dominancia jeho tímu odrovnala všetkých. Vlastne to bola často krát taká férovka, teda tím Sky oproti všetkým tímom, ktoré zastupovalo pár lídrov a cieľ väčšiny z nich bolo uvisieť tempo. Froome vyhral štvrtý titul, a teda patrí medzi najväčšie legendy aké kedy TdF mala, vlastne je už len krôčik, aby dohnal borcov, o ktorých už skôr čítavame povesti a mýty. Lenže jeho prehru a prehru tímu Sky už chcú vlastne všetci... Organizátori, novinári a taktiež masová verejnosť. Počas výstupu na Izoard sa nedalo nepočuť to sklamanie v hlase komentátora po Froomeho útoku, ktorý sa snažil objektívne hodnotiť túto akciu. Alebo ľudia (a asi sa k nim sám radím), ktorí fandia vlastne už komukoľvek, len, aby dokázal poraziť tú čiernu skazu. Je to naozaj tak a vyjadrenia vedenia Tour a celého A.S.O. o tom, ako bol pretek tesný, nemôžu určite prekryť opätovné sklamanie. Keď sa o 20 rokov niekto pozrie na výsledky, tak možno dôjde k názoru, že Tour bola tesná a dramatická. Lenže to naozaj nebola, nebola vlani, nebola predvlani... a nebude... snáď bude!
 
 
froome 2017 landa tdf zlty cdtf
Chris Froome a Mikel Landa na čele skupiny favoritov (© Slipstream Sports)
 
 
A ťažko sa diviť aj neprajným fanúšikom. Dozaista veľkú časť z nich tvorili domáci, ktorí hnali dopredu svojho hrdinu. Je to podobné ako na štadiónoch, keby prišli hrať Angličania zápas na Stade de France, diváci na štadióne spravia všetko pre to, aby to znepríjemnili hosťom. A to sme videli aj v uliciach. Asi by som nikdy na cyklistov nebučal, ale nedivím sa že to niektorí robia. Druhým dôvodom je samozrejme isté déjá vu... Jednoducho ľudia toto už raz zažili. Hlavne tí čo cyklistiku sledujú okrajovo (a treba povedať, že to je drvivá väčšina fanúšikov Tour) už raz oklamaní boli, prečo by mali veriť ďalšiemu dokonalému cyklistovi, ktorý chodí do Francúzska a rok čo rok je rovnako neomylný? Aj keby Froome vyhral aj piaty titul, zrovnávať ho s titánmi Anquetilom, Merckxom alebo Hinaultom nemá cenu, vtedajšia cyklistika sa na tú dnešnú podobá len okrajovo. Jediné reálne zrovnanie existuje s istým Texasanom. A naozaj tá dominancia je obdobná, jednoducho vzdor nie je povolený. Tá zúrivosť a potreba dominancie a nadvlády nad súpermi, to je naozaj také déjá vu. Lenže v niečom to iné je... Na Armstronga a cyklistiku jeho doby sa dalo pozerať.
 
Bardet záchrana? Romaina Bardeta musí oceniť každý, kto má naozaj rád cyklistiku. Bardet sa snažil, snažil sa veľmi, dokonca využíval k útokom celý tím, čo boli určite tie najlepšie okamihy celej Tour. Lenže AG2R sa sile Sky rovnať nemohli a zrejme ani nikdy rovnať nebudú. Bardet je jeden z mála lídrov, ktorí pochopili, že pokiaľ niečo skúsia, šanca na úspech je minimálna a môže to skončiť katastrofou, no pokiaľ neskúsia nič, nič nevyhrajú! Bardet má po tohtoročnej edícií dve pódia, preto v budúcej sezóne nebude mať cenu hrať na nejaké pódium... Nie, cieľ je vyhrať! A vlastne Bardet sa tak správal už aj teraz. Druhým do partie ctených cyklistov, ktorý chceli niečo robiť s pretekom je Fabio Aru, ten sa nebojí útočiť ani v momentoch, kde by to ostatných ani nenapadlo. Avšak prekvapivá slabosť Astany a možno aj jeho pozvoľné slabnutie mu už viac nedovolilo. V budúcnosti by sa mal zameriavať na Tour, je ďalším cyklistom, ktorého by nejaké pódia nemali zaujímať. Pretože ak cyklista, ktorý pred poslednou horskou etapou stráca pol minúty na žltý dres prehlási, že na víťazstvo ani nemyslel, preto sa o nič nepokúsil, tak to neviem čo si o tom myslieť... Contador v uplynulej edícii písal tak trošku iný príbeh. A je otázne, či sú jeho nezdary opäť výsledkom pádov. Osobne si skôr myslím, že im nesadlo to sústredenie na Teide, lebo okrem Mollemu (ktorý bol na Gire) jazdil tím pod svoje možnosti, keď to porovnáme s jarou. A hlavný súper menom Movistar sa vyparil úplne, ale vlastne oni sa vytratili už v druhej polovici Gira. Opäť, keď to zrovnáme s ich jarou, to snáď ani nebol ten istý tím.
 
Froome síce prehlásil, že to bola jeho najťažšia Tour de France. No... iba ťažko sa tomu dá veriť. K nejakému maximu bol dohnaný tak raz v preteku, inak bol v absolútnej pohode a môže si opäť robiť zálusk na Vueltu. A mne ako fanúšikovi, ktorý chce vidieť starú cyklistiku, ktorej ústup má na svedomí temnota nebeského tímu zostáva zase dúfať, že o rok to bude iné.
 
Na záver už len upravím známe futbalové príslovie: Tour de France to je pretek, na ktorom jazdí 198 cyklistov, no vždy ju vyhrá Fr... Radšej nie!