Dauphiné a Tour de Suisse vypĺňajú prázdnotu po Gire, premosťujú ho s Tour de France a zároveň poskytujú letmý prehľad a formujú očakávania pred najväčšími pretekmi sezóny. O čo sme po ich skončení múdrejší?
 
V krátkosti: o nič. Výpadok Frooma síce výrazne ovplyvnil Starú dámu, to áno – ale keď si spomenieme na Dauphiné 2014, kedy sme boli doslova nadržaní na Tour, tak táto edícia bola úplným anti-afrodiziakom a len rozpačito skúšame hádať, na koho to vlastne máme zamerať pozornosť. Nie, nikto z najlepších nebuchol päsťou po stole a nezvrieskol: v júli to chcem vyhrať!, práve naopak, dostali sme najnudnejšiu tohtoročnú týždňovku a na to, aby sa v horských etapách nič neudialo, netrebalo ani Ineos vlak. Favoriti sa teda "poriadne" otestovali a zistili, že sú zhruba na Poelsovej úrovni. Veľmi povzbudzujúce.
 
No nebol to iba Froome, ktorého meno sa bude spájať s Dauphiné v negatívnom zmysle. Je už zrejmé, že účasť bola veľkým omylom aj pre Dumoulina a ostáva len dúfať, že v Sunwebe vedia čo robia, lebo zatiaľ to tak nevyzerá. Na druhej strane by mohla absencia dvoch najväčších favoritov znamenať isté osvieženie. Veď kedy vyhrať Tour ak nie teraz? Po siedmych rokoch neštartuje žiadny dominantný GT jazdec a vynára sa otázka, či bude tím Ineos fungovať ako hodinky. Bez Frooma to tak často nebolo, je to práve on, kto z nich žmýka maximum. (Spoiler alert – tím Ineos bude fungovať ako hodinky. Ale už samotná neprítomnosť Frooma by mohla byť morálnou vzpruhou pre ostatné tímy a cyklistov a stimulom na revoltu. Predpokladajúc neveľké rozdiely v GC, druhá vogézska etapa môže byť veľmi ťažko kontrolovateľná, len to bude chcieť trochu odvahy obetovať pár potenciálnych umiestnení v top10 – minimálne 7-8 tímov bude mať dvoch veľmi kvalitných pretekárov a pri istej kooperácii sa musí vyskytnúť porucha červeno-čierneho vlaku.)
 
 
dumoulin 19 dojazd krvavy sunf
Tom Dumoulin so zraneným kolenom (© Cor Vos | Team Sunweb)

 
Späť k Dauphiné. Ak si niekto zaslúži zvýšenú pozornosť, tak je to samozrejme Fuglsang, tento rok ako utrhnutý z reťaze. Formu drží celú sezónu, určite jeho životnú, aj keď nešťastné momenty sa zaiste nájdu – nočná mora Alaphilippe, absurdné (ne)pódium v Baskicku. Spojenie mizerného šprintu a avermaetovských útokov mu dlho bránilo v úspechoch na klasikách, v boji o najvyššie priečky na Grand Tour zatiaľ vždy zlyhal – buď na to nemal alebo chutnal asfalt. Alebo oboje. Môže tento rok vyhrať? Dovolím si o tom pochybovať, nepôsobí na mňa ako prototyp jazdca na trojtýždňové preteky.
 
A zvyšok? Pinot, Bardet, Kruijswijk, Yates, Martin, všetko kvalitní pretekári, ale každý z nich ma nejaký problém – či už je to časovka, konzistencia alebo gravitácia. Porte? Samostatná kapitola, ale raz to predsa musí vyjsť. Van Garderen... On a vôbec celé EF sú tento rok ako pokropení živou vodou. Z Buchmanna sa stala taká stávka na istotu na top10 v menších pretekoch, je najvyšší čas vmestiť sa tam aj na GT. Quintana trčí v Movistare už o dva roky dlhšie ako by mal a pred Tour sa rysuje ďalšie fiasko, kombinácia s Landom nezaručuje práve najlepšiu náladu v tíme.
 
Od Švajčiarska sa smerom k TdF už tradične veľa neočakáva – slúži ako odkladisko pre jazdcov z Gira na využitie zvyškov formy a obskúrnejších cyklistov, pre ktorých to je vrchol sezóny (Špilak, Frank, Costa...). Nespomínam si, kedy naposledy bojoval niekto o víťazstvo na švajčiarskych cestách a následne vo Francúzsku, aj keď Bernal je v tomto o čosi špecifickejší prípad. Nezriedka sa v súvislosti s jeho osobou stretávame s glorifikáciou a hyperbolizovaním, ba až povyšovaním na nadčloveka. O niečo triezvejší pohľad odhalí síce vynikajúce výkony vzhľadom na svoj vek, ale nie až také dominantné v porovnaní s konkurenciou a bude zaujímavé sledovať, či sa ešte má kam posunúť. Pravdou však je, že je to hotový a kompletný cyklista, silný psychicky aj fyzicky, jazdí veľmi vyspelo, nenechá sa unášať a bezpochyby má na to, aby Tour vyhral. U neho už nemá zmysel na niečo čakať a v Ineose by ho mali využiť kým je hore, nesie totiž atribúty, ktoré ho predurčujú na skorší regres. Obrovská výkonnosť v nízkom veku (Schleck, Cunego), časté pády a z toho vyplývajúca možnosť zranenia (znova Schleck), navyše sa zdá, ako keby Kolumbijčanom s pribúdajúcimi rokmi dochádzal dych. Aby sa nestalo, že po tom, čo sa mu konečne uvoľní líderstvo na Tour, vyjde najavo, že sa už pohybuje okolo svojho zenitu. Ale to je hudba budúcnosti... Teraz je zhodou náhod záložný líder (spolulíder?) a treba s ním rátať.
 
 
bernal 19 suisse zlty podium Gian Ehrenzeller Kyestone SDA
Egan Bernal (© Gian Ehrenzeller / Kyestone-SDA / Tour de Suisse)

 
Thomas sa napriek pádom a všemožným špekuláciám o odstavení na druhú koľaj húževnato drží myšlienky na obhajobu. Je to jeden z najväčších smoliarov a preto som veľmi rád, že mu to minulý rok všetko vyšlo a až neuveriteľne do seba zapadlo. Pripravený bude, toho sa neobávam, obávam sa toho, že si šťastenu (v jeho prípade absenciu smoly) už v plnej miere vyčerpal. Ak nie, tak určite bude hrozbou. Zo zvyšku švajčiarskeho osadenstva sú pre Tour ako-tak relevantní Konrad a Dennis s Benootom, ktorí ukazujú ďalšie zaujímavé premeny z časovkára resp. klasikára na vrchárov. No a Mas, ktorý to môže kľudne v júli dať "na Carapaza".
 
Ak trochu odbočíme, tak mimo záberu hlavných kamier nájdeme Urána a Valverdeho. Španielove slová o tom, ako bude pomáhať asi netreba brať úplne vážne. Pravdepodobne to pojme ako prípravu na Vueltu a pokúsi sa vyhrať etapu, no v jeho prípade si človek nemôže byť úplne istý ničím. Od Urána očakávam klasicky kvalitné a nudné pretekanie. A čo tí z Gira? Minulý rok bol medzi talianskou GT a Tour týždeň pauzy naviac. Ten týždeň je dosť dôležitý, ukazuje sa to napokon aj v prípade preferencie Dauphiné pred Švajčiarskom (odhliadnuc od faktu, že Dauphiné často ponúka aj nejaké preview tej-ktorej etapy na Tour). Ak – a to je dosť veľké ak – Nibali dobre zregeneroval a bude mať záujem o GC, viem si ho predstaviť v pozícii, v akej bol minulý rok Dumoulin. Začať bez očakávaní a tlaku a zrazu sa ocitnúť v treťom týždni a na pódiovej priečke. Tie kratučké horské etapy mu asi nebudú po chuti, no on môže niečo vymyslieť aj mimo hôr. Ako pravdepodobnejšia sa však javí vrchárska súťaž, možno etapa. 2 GT po sebe dokončil iba dvakrát a ani raz v prípade tej druhej dieru do sveta nespravil. Landa odjazdil double pred dvoma rokmi, ale za úplne odlišných okolností. Teraz chce Tour vyhrať. Myslí to vážne alebo chce naštvať Quintanu, ktorý očakával plnú podporu pre seba? Nechajme sa prekvapiť.
 
Suma sumárum: pokiaľ ide o predpretekové určenie favoritov, nemáme takú pevnú pôdu pod nohami ako pred Girom. Áno, posledný výsledok rezonuje najviac a tak bude majorita nevyhnutne ukazovať na Bernala. V podstate sa jedná o zdanlivo totožný prípad ako Roglič po Romandii, pričom dvojice Romandia-Giro a Suisse-Tour sú, čo sa týka prípravy a očakávaní, takmer identické a neosvedčené. Bernal je však podstatne mladší, od Katalánska súťažne nejazdil a je možné, že vo Švajčiarsku ešte nebol vo svojej top forme – jeho výhra to vzhľadom na konkurenciu nijako nevylučuje. Ale bude mať vôbec voľnosť? A kto sú ostatní kandidáti? Vieme vyselektovať nejakú skupinu o ktorej by sme mohli povedať, áno, títo budú bojovať víťazstvo, títo o pódium? Pred Girom to šlo – a všetko to rozmetal Carapaz, nutno dodať... Jeden scenár ponúka náhľad do nedávnej histórie. Bolo to práve v spomínanom roku 2012, kedy sa začala éra Sky, tímu, ktorý prežil svoju klinickú smrť a mieni pokračovať v otestovanej a úspešnej ceste. Vtedy to pre nich skončilo 1-2 a vlastne ani nevidím dôvod, prečo by sa to nemohlo zopakovať, dokonca s podobnou dynamikou medzi Wigginsom a Froomom... teda pardon, medzi Thomasom a Bernalom. A tretí znova Nibali.
 
Javisko a herci sú pripravení, hra sa môže začať...