O pár dní štartuje posledný trojtýždňový podnik sezóny Vuelta a s ním aj posledný súťažný blok v roku 2019. Ešte pred tým sa však ešte raz obzrime za atraktívnym cyklistickým letom a hlavne najsledovanejším podujatím sezóny Tour de France.
 
Na jeho štarte chýbalo niekoľko veľkých mien. Najväčší favorit Christopher Froome na tréningu nešťastne spadol a zlomil si lakeť i stehennú kosť. Jeho najväčším vyzývateľom mal byť Holanďan Tom Dumoulin, no aj ten spadol, pre zmenu, na Gire a do začiatku najslávnejších pretekov sa nestihol dať dokopy. Z toho dôvodu mala byť Tour omnoho otvorenejšia a do bitky o celkové poradie malo zasiahnuť hneď viacero jazdcov.
 
Vytvoriť trasu trojtýždňových pretekov je pre usporiadateľov v skutku náročná úloha a vyhovieť sa pri tom nedá všetkým. Organizátorom sa však napriek všetkému podarilo vytvoriť atraktívnu trasu s napínavými šprintérskymi, klasikárskymi i horskými koncovkami. Bojovnosť sa pretekárom nemohla uprieť od začiatku až do konca a žiadna etapa vďaka tomu nebola vyslovene nudná.
 
Už od úplného začiatku žiarila jasno francúzska hviezda Julian Alaphilippe. Ten nenechal svojej povesti nič dlžný a bavil divákov svojou jazdou od začiatku do konca. Kto by však od neho pred pretekmi čakal, že bude až do úplného konca bojovať s favoritmi o žltý dres? Asi nikto.
 
 
alaphilippe 19 tour triumf efefg
Julian Alaphilippe (© Ashley Gruber, Jered Gruber || GRUBER IMAGES)
 
 
V prvých desiatich dňoch mali dostať príležitosť, až na jednu výnimku, šprintéri a klasikári. Nebolo to však také fádne a suchopárne, ako to občas zvykne byť a na etapy sa naozaj dalo pozerať. Okrem toho však do priebehu etáp prehovorili pády, vietor a Julian Alaphilippe, čo na samotnej atraktivite etáp ešte pridalo.
 
Poradím výrazne zatriasla trojica horských etáp v Pyrenejách a časovka. Tam bol mimoriadne aktívny Thibaut Pinot, ktorý sa dlho javil najsilnejší. Alaphilippe zatiaľ húževnato bránil žltý dres a mnohí o ňom začali hovoriť ako o hlavnom favoritovi. Tím Ineos bol oproti predchádzajúcim rokom o niečo menej viditeľný a na čele peletónu sme preto nesledovali ich typický vláčik. Neviditeľný bol Michal Kwiatkowski, ktorý zvykne v kopcoch potiť krv...
 
Rozhodnúť mal teda alpský tretí týždeň a v ňom sa skutočne diali veci. Najprv musel kvôli svalovým problémom odstúpiť Pinot, potom tlaku Bernala neodolal Alaphilippe a napokon sa kvôli zosuvom pôdy musel neutralizovať záver kľúčovej 19. etapy a aj veľká časť 20.etapy. Do žltého dresu sa obliekol mladučký Bernal, ktorý si ho napokon udržal až do Paríža. Hrdina Alaphilippe skončil celkovo piaty. Aj napriek strate žltého dresu mohol byť s dvoma víťaznými zárezmi nadmieru spokojný. Spokojný bol napokon aj Ineos. Bernal po celkovom víťazstve v Paríži len ťažko hľadal slová, druhý Thomas sa po skvelom umiestnení na pódiu tešil na zaslúžený odpočinok. Osobne ma prekvapil Jumbo-Visma, ktorý v horských etapách tvrdil muziku a napokon bol ich líder Krujswijk zaslúžene tretí. Mimo bednu skončil tesne nemecký cyklista a Saganov kolega z Bory Buchmann, ktorý bol v horách nesmierne silný, ale zradili ho pomalé časovky. Najsilnejším šprintérom bol napokon Caleb Ewan, ktorý vyhral až trikrát, vrátane tej najprestížnejšej etapy na Champs Élysées.
 
 
bernal 19 tour biely detail v kopci asofpb
Egan Bernal (© A.S.O. / Pauline Ballet)
 
 
Peter Sagan sa už po prvej etape obliekol do zeleného dresu (aj keď ho ešte vtedy vlastnil Teunissen) a už sa z neho až do konca nevyzliekol. To o jeho dominantnosti vraví všetko. Slovenský borec ukázal oproti slabšej jari badateľné zlepšenie a okrem rekordného siedmeho zeleného dresu si na svoje konto pripísal ešte jedno víťazstvo v etape.
 
Tour však mala okrem mála víťazov aj množstvo porazených. Traja sa nachádzali v Movistare. Španielsky tím zvolil rovnakú taktiku ako minulý rok, teda nominovali sem všetkých troch svojich lídrov. Všetci traja dopadli tak ako nechceli, teda mimo pódia. Nairo Quintana si podmanil Galibier, no okrem toho to bola z jeho strany hotová tragédia. Alejandro Valverde jazdil najprv ako domestik, potom, pre zmenu, sám na seba a jeho taktika počas mnohých horských etáp bola pre mňa prekvapením. Najlepšie dopadol Mikel Landa, ktorý mal byť samostatným lídrom hneď od začiatku. Jeho šieste miesto je však tiež sklamanie a možno aj to hralo rolu v jeho prestupe do Bahrainu Merida, kde bude konečne lídrom sám. Ešte horšie ako Movistar dopadol tím UAE Emirates. Po zranení Gaviriu vsadil všetko na celkové poradie. To im mali zabezpečiť Fabio Aru a Daniel Martin, ale obaja pohoreli ako fakle. Po vynikajúcej jari prišlo vytriezvenie aj v tíme Astana. Jakub Fuglsang dlho živil nádeje na top 10, z hry ho definitívne vyradil hlúpy pád. Smutní boli aj v Treku. Richie Porte sa napokon nevošiel ani do najlepšej desiatky a skončil až jedenásty. AG2R museli mať zmiešané pocity. Romain Bardet pohorel v celkovom poradí, no napriek tomu sa, vďaka hlúpemu prideľovaniu bodov na kopcoch HC kategórie, po dvoch etapách v úniku obliekol do bodkovaného dresu. Vincenzo Nibali to napokon zachránil v hodine dvanástej aspoň etapovým víťazstvom, inak to z jeho strany bolo iba trápenie. Thibaut Pinot, Tím CCC, Dimension Data, Adam Yates... Porazených bolo skutočne veľa.
 
 
bardet 19 tour bodkovany podium asofpb
Romain Bardet na pódiu (© A.S.O. / Pauline Ballet)
 
 
Nasledovala populárna jednorazovka San Sebastian, ktorú si nečakane podmanila vychádzajúca hviezda Remco Evenepoel. Asi nikto nepochybuje o tomto belgickom talente, ale kto by čakal, že zvíťazí takto suverénne na svojej vôbec prvej klasike?!
 
V smutnom duchu prebiehali preteky u našich susedov, keď v tretej etape nešťastne spadol Bjorg Lambrecht a v nemocnici počas operácie zomrel. Cyklistika je miestami skutočne krutý šport a mladý Belgičan mal okrem sľubne sa rozvíjajúcej kariéry celý život pred sebou...
 
Pred pár dňami skončili belgické preteky Binck Banck Tour. Rovnako ako minulý, aj tento rok nás čakalo na ich konci prekvapenie. Laurens De Plus po skvelej tour, kde pôsobil v roli horského domestika, dokázal, že odvážnym šťastie praje. Počas etáp hýril aktivitou a na konci bol preto zaslúžene odmenený. Až prekvapivo pasívnym dojmom pôsobil miestami Quick-Step...
 
Blíži sa koniec augusta a tým pomaly aj koniec celej sezóny, ktorej priebeh ubehol skutočne veľmi rýchlo. O pár dní začína posledná Grand Tour, španielska Vuelta. Pre niektorých cyklistov je to jedna z posledných príležitostí ako ešte zachrániť prebiehajúcu sezónu.
 
Krátko po jej skončení štartujú preteky Okolo Slovenska, ktoré bude mať historicky najlepšie obsadenie za celú svoju existenciu. Kompenzuje to však na môj vkus slabšia trať. Chýbajú väčšie kopce a hlavne dojazd na kopci, ktorý sa po fantastickom zážitku z minulého roka, z Vršatca, priam ponúkal. K dispozícii však budú štyri šprintérske koncovky, v ktorých zabojujú naozaj veľké mená, takže o zábavu bude určite postarané. V celkovom poradí bude záležať na každej sekunde. Mrzí snáď len neúčasť Petra Sagana, ktorý by nielenže prilákal na trať viac divákov ako Viviani, Pinot, Kristoff a Buchmann dohromady, ale mohol pokojne premýšľať aj o víťazstve v celkovom poradí. Jeho neúčasť však nahráva Erikovi Baškovi, ktorý by snáď po sto rokoch mohol konečne dostať šancu jazdiť sám na seba. Mne nezostáva nič iné, len popriať všetkým organizátorom a dobrovoľníkom veľa šťastia a pevných nervov, nech to všetko dobre dopadne. A my, fanúšikovia, si to opäť po roku môžeme vychutnať...