Vysiela Šport RTVS
Ak započujete niekoho rozprávať o "stroji času", tak asi myslí švajčiarskeho cyklistu Fabiana Cancellaru - najlepšieho časovkára všetkých čias. Narodil sa 18. marca 1981 v mestečku Wohlen neďaleko Bernu. Jeho rodičia sú talianski emigranti, čo komentátori z Apenínu občas radi spomenú. Malý Fabian sa najprv bavil futbalom, ale v trinástich rokoch mu prirástla k srdcu cyklistika. Nepotreboval luxus a sponzorov, stačil mu starý bicykel čo našiel v garáži. Okamžite sa ukázal jeho talent, prevyšoval svojich rovesníkov a žiaril v časovke. V rokoch 1998 - 1999 sa stal juniorským majstrom sveta v časovke. Neskôr vo veku devätnásť rokov získal striebro v časovke do 23 rokov na MS 2000 vo Francúzsku.
Manažéri si to všímali no a Cancellara podpísal v roku 2001 svoju prvú profesionálnu zmluvu s elitným tímom Mapei-Quick Step - zameraným najmä na klasiky. Prvé víťazstvo si pripísal v etape na Tour Rhodos, kde vyhral aj celkovo. Zúčastnil sa viacerých jednodňových pretekov, pričom skončil druhý na GP Eddy Merckx. Ďalšiu sezónu 2002 začal v akomsi B-tíme s podobnými talentami ako Pozzato alebo Rogers. Okrem obhajoby triumfu na Tour Rhodos sa stal národným šampiónom v časovke. V lete ho presunuli do A-tímu, čo splatil víťazstvom na GP Eddy Merckx. Na MS 2002 štartoval napriek veku pod 23 rokov v kategórii elite a vybojoval deviate miesto v časovke.
Potom tím Mapei zanikol a v sezóne 2003 si Cancellara obliekal dres ambiciózneho talianskeho zoskupenia Fassa Bortolo. Tu pomáhal k víťazstvám šprintérovi Petacchimu a sám ovládol domáce etapy na Okolo Švajčiarska a Okolo Romandie, alebo na Okolo Belgicka. V prológoch si vybudoval pozíciu neprekonateľného "monopolu". Na MS však skončil v časovke až osemnásty, čo ho prinútilo k ešte náročnejším tréningom. Vždy mal v povahe veľkú bojovnosť a odhodlanie, ktoré prenášal i na spolujazdcov.
Nasledovala sezóna 2004, keď Cancellara skončil v časovke desiaty na olympiáde, ôsmy na MS a prvý na švajčiarskych majstrovstvách. Okrem toho si pripísal premiérové triumfy v etapách na Tour of Katar, Okolo Luxemburska alebo Okolo Katalánska. Najväčším úspechom sezóny bol vyhratý prológ na Tour de France 2004. V ďalšom roku 2005 sa rozlúčil s tímom Fassa Bortolo víťaznou etapou na Paríž-Nice, na Okolo Luxemburska a na Okolo Katalánska. Konečne sa dostal na pódium aj na MS 2005 v Madride, keď skončil v časovke bronzový.
Sezóna 2006 bola prelomová, keď Fabian podpísal zmluvu s CSC (neskôr Saxo Bank). Premiérovo vyhral kráľovskú klasiku Paríž-Roubaix a stal sa majstrom sveta v individuálnej časovke. Taktiež vyhral etapu na Tirreno-Adriatico, získal titul švajčiarskeho šampióna a po TdF vyhral prológ aj na Vuelte. Definitívne sa zaradil medzi najpopulárnejších a najlepších cyklistov v pelotóne.
V roku 2007 sa rozbiehal pomalšie, ale potom na domácom území vyhral dve etapy Okolo Švajčiarska a národný šampionát. Na Tour de France 2007 vyhral prológ a tretiu etapu, vďaka čomu si udržal žltý dres až sedem etáp. Sezónu úspešne zakončil obhajobou titulu majstra sveta v časovke.
Po predchádzajúcich famóznych úspechoch zdvihol v roku 2008 Cancellara svoju zástavu ešte vyššie. Tradične vyhral časovku na švajčiarskych majstrovstvách a dve etapy na Okolo Švajčiarska 
s bonusom v podobe víťazstva v bodovacej súťaže, čomu dopomohla aj stavba trasy od domácich organizátorov. Najvyššie skončil tiež na klasike Miláno-San Remo a v prológu Okolo Kalifornie. Na Tirreno-Adriatico nielenže vyhral etapu, ale tentoraz zvíťazil aj celkovo. Tieto úspechy ešte prekonali Olympijské hry v Pekingu, kde Cancellara žiaril. Nielenže podľa očakávania zvíťazil v časovke, ale získal dokonca striebro v preteku s hromadným štartom, keď unikol pár kilometrov pred cieľom a predbehol ho iba S. Sánchez. Po úrode z Pekingu Cancellara už nemal psychické sily na obhajobu titulu majstra sveta. Aj tak sa stal v obrovskej konkurencii švajčiarskym športovcom roka a získal Credit Suisse Sport Award.
V roku 2009 oddýchnutý znova získal titul majstra sveta v časovke, no táto sezóna bola najmä v znamení Grand Tours. Švajčiar vyhral etapu na TdF (šesť etáp žltý trikot) a dve etapy na Vuelte (zlatý trikot päť etáp). Tradične žiaril aj na Okolo Švajčiarska, kde k dvom etapám pridal aj celkový triumf a výhru v bodovacej súťaži. Na domácej pôde sa stal aj národným šampiónom na ceste, ale prvýkrát vynechal časovku, keďže chcel nechať krajanom šancu na víťazstvo, čomu povolil aj tím.
V sezóne 2010 vyhral celkovo rovinatú Tour of Oman, klasiku Paríž-Roubaix s dlažobnými kockami aj časovku na MS. Potvrdil svoju komplexnosť. K tradičnému triumfu v prológu na Okolo Švajčiarska pridal ešte cennejší prológ na TdF, kde vyhral aj "časovkársku" devätnástu etapu. Žltý trikot obliekal v šiestich etapách. Za jediné negatívum roka 2010 preto môžeme označiť šestnáste miesto v časovke na Okolo Kalifornie v Los Angeles. Prvýkrát ho tu zdolal nastupujúci konkurent a víťaz tejto časovky Tony Martin. Vtedy sa začal duel Cancellara vs. Martin.
Rok 2011 spojil Švajčiara Fabiana Cancellaru s hviezdnym tímom Leopard Trek. Nechal sa zlákať kamarátmi Schlekovcami. Cancellara síce patril k lídrom tímu, ale často aj pomáhal vrchárom, čo mu ubralo veľa síl. On sám mal málo domestikov, čo sa prejavilo "iba" druhými miestami na Paríž-Roubaix a na Miláno-San Remo. Stále síce patril k najlepším v prológoch a časovke, ktoré vyhral na Okolo Švajčiarska, Okolo Luxemburska a na Tirreno-Adriatico, ale na najväčších eventoch ho vždy porazil minimálne Tony Martin. Švajčiar skončil v časovkách ôsmy na TdF, štvrtý na Vuelte a aj kvôli jemnému nárazu do bariéry až bronzový na MS. Zosadili ho z trónu a stratil pozíciu najlepšieho v klasikách, prológoch aj časovkách.
V sezóne 2012 chcel Cancellara ako jazdec tímu RadioShack-Nissan-Trek najmä zosadiť Tonyho Martina z trónu a obhájiť olympijské zlato v časovke v Londýne. Potom ho čakala tiež úloha skompletizovať víťazstvá z piatich najväčších klasík, pričom mu chýbajú vzhľadom na jeho vlastnosti asi tie najťažšie a to Liegé-Bastogne-Liegé a Giro di Lombardia.
Spartakusovi však ročník 2012 nevyšiel kvôli zdravotným komplikáciám. Všetko začalo nádejným druhým miestom na Miláno - San Remo, no už na Okolo Flámska zrazil bidon, ktorý ho poslal na mesiac domov so zlomeninou kľúčnej kosti. Ostatné klasiky vynechal. Vrátil sa na domácich Okolo Švajčiarska, kde mu tesne ušiel Saganov prológ. Sklamanie však napravil najväčším víťazstvom v sezóne, keď mu namerali najrýchlejší čas v prológu Tour de France. Sympaťák si za odmenu po nevydarenej jari mohol sedem dní ponosiť žltý dres najprestížnejších pretekov. Už počas Tour začal opäť pociťovať bolesti v ramene a radšej odstúpil, aby sa mohol šetriť na OH. V olympijských pretekoch opäť smolne spadol a naštrbil si nešťastné rameno. V časovke tak nemohol podať maximálny výkon a kvôli veľkým bolestiam obsadil "až" siedme miesto.
Nasledujúca sezóna potom videla na klasikách starého-dobrého Cancellaru. Jeho tretie miesto na prvom monumente bolo správnym naštartovaním pred kockovými jednorazovkami. Najskôr sa mu podarilo ovládnuť svojím nezameniteľným útočným štýlom E3 Harelbeke a Okolo Flámska, triumfálne víťazstvo dosiahol aj na Paríž - Roubaix, i keď tam mal silných súperov. Evidentne spokojný Spartakus si potom od cyklistiky na dlhšiu dobu oddýchol, vynechal Tour de France a výhradne sa sústredil na titul z cestných pretekov na Majstrovstvách sveta vo Florencii. Počas tejto prípravy ukoristil časovku na Vuelte, v ktorej porazil Tonyho Martina, čo bol veľmi dobrý signál pred cestou do Talianska. V časovke jednotlivcov mu ale nemecký jazdec vrátil túto prehru a Cancellara získal len bronz, lebo lepší bol aj Wiggins. Ale Spartakus chcel iné zlato, no na mokrej trati sa predsa len ukázala dominancia vrchárov a švajčiarska legenda dorazila do cieľa na desiatom mieste.
Vynikajúcu formu na jarných klasikách si udržal aj vo veku 33 rokov. Už ako skúsený jazdec v sezóne 2014 zameral pozornosť len na veľké preteky. Najskôr si odniesol výborné druhé miesto zo San Rema, kde sa presadil v špurte veľkej skupiny. Cielený tréning na zlepšenie šprintérskych schopností mu potom priniesol úspech aj na Okolo Flámska. Typickým útokom na Kwaremonte sa dostal na čelo pretekov, kde bol v štvorčlennej skupinke najrýchlejší a najchytrejší. Aj tretia priečka z Paríž - Roubaix ukázala zvýšenú húževnatosť v dojazdoch menších skupiniek
Jeho ďalšou motiváciou bolo získať zlatú medailu na MS v cestných pretekoch, ktorej podriadil celý zvyšok sezóny. Na Tour sa predstavil len kvôli etape na mačacích hlavách, ale piate miesto nesplnilo jeho očakávania. Francúzske podujatie nakoniec nedokončil a v rovnakej pozícii sme ho uvideli aj na Vuelte, pretože sa chcel správne pripraviť na MS. Lenže na majstrovskom okruhu to dopadlo podobne ako pred rokom a Cancellara svojím jedenástym miestom nezasiahol do boja o medaily.
Na rok 2015 by bol najradšej zabudol. Na jeho začiatku cítil dobrú formu, vyhral etapu v Ománe a na Tirrene, na MSR finišoval v špurte na siedmom mieste, čo nebol zlý výsledok. Sezóna sa však zlomila na E3 Harelbeke, kde spadol a zlomil si dva stavce. Na klasiky musel zabudnúť, preto sa zameral na prológ na TdF a majstrovstvá sveta. Na Starej dáme prehral bitku o žltý dres v prológu o šesť sekúnd, ale do najcennejšieho dresu sa obliekol hneď v druhej etape, hoci len na jeden deň. V štvrtej etape sa však zaplietol do ťažkej kolízie, kde si opäť zlomil dva stavce, a preteky musel predčasne opustiť.
Potom cestoval na Vueltu, aby sa pripravil na MS, ale španielske dobrodružstvo skončilo v tretej etape kvôli žalúdočným problémom. V ročníku 2015 sa teda nemohol dostať na žiadne dôležité podujatia v top forme, v tom nasledujúcom to chce zmeniť, pretože má byť posledným v jeho kariére.
Spartakus sa na finálny ročník pripravil svedomito a hneď na jeho začiatku vyhral časovku v Algarve. Potom predviedol vynikajúci výkon na Strade Bianche, kde vybojoval tretí titul, a viditeľný bol aj na T-A, kde získal krátku časovku. Na jarných klasikách patril medzi najsilnejších na E3 Harelbeke a G-W, na ktorých zhodne obsadil štvrtú priečku. Bližšie k víťazstvu bol na druhej spomínanej, keď prišiel do cieľa vo vedúcej štvorčlennej skupine.
Na Okolo Flámska prehral súboj s Petrom Saganom, ktorý mu ušiel ďaleko pred cieľom, a nič na tom nezmenila ani jeho parádna stíhačka. Cancellara ďalší triumf nepridal, musel sa uspokojiť s druhým miestom. Na Paríž - Roubaix aj on doplatil na príliš skoré delenie pelotónu, ale napriek nepriaznivému vývoju a pádom preteky nezabalil.
Následne zameral svoju pozornosť na Grand Tour. Na Giro však neprišiel v stopercentnej kondícii kvôli chorobe, a keď nemohol podať v obidvoch ITT očakávaný výkon, podujatie opustil. Ani na Tour de France mu ruže nekvitli. V náročnej edícii sa nedostal do správneho rytmu a aj z týchto pretekov odstúpil. Ale všetko si to vynahradil na olympijských hrách, kde v ťažkej časovke zdemoloval konkurenciu a zaspomínal si na svoj titul z roku 2008. Po tomto super-predstavení už neabsolvoval žiadne preteky a kariéru ukončil na cyklistickom Olympe.
Rodák z Wohlenu sa dokázal celú kariéru udržať medzi najlepšími, jazdil s mnohými hviezdami a nazbieral nevídané množstvo skúseností. Patrí k najrešpektovanejším cyklistom, práve on má výrazné slovo pri protestoch pelotónu proti nariadeniam UCI a podobne. Samozrejme, k tomu, aby sa dostal na túto úroveň, potreboval nielen talent, ale aj obrovskú bojovnosť, výdrž, odhodlanie a psychickú silu. Tieto vecičky ho vždy zdobili a jeho jedinou skutočnou slabinou sú snáď iba strmé stúpania.
Fabian je nielen výborným pretekárom, ale i človekom. Má manželku Stefanie a dcéru Giulianu. Podporuje charitu a na svoj pôvod nezabúda ani pri jedení dobrého talianskeho jedla. Okrem bicykla má rád aj svoje auto Audi Q7. A nemyslite si, že keď sneží, Fabian oddychuje. Vtedy si užíva adrenalín na obľúbenom snowboarde. Na záver dodajme, že jeho vzorom je Miguel Indurain a jeho povahu vystihujú aj prezývky ako "Spartakus" alebo "Superman".
Najväčšie úspechy:
Majster sveta v časovke 2006, 2007, 2009 - 2010
Olympijský víťaz v časovke 2008, 2016Tour de France - 8 etáp
Vuelta a Espaňa - 4 etapy
Paríž-Roubaix - 2006, 2010
