Vysiela Šport RTVS
1. Forma Vincenza Nibaliho. Taliansky pretekár v belasých farbách kazašského tímu Astana bol tým mužom, ktorého výkony sa stali lakmusovým papierikom pre ostatných cyklistov. Z predpokladaného súboja Nibali-Wiggins už po prvom týždni vzišlo, takže Vincenzo si to musel rozdať takmer s celým pelotónom sám. A nenašiel sa nikto, kto by dokázal podkopať jeho suverénnu, koncentrovanú a stabilnú výkonnosť. Na domácu Grand Tour prišiel s jediným cieľom - prvýkrát vyhrať Giro d'Italia. Od začiatku pretekov jazdil mimoriadne pozorne, v každej etape demonštroval svoju silu, ani jeden deň nemal krízu, čo sa o jeho konkurentoch nedalo povedať. Postupne ako začal skutočne prejavovať svoje ambície na talianskych cestách, sa stal naozajstným bossom pelotónu, na ktorého sa upierajú oči nielen všetkých protihráčov, ale celého cyklistického sveta. A túto úlohu zvládol bravúrne. Trinásťkrát sa mu podarilo obhájiť ružový dres, ako líder pretekov vyhral dve etapy, v kopcoch bol jednoznačne najlepší. Len Rigoberto Urán mu nadelil pol minútovú stratu v desiatej etape, ale vtedy bol Kolumbijčan ešte "len" domestik. Nikto nebude spochybňovať tvrdenie, že maglia rosa je v tých najlepších rukách.
2. Počasie. Poveternostné podmienky boli až druhým najvplyvnejším faktorom na Giro d'Italia, pretože neskolili Vincenza Nibaliho. Naopak Bradley Wiggins musel pred nimi skloniť hlavu. Prvá polovica pretekov bola ovplyvnená dažďom a studeným frontom, druhú časť sprevádzalo 
v rozhodujúcich kopcoch zasnežené prostredie. Ak niektorí pretekári tvrdia, že cyklistika je náročný šport a treba sa prispôsobiť aj ťažkým podmienkam, ich oponenti budú namietať, že jazdenie v daždi a snehu nepatrí k štandardným cyklistickým prejavom a za ideálneho počasia by bolo všetko inak. Dážď ani sneh nič nezmenili na Nibaliho odhodlaní zvíťaziť, zatiaľ čo vôľa Bradleyho Wigginsa bola poriadne naštrbená. Jednoduché etapy pod náporom dažďa sa zmenili na bitku o celkovú klasifikáciu a vystriedali v tomto úsilí zasnežené horské priesmyky.
3. Trpiaci Wiggins a Hesjedal. Sebavedomé vyhlásenia britského šampióna pred Girom, v akej skvelej forme sa nachádza, sa minuli účinku. Keď Wiggins odhodil v poslednej etape na Giro del Trentino bicykel v záverečnom stúpaní, istotne nemohol tušiť, aké nepríjemnosti zažije na Giro d'Italia. Niekoľko pádov, minútové straty na mokrých cestách ešte pred horskými etapami, defekt počas časovky jednotlivcov. Keď k tomu prirátame jeho chorobu, talianska Grand Tour mu zďaleka nevyšla podľa jeho predstáv. V niektorých momentoch sa pri pohľade na Wigginsa ani nechcelo veriť, že špičkový pretekár môže mať pri upršaných zjazdoch až také problémy. Uvidíme, ako si napraví chuť a reputáciu po týchto zbabraných pretekoch.
Hesjedal prišiel do Talianska rovnako sebaisto. Nepodarená tímová časovka ho nútila útočiť už od prvých etáp, čo sa mu aj darilo. Úvodný týždeň patril k aktívnym pretekárom, ktorí sa nechceli spoliehať len na horské stúpania. Avšak jeho snaha vydržala len do ôsmej etapy, keď pokazil časovku jednotlivcov. Od tej chvíle na bicykli trpel, za hlavnými favoritmi zaostával čoraz viacej. Ako vyšlo neskôr najavo, príčinou boli zdravotné problémy. Pred Hesjedalom teraz stojí neľahká úloha, v ktorej musí dokázať, že minuloročné víťazstvo na Gire nebola náhoda.
4. Časovka do Saltary. Žiadna etapa nevzbudzovala pred pretekmi väčšie obavy pre mnohých pretekárov, samozrejme okrem Sira Bradleyho, ako táto. Päťdesiatpäť kilometrov malo obliecť Wigginsa do ružového trička s výrazným časovým náskokom. Ale nestalo sa tak. Britský majster 
časoviek evidentne nebol vo svojej koži, počas etapy musel meniť svoj stroj a napokon nezvíťazil. Na druhej strane Nibali, Evans a Scarponi odviedli nadštandardnú prácu a rodák zo Sicílie sa prepracoval na čelo priebežnej klasifikácie. Ôsma etapa bola pre nich životne dôležitá a ich jedinou snahou malo byť eliminovanie časovej straty, čo sa im prekvapujúco podarilo. Ak sa pred pretekmi kalkulovalo, aký náskok si dokáže Wiggins vybudovať po časovke, tak po jej skončení bolo všetko inak. Nibali musel dva týždne obhajovať ružový dres a Wiggins začal tušiť, že čosi nie je v poriadku.
5. Neprejazdné epické kopce. Galibier, Gavia, Stelvio a Passo Giau tento rok nepotešili stúpencov cestnej cyklistiky. Prechod cez tieto legendárne horské priesmyky znemožnili kopy snehu. Zlé počasie spôsobilo, že na Gire sa neodohrala ani jedna plánovaná vysokohorská bitka. Galibier bol skrátený o štyri kilometre, devätnásta etapa bola úplne zrušená, z predposlednej kráľovskej zostalo len torzo. Organizátori sa snažili zachovať aspoň cieľové stúpania, ale pre nabažených fanúšikov to bolo naozaj málo. Predčasné úvahy o vypustení Galibiera z pretekov určite zľahčili Wigginsovi uvažovanie o odstúpení, pretože slávny francúzsky kopec bol pre neho po niekoľkých nevydarených etapách svetlom na konci tunela, ktorý mal vyhovovať jeho tempárskym schopnostiam. O víťazovi Giro d'Italia tak rozhodol komplexný výkon počas celých troch týždňov.
6. Astana vs. Sky. Astana predviedla pred časom na Giro del Trentino perfektný výkon a razom sa svojimi výkonmi vyrovnala dovtedy v profi pelotóne dominantnému tímu Sky. Sekundárne zápolenie podporných tímov pre svojich lídrov však malo v Taliansku rozpačitú podobu. Astana zápasila s chorobou svojich domestikov a Tiralongo, Aru a Kessiakoff neboli v horách pre Nibaliho až takými oporami, ako sa od nich očakávalo. Aj keď sa dvadsaťdvaročný taliansky talent Fabio Aru ku koncu pozviechal, prím hrali Agnoli a Kangert. Astana ťažila z toho, že na tieto preteky vzala silnú "horskú" zostavu, ktorá bola pripravená urobiť Wigginsovi v horách peklo. Aj keď to nebolo potrebné, toto rozhodnutie malo pre Astanu nakoniec blahodarné účinky.
Tím Sky padal s výkonmi svojho lídra. Britské zoskupenie sa obetovalo pre svojho lídra, ktorý v siedmej etape doslova potopil svojich najlepších domestikov Urána a Henaa pri svojich problémoch, čo v konečnom dôsledku uškodilo neskoršiemu kolumbijskému kapitánovi tohto tímu. Len raz demonštrovali svoju silu, keď v desiatej etape na kopcoch rozdelili pelotón a Urán zvíťazil, no Wiggins naopak stratil. Po jeho odstúpení sa Urán skvelo chytil svojej šance, ale tímu Sky chýbalo oduševnenie pre nového lídra.
7. Súboj o biely dres. Dvadsaťtriroční pretekári Carlos Alberto Betancur a Rafal Majka zviedli naozaj napínavý a zaujímavý súboj o najlepšieho jazdca do 25 rokov. Kým mladý Kolumbijčan sa 
pomaly etabloval medzi profesionálmi už počas prvej časti sezóny, poľský talent zažiaril na týchto pretekoch ako kométa. Obidvaja sa umiestnili v prvej desiatke a aj v tých najťažších fázach sa udržali medzi najlepšími. Striedali sa vo vedení držiteľa bieleho trička a kým Majka bagatelizoval túto snahu, Betancur šiel tvrdo za svojím cieľom. Poľský talent sa po stúpaní na Galibier sťažoval na Betancura, že v snahe ovládnuť túto súťaž zabúda na zlepšenie postavenia v celkovej klasifikácii. Kolumbijská hviezda síce nakoniec porazila poľského pretekára, no obidvaja sú veľkým prísľubom do budúcnosti.
8. Najrýchlejší Cavendish. Prvá, šiesta, dvanásta, trinásta a dvadsiata prvá etapa putovala do rúk Marka Cavendisha. Vyhral takmer všetko, čo Giro ponúkalo pre šprintérov. Len v piatej etape mu zabránil hromadný pád pred cieľom ukoristiť ďalšie víťazstvo. OPQS nechal aj dušu na ceste pre svoje eso - sťahoval úniky, rozbiehal mu špurty a pomáhal v stúpaniach. A Cavendish využil každú šancu. Naozaj perfektný výkon odmenený červeným dresom. Päť triumfov na Gire je varovným výstrelom pre ostatných šprintérov pred Tour de France. Najmä z toho pohľadu, že podľa vlastných slov v Taliansku nebol top-forme.
9. Štyri etapy pre Movistar. Španielsky tím prišiel na prvú Grand Tour v sezóne s cieľom vyhrať aspoň jednu etapu. Štyri víťazné zárezy však tromfli všetky očakávania. Už v TTT v druhej etape podali Španieli výborný výkon, ktorý korunoval víťazstvom v časovke jednotlivcov Dowsett. Zlaté chvíle prišli v 15., 16. a 17. etape, keď trikrát po sebe preťali cieľovú pásku ako prví postupne Visconti, Intxausti a opäť Visconti. Ôsme miesto v celkovom poradí pre Beňata Intxaustiho len potvrdzuje heroický výkon Movistaru bez svojich dvoch najlepších jazdcov Valverdeho a Quintanu, ktorí sa pripravujú na Tour.
10. Stefano Pirazzi. Jeden z mužov v pelotóne, ktorý sa musel tešiť zo zrušenia prejazdov cez najväčšie kopce. Možno ani sám nerátal s tým, keď začal pomaličky na začiatku pretekov zbierať body na vrchárskych prémiách, že jeho úsilie vydrží až do poslednej etapy. Dvadsaťšesťročný pretekár talianskeho kontinentálneho tímu Bardiani ako víťaz modrého dresu pre najlepšieho vrchára len potvrdil, že nikdy nemôžete vedieť, kedy sa úspech dostaví.
Čítali ste prvý z troch sumárov Giro d'Italia 2013.
