Čoskoro uplynú dva roky odkedy stojí na čele Slovenského zväzu cyklistiky bývalý česko-slovenský reprezentant a najlepší slovenský cyklista roka 1988. S Petrom Privarom sme v našom najrozsiahlejšom rozhovore posledných mesiacov preberali množstvo tém, ktoré sa týkajú zákulisia cyklistiky. Uvedomujeme si, že nasledujúce riadky nezaujmú každého čitateľa, no snažia sa nazrieť hlbšie do myšlienok prezidenta zväzu a fungovania "nášho" športu v slovenskom kontexte.
 
V prvej časti rozhovoru (odkaz v novom okne) sme sa venovali fungovaniu SZC, organizácii pretekov, popularite cyklistiky, zhodnoteniu funkčného obdobia prezidenta...
 
V druhej časti prišli na rad často diskutované témy cyklistického štadióna, financovania športu zo štátneho rozpočtu a spornej situácie na Slovenskom olympijskom výbore.
 
 
 
Posuňme sa ku kauze Cyklistický štadión. Sú obdobia, kedy sa o tom hovorí veľa, inokedy menej. Popíšte celú situáciu, určite to čítajú aj ľudia, ktorí nie sú dobre zorientovaní v tejto problematike. Komunikuje vôbec druhá strana s vami?
 
"Musím sa priznať, že kvôli tejto kauze sa so mnou, keď som prišel na zväz, pol roka nikto ani nebavil - vy mate dosť peňazí, predali ste štadión. Takmer rok mi trvalo, kým som okoliu vysvetlil, že z predaja štadióna nemáme ani euro. Nechcem do toho veľmi rípať, lebo to škodí celému nášmu športu, ale aby to pochopili aj ľudia, ktorí do toho príliš nevidia, pokúsim sa vysvetliť, ale nebudem úplne konkrétny. Cyklistický štadión na Tehelnom poli predala umelo vytvorená súkromná firma nášho bývalého prezidenta inej súkromnej firme. Bolo to v rozpore so stanovami zväzu, kde sa píše, že o nehnuteľnostiach rozhoduje hlasovanie. Táto firma mala starý štadión zbúrať, postaviť nový a dať ho do užívania. Ako všetci dobre vieme, na zmluve chýba dátum, dokedy tak má urobiť. Navyše, táto firma predala starý štadión ďalšej spoločnosti za ešte väčšie financie a z týchto získaných peňazí má postaviť nový štadión. Oni sa tvária, že komunikujú, no vyhovárajú sa na rôzne problémy, ktoré sa ale, aspoň podľa mňa, dajú riešiť. Zistil som, že za toľké roky nebolo dokonca ani začaté stavebné konanie a veci s tým súvisiace. Dali sme im teraz posledné ultimátum. Ak do 10. marca nám stavebný úrad nepotvrdí, že sa v tejto veci začalo konať, na konferencii SZC rozhodneme, či budeme žiadať nejakú pokutu, alebo niečo iné. Nový štadión má stáť v mestskej časti Lamač, takže predložím všetky dokumenty od tej nešťastnej firmy, magistrátu, Lamača aj názor právnikov a rozhodneme.
Pri tejto téme ešte chcem spomenúť, že sa revitalizuje cyklistický štadión v Prešove. S pánom primátorom sme stále v kontakte a je naklonený myšlienke, aby na východe vznikol klub a mohli na dráhu chodiť aj kluby zo západu."
 
 
V nasledujúcich minútach nás čaká veľká téma, ktorou je financovanie športu zo štátneho rozpočtu. Čitatelia možno z časti reflektujú starý systém, no posledné dva roky sme zažili mnohé turbulencie či roztržky medzi jednotlivými športovými zväzmi. Teraz má na stole minister školstva ďalší nový návrh. Takže poprosíme vás vysvetliť celú túto problematiku a chronologicky zakresliť jej vývoj.
 
"Veľmi zjednodušene poviem, že doterajší systém sa pozeral na to, koľko medailí ste doniesli z olympijských hier, majstrovstiev sveta a Európy. Ja v žiadnom prípade nechcem nikoho urážať, ani nič podobné. Rešpektujem a mám radosť zo všetkých ľudí, ktorí sa venujú akémukoľvek športu, ale ak je povedzme náš zápasník do 48 kilogramov dvanásty na svete, je to niečo diametrálne odlišné ako keď má byť cyklista dvanásty na svete. Na majstrovstvá sveta sa dostane výber výberu. A vieme aké to je v cyklistike, aké faktory zohrávajú úlohu a v iných športoch absolútne neexistujú. V cyklistike na takýchto podujatiach má šancu vyhrať sto cyklistov. Pozrime sa na OH, kde vyhral Vinikourov pred Uranom. Aké asi mali kurzy v stávkových kanceláriách? V iných športoch to nie je reálne. Niekde je víťaz jasný už na začiatku, inde sú na zlato traja-štyria favoriti. Už ani nehovorím o tom, že jeden plavec môže získať osem medailí. To u nás neexistuje. Jednoducho, nemôže ministerstvo financovať šport takýmto spôsobom. Je to hlboko nespravodlivé. Základný problém je, že koláč je už desať rokov ten istý. To znamená, že ak sa jednému športu pridá, druhému zoberie. A to je ohniskom hádok a vecí s tým spojených.
Ja som bojoval a bojujem, aby sa výsledky dávali do inej polohy.
Našťastie, vznikol kľúč, ktorý nám pomohol. V každom športe sa zistilo, v koľkých krajinách na svete funguje daný šport - jeho zväz, a potom sa berie ohľad na to, kde sa v tomto športe nachádzame, postavením vo svetovom aj európskom rebríčku. Ďalej sa po novom berie do úvahy popularita športu. Koľko priestoru danému odvetviu patrí v televíziách na celom svete, celkovo médiách. Ťažko sa takéto niečo zisťuje, to pripúšťam, ale na to slúžia renomované svetové agentúry, ktoré si čísla necucajú z prsta. Aj u nás sa robili ankety, ale to boli skôr pokusy, pretože sa pýtali ľudí, aké športy sú najpopulárnejšie atď., lenže viac-menej jednorázovo a je rozdiel, či je leto alebo zima. Olympijský alebo neolympijský rok. Tento rok sa hovorilo o medailách našich strelkýň z Londýna, ale o dva roky si na nich spomenie oveľa menej ľudí. Potom to bolo rôznym spôsobom napádané zo strany málo populárnych športov.
V každom prípade, podľa tohto systému sme mali dostať zhruba 260% financií, než sme mali doteraz. Naozaj nás to potešilo a začali sme cítiť spravodlivosť. Lenže, to sa udialo tesne pred vlaňajšími voľbami a hoci to minister Jurzyca podpísal, nový minister to zmietol zo stola s tým, že väčšina zväzov nie je spokojná. No to je logické, keď sa zobrali peniaze športom, ktoré boli umelo nadhodnotené a udržiavali sa tam, kde chceli, iba vďaka lobingu. A tých bola naozaj väčšina, hlavne malých nepopulárnych športov. Vlani sa teda viac-menej ponechal starý systém.
Aby som však nekrivdil terajšiemu ministrovi Čaplovičovi, absolvovali sme viacero rokovaní a naozaj uznal, že cyklistika si nutne zaslúži viac, takže sme dostali príspevok."
 
 
Vypracoval sa už nový plán? Viete už, ako to teraz vyzerá s cyklistikou?

"Áno, teraz sa čaká, či minister schváli nové financovanie, ktoré už je pripravené. Po jeho preštudovaní som usúdil, že sa veľmi podobá, respektíve vychádzalo z toho predchádzajúceho modelu. Avšak, znížil sa vplyv popularity, ktorá sa zároveň premenovala na verejný záujem. Okrem paušálneho zníženia dôrazu na popularitu sa tiež nepozeralo rovnako na svetovú a domácu, ale dôležitejšia bola popularita daného športu na Slovensku. Teší ma, že my sme v tejto ankete skončili na piatom mieste doma aj vo svete. Takže s tým som spokojný. Naši ľudia už začínajú cyklistiku reflektovať podobne ako vo svete.
Podľa najnovšieho kľúča by sme mali taktiež dostať viac financií, ale neviem presne ešte v tejto chvíli koľko. To sa dozvieme v najbližších týždňoch. Ja som sa však nebál a vedel, že ak aspoň z časti zvíťazí zdravý rozum, cyklistika sa nemá čoho obávať.

Ešte jednu perličku poviem. Niečo podobné realizovali v Česku, kde robili prieskum medzi ľuďmi po OH v Londýne. Im vyšla cyklistika na druhom mieste po hokeji, takže skončili pred futbalom! Ale to je skôr nedokonalosť prieskumu. Mal by sa robiť dlhodobo a vo všetkých ročných obdobiach. V lete si nikto nespomenie na lyžiarov, v zime na cyklistov. Keď pôjde v televízii Let's Dance, stúpne záujem o tanečné športy. Divili by ste sa, aké všetky zväzy dostávajú od štátu peniaze. Človek sa aj zasmeje. Naozaj sa nechcem nikoho dotknúť, ľudia si to môžu nájsť na internete."
 
 
Popularita cyklistiky u nás naozaj stúpa. Stále však platí, že niektorí Slováci si myslia, a nie je ich málo, že celosvetovo je to minoritný šport. Dokonca sme sa osobne stretli s reakciami športových fanúšikov, ktorí si až do Londýna mysleli, že je to neolympijský šport.
 
"Sú desiatky krajín, kde je cyklistika takmer na prvom mieste medzi športami a fanúšikovia k nej pristupujú fanaticky. Uvediem iba tri konkrétne príklady z vyspelých západných krajín. Športovec roka v Nórsku za rok 2010? Thor Hushovd. To isté vo Veľkej Británii vlani - Bradley Wiggins. Andy Murray vyhral olympijský tenisový turnaj a tiež US Open. Ale rozhodli sa pre cyklistu. Belgicko samozrejme Boonen. Ale absolútne ma prekvapila vlaňajšia anketa o najlepšieho športovca Portugalska, kde Cristiana Ronalda predbehol Rui Faria Da Costa z Movistaru. Tak to už je čo povedať. K našej novinárskej ankete o najlepšieho športovca sa nebudem vyjadrovať. Ja viem prečo Peťo Sagan nevyhral, vy tiež, ľudia si snáď domyslia..."
 
 
Ďalšia veľká téma, ktorá rezonovala v poslednom období a boli ste jej priamym aktérom, je situácia v Slovenskom olympijskom výbore, kde ste sa jasne vyhradili voči jeho minulému a teda aj súčasnému vedeniu. Obhajovali ste kandidatúru Jána Filca na post prezidenta SOV.
 
"Ako predstavitelia športových zväzov sa často stretávame pri rôznych príležitostiach a keďže sa blížil koniec funkčného obdobia Františka Chmelára, viacero silných a schopných zväzov sme sa zhodli na tom, že prišiel čas na zmenu. Už len minimálne preto, že súčasný prezident je už v dôchodkovom veku a chcelo by to niekoho mladšieho, pragmatickejšieho. Napokon sme sa zhodli na Jánovi Filcovi, ktorý je verejne známou persónou bez veľkých škandálov, diplomat, vzdelaný človek. Pred voľbou mu ústne vyjadrilo podporu asi 32 hlasujúcich, ďalších 10-15 ľudí vravelo, že sa ešte nerozhodli. Ak sa pamätám, tak napokon dostal 22 hlasov, takže niektorí hlasujúci mu do očí klamali. Tam samozrejme zaúradoval súčasný prezident SOV, ktorý porušil všetky pravidlá slušnosti, napísal ten e-mail, ktorý bol zverejnený aj v médiách. To nebudem nejako rozoberať, každopádne niečo za niečo. Zvolíme ho, budeme mať výhody."
 
 
Samotná voľba však nebola v poriadku, pretože väčšinu hlasujúcich vytvorili tí z neolympijských športov. To ste napadli na Športový arbitrážny súd v Lausanne...
 
"Áno, ale ešte takto. Výsledok voľby ako taký nebudem spochybňovať. Chmelár jednoznačne vyhral, s tým nič neurobíme, aj keby sa opakovala voľba, tak asi vyhrá znovu.
Ešte pred samotnou voľbou som mal diskusný príspevok, kde som povedal, že porušujeme volebný poriadok aj stanovy, keďže hlasujúcich z olympijských športov je menej a podľa charty musia mať tieto väčšinu. SOV prijalo toľko športov, zasa radšej nebudem nikoho spomínať, že tieto zväzy vytvorili väčšinu. Za posledné štyri roky myslím trinásť neolympijských. Hlasovacie kôrum sa tak zvýšilo o trinásť hlasov, teda reálne "niekoho" ľudí, aby boli silnejší. Oni na to asi zabudli a nespočítali si to. Asi dve minúty po mojom vystúpení bolo ticho, nikto nevedel čo teraz. Tak prišli s vyjadrením, že hlasovať za prezidenta môžu aj niektorí výnimoční športovci, čo MOV dovoľuje a tým pádom je OH športov tesná väčšina. Áno, to je pravda, ale títo športovci na to musia mať písomný súhlas od MOV! A to nemajú. Žiadny nám nikto neukázal. Dali sme si preto vypracovať právnickú analýzu celej veci a stretli sa zväzy, ktoré pôjdeme do toho. Tiež sa však viacerí pod rôznymi výhovorkami nakoniec z toho vyvliekli. Boja sa. Ale môžem teda aspoň spomenúť, ktoré veľké zväzy sú na našej strane. Je to futbal, tenis, hádzaná, plávanie, biatlon a viacero menších.
Momentálne je to na CAS v Lausanne a čakáme na resumé. SOV si medzi tým najalo jednu z najlepších právnických kancelárií a argumentujú, že CAS o tom nemá čo rozhodovať. Takže, je to veľmi zaujímavé."
 
 
Čo teda navrhujete v tejto súvislosti smerom do budúcnosti? Ako upraviť stanovy?
 
"Je to celé hlúposť. Neviem koľko máme na Slovensku registrovaných bobistov aj strelcov, ale, myslím, za nich hlasovali po dvoch - prezident zväzu + športovec. Futbalisti, ktorých je minimálne tisíckrát viac, majú iba jeden hlas. Sú tam tiež rôzne anomálie. Napríklad máme úplne samostatné zväzy športová/moderná gymnastika, kraso/rýchlokorčuľovanie, dve kanoistiky. Tak ja si teda z cyklistiky vytvorím cestnú, horskú, dráhovú, cyklokros...všetko osobitne a vznikne nám osem zväzov? Tiež je, aspoň podľa mňa, absurdná tajná voľba. Ja predsa nevolím prezidenta štátu ako občan republiky. V prípade voľby prezidenta SOV zastupujem predsa zväz, ten ma deleguje. On má právo vedieť, či som volil toho, na kom sme sa napríklad dohodli na zasadnutí výkonného výboru. Tajná voľba je nezmysel.
Nechceme nič viac, len aby mal každý jeden hlas a dvojzväzy zmizli. Samozrejme, vyššiu mieru transparentnosti, lebo teraz to nie je dobré. Niektoré opatrenia a naše návrhy sa už zavedú. Aj to, že prezident SOV bude môcť byť vo funkcii už iba dve volebné obdobia. Ak sa nemýlim, navrhol to dokonca pán Chmelár. Ale to všetko bude platiť až pre budúcu voľbu, a to by už súčasný prezident aj tak nekandidoval, takže mu to môže byť úplne jedno a vyznieva to veľmi symbolicky...
SOV má byť výkladnou skriňou slovenského športu, takže ja sa spolu s viacerými ďalšími kolegami neviem zmieriť s tým, že máme byť ako jednofarebné stádo, keď cítime, že je to nespravodlivé."
 
 
Z celej tejto nepríjemnej záležitosti predpokladáme rezultujú dôsledky. Určite momentálne nie je cyklistika obľúbeným športom v SOV...
 
"Nevidím to veľmi dramaticky, SOV nás nemalo v láske už pred tým. Boli sme doteraz na osemnástej koľaji, tam aj zostaneme. Čo nás môže mrzieť je napríklad to, že keď robil minulé leto SOV zastrešenie slovenského športu, niečo podobné ako ČSTV (Český svaz tělesné výchovy, pozn. red.), teda združenie športových zväzov pre lepšiu spoluprácu, a robil pracovné skupiny - finančná, legislatívna, mládež, šport pre všetkých, vzdelávanie, zdravie v športe atď., bolo tam dovedna 81 pozícií. Môžete hádať, koľko dostala cyklistika. Je to urážka nášho športu. Akoby Saganovci, Velitsovci a ďalší spadli z jahody, akoby sme nemali trénerov, metodikov. Niekto ich predsa vláčil po pretekoch cez celú Európu. Niekto povie, že rozhodujúci vplyv majú rodičia. V poriadku, ale to je tak vo všetkom. Ak chce syn hrať na husliach, tie husle mu musím kúpiť aj ho voziť do ľudovej školy umenia. Rovnako ako s bicyklom. Ale to nie je všetko.
Celkovo, aj vďaka bývalému vedeniu SZC, nemáme nikoho v žiadnych komisiách, združeniach. Cyklistická diplomacia doteraz neexistovala. Budeme robiť všetko preto, aby sa to zmenilo."