Po dlhých rokoch prešiel mládežnícky reprezentačný tréner Vladimír Hnát od juniorov k mladším kadetom. Otvorene nám priblížil celkovú situáciu mladých cyklistov na Slovensku. Vytiahnutie slovenského cyklistu do ProTour je takmer zázrakom. Vladimír Hnát je držiteľom ceny Osobnosť trénera mládeže, ktorú mu vlani udelilo ministerstvo školstva.
 
 

Na začiatok by sme sa mohli nakrátko vrátiť k sezóne 2012. Ako ju hodnotíte z pohľadu slovenskej mládežníckej cyklistiky?

 

"Oproti predchádzajúcim rokom sa nám podarilo získať body vo Svetovom pohári a vybojovali sme si miesto medzi 25 najlepšími krajinami, čiže nás organizátori musia pozývať na podujatia Svetového poháru. V tomto sme zaznamenali postup. Navyše na MS aj ME sa nám podarilo vyjazdiť výsledky do 30. miesta. Vždy ale záleží od ročníka detí a nie každý rok príde rovnako kvalitná generácia."

 

 

V sezóne 2013 ste prešli na reprezentačnej úrovni od juniorov ku kadetom. Prečo a čo sa týmto krokom zmenilo?

 

"Od vzniku Slovenska som sa venoval juniorskej reprezentácii, ale nakoľko robím trénera na športovej škole v Trenčíne a môj kolega z práce odišiel do dôchodku, tak mi teraz škola zaberie viac času. Trénujem žiakov našej školy, ktorí majú vyučovanie rozšírené o cyklistiku a cyklistika je teda súčasťou vyučovania. Kvôli tomu som sa dohodol s pánom Novosadom, že on preberie juniorov. Ja mám teraz na starosti kadetov, ktorí majú objem práce a súťaží menší. Na druhej strane nás v júli čaká EYOF (Európska olympiáda mládeže) v holandskom Utrechte, takže práca bude mať možno menší objem, ale efektivita bude veľmi dôležitá. EYOF patrí k podujatiam, ktoré sleduje celá republika a celá Európa."

 

 

Ktoré ďalšie podujatia budú pre kadetov kľúčové?

 

"Prednedávnom nám prišla ponuka z Chorvátska, kde sa organizujú výcvikové tábory, a vyvrcholením by mali byť preteky v nadväznosti na EYOF. Navyše tento rok platia nové pravidlá, že EYOF-u sa zúčastnia štvorčlenné družstvá z dvoch dievčat a dvoch chlapcov. Doteraz chodili iba chlapci a dievčenská cyklistika bola až na okraji záujmov, takže na tomto musíme popracovať. Je to predsa len olympijský a celospoločenský záujem."

 

 

Črtajú sa vo vašej kategórii kadetov alebo celkovo v mládežníckych kategóriách nasledovníci Petra Sagana či Velitsovcov?

 

"Dlhodobo môžeme ako najlepšieho nasledovníka ohodnotiť Davida Zverka, ktorý teraz prešiel z kategórie kadetov medzi juniorov. Bude si môcť zmerať sily so svojimi rovesníkmi a potom ho môžeme ešte lepšie odhadnúť. Každopádne, pri takom malom pelotóne ako na Slovensku je vytiahnutie nejakého cyklistu do ProTour takmer zázrakom."

 

 

Naposledy ste absolvovali s mladými cyklistami sústredenie v Česku. Čo ste robili a aký bol cieľ sústredenia?

 

"Sme radi, že sme mohli absolvovať prípravu v Česku, pretože počasie nám nepraje a nedá sa vonku dobre jazdiť. Od 15. marca začíname sústredenie v Chorvátsku, takže sme potrebovali najazdiť nejaké základné kilometre, aby sme nezačínali z úplnej nuly. Keďže mám dobré vzťahy s českým reprezentačným trénerom pánom Henkem, tak nám vybavil možnosť trojdňového sústredenia na krytej dráhe v Prahe. Podmienky boli oveľa lepšie ako vonku, keďže sme jazdili v suchu a pri teplote približne 17 stupňov."

 

 

Samozrejme, slovenská mládežnícka cyklistika naďalej bojuje s viacerými problémami. Čo by ste označili za najväčší problém?

 

"Podľa mňa celosvetovým alebo minimálne celoslovenským problémom je záujem mladých o počítače a iné veci, pričom športovanie je pre nich druhoradé a problémové. Vždy sa nájdu deti, ktoré chcú športovať, ale je ich málo. A z toho mála sa ešte menej vypracuje ako Saganovci alebo Velitsovci. Navyše kedysi mali mladí so športom spojenú aj motiváciu dostať sa preč do zahraničia, ale dnes už sa chodí na dovolenky a podobne."

 

 

Čo sa podľa vás na tejto situácii zmenilo za posledných dvadsať - dvadsaťpäť rokov?

 

"Nechcem sa zastávať komunistického režimu, ale treba povedať že štát sa vtedy naozaj prezentoval cez šport. Fungovali zabezpečené strediská vrcholového športu. V tom čase bol síce nedostatok materiálu, ale strediská ho dostávali priamo z Prahy. Potom sa to zrušilo, pretože všetko staré bolo vyhodnotené ako neprogresívne a zlé. Vznikli na štyri roky centrá olympijskej prípravy, ale teraz prišlo znova k výmene politických garnitúr a strediská zanikajú. Rozhodnutie o tom, či si ponechajú centrá olympijskej prípravy, môžu urobiť samotné zväzy. V cyklistike to vyzerá na zánik. Je to škoda, pretože ak nepodchytíme najtalentovanejších, tak to upadá do šedého priemeru a musíme bojovať o každého športovca, ktorý chce niečo robiť."

 

 

Ako hodnotíte model financovania cyklistiky a športu, keďže rozhodujú aj umiestnenia na ME, MS či olympiáde, čo je nevýhoda pre cyklistiku...

 

"Určite. Dávať peniaze jednotlivcom nie je dobrý model. Zväčša sú to jednotlivci, ktorí už dosiahli špičkové výsledky na vrcholných podujatiach a majú aj sponzorov alebo lepšie zázemie v klube, tak ako v cyklistike cyklisti ProTour. Peniaze by sme potrebovali dať do mládeže. Síce vznikla podpora najtalentovanejších jednotlivcov, ale zanikli centrá olympijskej prípravy, kde sa pripravovali všetci športovci a nielen konkrétni jednotlivci."

 

 

Ktorý vek je pre mladých cyklistov najproblémovejší?

 

"V podstate nepotrebujeme začať už od mladých žiakov, ale veľmi dôležitý pre rozvoj rýchlosti je kadetský vek. Vytrvalosť sa dá rozvíjať aj neskôr a dá sa to dohnať, ale rozvoj rýchlosti v kadetskom a juniorskom veku je potrebný. Je to aj vedecky dokázané, že pre šport je dôležitý práve rozvoj rýchlosti v pätnástom až sedemnástom roku života. Keď sa to vtedy nepodchytí, potom to v budúcnosti chýba."

 

 

Dokážete rozpoznať talent už v tomto kadetskom veku?

 

"Veľké talenty ako Saganovci a Velitsovci sa presadzovali už vo veku kadetov a juniorov. Napríklad Jurčo či Gavenda jazdili vo veku kadetov už za juniorov. Dneska Zverko vo veku kadeta preteká za juniorov. Oni sú telesne a výkonnostne naozaj odskočení. Potom sú tu priemerní cyklisti, ktorí to môžu svojou pracovitosťou niekam dotiahnuť, ale nie na úplnú špičku. Potrebujeme aj takýchto, aby nám boli schopní vyjazdiť UCI body a miestenky na vrcholné podujatia a podobne."

 

 

Je podľa vás dôležitejšia práca alebo talent?

 

"Bez talentu sa to dá robiť, ale na svetovú špičku to asi nie je. A talent bez práce tiež nie. Je potrebné to skĺbiť."

 

 

Čo sa týka vás mládežníckych trénerov, máte dostatok možností na vzdelávanie?

 

"Na Slovensku nato nie sú prostriedky. Minulý rok sme ale absolvovali seminár, ktorý organizoval v Prahe český zväz spolu s pánom Novosadom. Predviedli sa aj zahraniční prednášatelia a seminár bol veľmi kvalitný. Pravdou však tiež je, že na Slovensku síce nie sú možnosti, ale sústavná a pravidelná účasť na súťažiach vás zdokonaľuje, stále zbierate skúsenosti. Učíte sa robiť veci bez chyby a keď chybu urobíte, tak sa z nej niečo naučíte."

 

 

Hlavne vďaka Vuelte 2010 a Tour de France 2012 na Slovensku vzrástol záujem médií o cyklistiku a popularita cyklistiky. Odzrkadľuje sa to aj na záujme mladých o cyklistiku?

 

"Myslím si, že mierne zlepšenie tu je, ale nie je to radikálne a nemôžeme povedať, žeby sa mládežnícka základňa zvýšila o 100 %. Dnes deti vidia Tour de France v televízii a chcú napodobňovať svoje vzory, ale zvýšenie záujmu o dlhodobý šport ako je cyklistika určite nie je markantné."

 

 

Čo by sa malo robiť a čo sa robí pre rozšírenie členskej základne?

 

"Je to zložité. Momentálne to zostáva na konkrétnych ľuďoch a tréneroch. Dnes funguje klub už iba v Žiline, Dubnici, Bratislave, naša škola v Trenčíne. Na východe cyklistické kluby úplne zanikli, i keď tímy v Košiciach, Poprade či Liptovskom Mikuláši mali svoju históriu. Cyklistika je na Slovensku momentálne možno od Žiliny po Bratislavu. Ak by boli kluby po celom Slovensku, potom by sa určite aj základňa zväčšila. Najhoršie je, že po nežnej revolúcii si začali zakladať kluby rodičia, ktorí trénovali deti bez odbornej znalosti, i keď sa možno po roku obrátili aj na trénerov. Klub musí mať aspoň desať cyklistov a keď príde na podujatie, musí to byť cítiť. Ak je to klub tvorený iba rodičom a dieťaťom, tak stačí, že dieťa to prestane baviť a klub skončí."

 

 

Ďakujeme za rozhovor

 
 
hnat-vladimir-velka
 
 
 
Vladimír Hnát a Pavol Bratranec o športovej mládeži na TA3 (10.3.2012)