Vysiela Šport RTVS
Ako cyklistovi sa mu nikdy nepodarilo dostať na Tour de France. Náš jediný medzinárodný UCI rozhodca verí, že sa mu to podarí ako rozhodcovi. A čo to vlastne znamená byť medzinárodným cyklistickým rozhodcom?
V prvej časti rozhovoru sme sa rozprávali o kariére cyklistu (odkaz TU).
Kedy a ako ste sa dostali k práci rozhodcu?
"Po ukončení kariéry cyklistu som bol asi šesť mesiacov nahnevaný na cyklistku a doslova som o nej ani nechcel počuť. Potom som si ale uvedomil, že mi chýba a hľadal som spôsob ako sa k cyklistike vrátiť. Nechcel som byť v cyklistike sedem dní v týždni, ale iba občas. Ľudovít Lučanič z denníka Šport mi predstavil takúto možnosť, že súčasťou cyklistiky je aj rozhodca. Rozhodol som sa teda, že to skúsim a môj úmysel bol postupne získať titul medzinárodného rozhodcu UCI. Mohol som tak znova byť súčasťou sveta cyklistiky, navyše si napríklad môžem stále vylepšovať jazykové schopnosti.“
Čo vás v začiatkoch zaujalo alebo prekvapilo? V čom to bol rozdiel oproti cyklistickej kariére?
"Cyklistika nie je iba o bicyklovaní. Zistil som, že práca rozhodcu, to je v úvodzovkách úplne iná cyklistika a musím sa ešte veľa učiť. V začiatkoch ma prekvapil a zaujal napríklad veľký pohyb vozidiel pred a za pelotónom, ktoré sa riadia určitými pravidlami.“
Aké sú základné podmienky, aby sa človek stal medzinárodným UCI rozhodcom?
"Najprv treba národnú licenciu. Národná federácia potom podáva žiadosť na UCI aj s rôznymi priloženými dokumentmi. Záujemca musí byť v tom čase vo veku od 25 do 50 rokov a minimálne dva roky pred výberom musí aktívne vykonávať prácu národného rozhodcu. Na základe týchto podmienok sú najprv preselekčné skúšky, kde sa vyberú vhodní kandidáti. Potom sú teoretické a praktické skúšky. Teoretické sa skladajú z písomnej a ústnej časti. V písomných treba získať aspoň dve tretiny bodov, testuje sa znalosť pravidiel a jazyka. Treba ovládať aspoň jeden z dvoch oficiálnych jazykov UCI, teda angličtinu alebo francúzštinu. Nasleduje praktická skúška v riešení situácií na medzinárodnom podujatí. Kariéra medzinárodného UCI rozhodcu na ceste môže skončiť najneskôr vo veku 70 rokov.“
Takže môže robiť rozhodcu aj "obyčajný človek“ bez pretekárskej minulosti?
"Samozrejme, ak splní podmienky, tak môže. Dokonca medzinárodní rozhodcovia s pretekárskou minulosťou sú skôr ojedinelými prípadmi. Zväčša robia rozhodcov rôzni funkcionári.“
Aké sú hlavné úlohy rozhodcu?
"Mohli by sme ich rozdeliť na úlohy pred, počas a po pretekoch. Pred štartom treba napríklad zistiť zabezpečenie pretekov políciou, požiarnikmi, aká je bezpečnosť cyklistov. Kontroluje sa zabezpečenie neutrálnych vozidiel či vozidiel pre rozhodcov, štartová listina, organizátori musia pripraviť aj rôzne miestnosti. Už pred štartom sa konajú rôzne mítingy s vedúcimi tímov, vodičmi a mechanikmi, lekárom či s políciou. Treba sa porozprávať aj so samotným rozhodcovským zborom, zistiť, ako sú zvyknutí fungovať a trošku sa prispôsobiť tak, aby to bolo v súlade s pravidlami UCI, prípadne sa rozdeliť úlohy. Toto sú veci, ktoré verejnosť až tak nepozná. Mnohí sú prekvapení načo sú rozhodcovia v cyklistike. Ale už pred štartom je príprava veľmi zložitá.“
A aké povinnosti nasledujú potom, keď hlavný rozhodca zamáva vlajočkou a odštartuje preteky?
"Počas pretekov býva na trati zväčša tri až päť rozhodcovských vozidiel. Väčšinou sú dve vozidlá pred pelotónom, hlavný rozhodca je prvý za pelotónom. Rozhodcovia sú aj na motorkách. Najdôležitejšie je, aby bola počas pretekov pokrytá každá skupinka rozhodcom a aspoň neutrálnym mechanickým vozidlom. Po štarte sa najprv skontroluje komunikácia cez vysielačky, ktorá sa stále používa, aby sa dali riadiť preteky. Rozhodcovia riadia podávanie občerstvenia, mechanickú pomoc či rozdelenie vozidiel za skupinami. Jednoducho celý pohyb konvoja. Tiež kontrolujú dodržiavanie pravidiel jazdcami a tímami. Takže sa starajú o bezpečný a regulárny priebeh etapy. Ešte aj po dojazde má rozhodca rôzne úlohy ako napríklad míting s organizátorom, no a hlavne musí napísať správu, ktorú potom posiela na UCI.“
To sú teda úlohy a právomoci cyklistického rozhodcu. Môže ovplyvniť dianie a výsledok podobne ako futbalový či hokejový rozhodca?
"Samozrejme, aj v cyklistike môžu rozhodcovia ovplyvniť priebeh pretekov. A to viacerými spôsobmi. Napríklad štýlom rozhodovania. Mám na mysli riadenie mechanických vozidiel počas defektov či pádov. Rýchla pomoc a jazda za vozidlom je pre cyklistu veľmi dôležitá. Rozhodca takýmto spôsobom dokáže dopomôcť k spojeniu alebo k rozdeleniu skupín. Alebo ak odpadne šprintér v kopčeku kvôli výkonnosti, rozhodca by mal spraviť takzvanú baráž, čiže oddelenie pelotónu od konvoja, aby vozidlá nepomáhali šprintérovi pri nedostatočnom výkone. Ak by mu pomohli, šprintér môže potom napríklad v závere etapy ešte aj vyhrať. Takže cez mechanické vozidlá sa dajú podujatia ovplyvniť.“
A kto kontroluje rozhodcov v cyklistike, aby všetko fungovalo férovo?
"Sú kontrolovaní určite hlavne tímami, ktoré môžu poslať sťažnosť, ktorá sa potom overuje a preveruje. Aj podľa toho sú rozhodcovia nominovaní. Samozrejme, nováčik nemôže rozhodovať Tour de France, najprv musí získať skúsenosti.“
Ako zvládate počas pretekov dlhé, niekedy až sedem či osemhodinové sedenie v aute?
"Ja hovorím, že v porovnaní s bicyklom to nebolí (smiech). Veľakrát to tiež nie je jednoduché, ale mne osobne to nerobí nejaký problém. Beriem to ako súčasť profesie.“
A viete povedať, aká trasa rozhodcom viac vyhovuje?
"Záleží od toho, či rozhodca chce mať prácu a riadiť preteky alebo chce iba pokojne kontrolovať preteky a viezť sa v aute. Keď je rovinatá etapa bez únikov, tak sa zväčša všetci vo vozidlách iba vezú a je to troška nudné. Ale keď je kopcovitá etapa, veterná etapa či etapa s viacerými únikmi, tak vtedy sa skupiny delia. Vtedy je viac práce. Je to zaujímavejšie a nie je to monotónne. Mne osobne sa páči, keď sa pelotón delí a môžem vlastne aktívne pracovať. A potom je jedno, či je to na okruhoch, po rovine či v kopci.“
Dá sa povedať, že v klasikách máte viac práce ako v etapových podujatiach?
"To by som takto nepovedal. Každé preteky sú iné. Na jednorazových pretekoch sa možno často viac útočí, no zväčša to viac cyklistov vzdáva. V etapových podujatiach treba pre pokračovanie dokončiť etapu, takže tam prichádza do cieľa viac cyklistov. Na klasike bývajú preto výsledky skôr. Ale samozrejme, je to individuálne.“
Aké sú nové trendy v rozhodovaní? Ako ovplyvnilo prácu rozhodcov zrušenie vysielačiek pre cyklistov na podujatiach nižších kategórií?
"Rozhodca musí sledovať pravidlá, ktoré sa menia. Musí sa neustále vzdelávať, opakovať si rozsiahle pravidlá a prísť pripravený na každé preteky. Samozrejme, vysielačky sú momentálne pre cyklistov povolené iba vo World Tour. Rozhodcovia to až tak neriešia, keďže ide hlavne o taktiku, bez vysielačiek mávajú cyklisti za úlohu chodiť k mechanickému vozidlu kvôli informáciám či taktike. V tomto je to trochu iné. “
Zaujímavou kategóriou je aj udeľovanie pokút. Začo ich udeľujú rozhodcovia najčastejšie?
"Ja osobne udeľujem v poslednej dobe pokuty najmä za odrážanie sa od áut. Často je to aj jazda za mechanickým vozidlom. V pravidlách nie je povolená vôbec, ale rozhodcovia ju tolerujú pri defekte či páde, pretože jazdec neodpadol zo skupiny kvôli výkonnosti, ale preto, že mal smolu. Tieto pokuty sa dajú nájsť aj na stránke UCI. Momentálne sa napríklad UCI snaží o zavedenie zón na vyhadzovanie bidónov v priebehu etáp, ale zatiaľ sa za vyhadzovanie mimo zón pokuty cyklistom neudeľujú.“
A čo napríklad cieľová fotografia? Ako a kto rozhoduje o tesnom víťazstve?
"Za poradie v cieli zodpovedá cieľový rozhodca a jeho rozhodnutie je najdôležitejšie. Zväčša to býva po konzultácii s celým rozhodcovským zborom. Ale ak sa nezhodujú napríklad aj hlavný rozhodca s cieľovým, tak hlavné slovo má vždy cieľový rozhodca.“
Dohovárajú sa rozhodcovia medzi sebou aj inými ako oficiálnymi jazykmi, teda angličtinou a francúzštinou? Z ktorých krajín je najviac rozhodcov?
"Samozrejme, často sú rozhodcovia z rôznych štátov, preto sa niekedy používa aj nemčina či taliančina. Záleží to od toho, kto je ako jazykovo zdatný. Väčšinou je to ale angličtina a francúzština. Najviac rozhodcov je určite z tradičných cyklistických krajín, to znamená z Francúzska, Španielska, Talianska či z krajín Beneluxu.“
Kto a ako vyberá týchto rozhodcov pre jednotlivé podujatia?
"Hlavného rozhodcu prideľuje UCI. Pri MS sú cez UCI nominovaní zväčša štyria rozhodcovia, sú tam určené kvóty. Ostatných členov rozhodcovského zboru si musí určiť organizátor. Ak v krajine nie sú domáci rozhodcovia, tak si pozývajú medzinárodných rozhodcov z iných krajín. Napríklad aj ja som tak bol na Svetovom pohári alebo Majstrovstvách sveta v českom Tábore, pretože v Česku je iba jeden medzinárodný rozhodca v cyklokrose.“
Vás čaká najbližšie premiéra na podujatí Okolo Rakúska (2.HC) v úlohe hlavného rozhodcu (30. jún - 7. júl). Čo to pre Vás znamená? V čom to bude iné oproti Vašej doterajšej kariére?
"Je to podujatie vysokého rangu, ktoré je veľmi známe aj vo svete. Prichádzajú sem kvalitní cyklisti, vlastne druhá najlepšia skupina po tých, čo išli na Tour de France (pozn.: v roku 2013 aj Cancellara, Boonen či Meersman). Veľmi sa na toto podujatie teším. Budú to moje najväčšie preteky v úlohe hlavného rozhodcu. Na druhej strane podobnú skúsenosť už mám, keďže minulý rok som rozhodoval Tour de ‘l Avenir, jedno z najvýznamnejších podujatí pre jazdcov do 23 rokov. Tento rok som išiel ako člen rozhodcovského zboru Okolo Turecka (tiež 2.HC), pozvanie som dostal aj na Okolo Luxemburska (2.HC).“
A ako vidíte možnosť rozhodovať niekedy podujatia najvyššej kategórie World Tour?
"Myslím si, že šanca je vždy. Je to ako u pretekárov. Každý má šancu vyhrať, akurát že nie všetkým sa to podarí. Ale myslím si, že ak nespravím veľkú chybu, tak za pár rokov by sa mi to hádam aj mohlo podariť. Už som rozhodoval napríklad na MS v cyklokrose, záležať bude určite aj od referencií a iných rozhodcov na Okolo Rakúska a pod.“
Tak to by bolo úžasné, keby sme sa dočkali stretnutia slovenského rozhodcu Milana Dvorščíka so slovenskými cyklistami na podujatí World Tour. Je to Váš cieľ a sen?
"Mojím snom počas pretekárskej kariéry bolo ísť Tour de France, čo sa mi ale nepodarilo. Teraz je znova mojím cieľom ísť Tour de France, ale už ako rozhodca. Neviem, či sa mi to podarí, ale je to môj dlhodobý cieľ a sen. Človek nikdy nevie a verím, že sa mi to môže podariť. Keď nie Tour de France, tak aspoň nejaké podujatie World Tour.“
Ďakujeme za rozhovor!
Kto je Milan Dvorščík?
- narodený 7. marca 1970 v Považskej Bystrici,
- strieborný v časovke juniorov na MS 1988,
- druhý na Okolo Slovenska 1990,
- dvojnásobný majster Československa v časovke družstiev so Svoradom, Padrnosom a Liptákom, tiež v časovke jednotlivcov a individuálnej súťaži,
- amatérsky vicemajster sveta z MS 1994,
- Športovec roka 1994,
- účastník letných olympiád v Atlante 1996 a Sydney 2000,
- jediný medzinárodný UCI rozhodca zo Slovenska,
- hlavný rozhodca Okolo Rakúska 2013 (2.HC).
