Vysiela Šport RTVS
Jeden deň v pelotóne Gira
(Pavel Sekerka, pôvodne 27. mája 2011)
Chlapčenský sen sa stáva realitou skôr než mi hosteska nasadí na ruku náramok a priloží kartu umožňujúcu voľný pohyb po všetkých častiach 12. etapy Giro d'Italia 2011. Príchod do Castelfidarda, mesta presláveného výrobou harmoník, dýcha cyklistikou na každom kroku.
Pri rannej káve, v príjemnom bare neďaleko štartu, listujem v ružových stránkach La Gazzetta dello Sport a pri pohľade na vyzdobené domy a ulice mi je jasné, že dnešný deň bude zasvätený len jednej farbe. Ružová dominuje dokonca aj nad talianskou trikolórou pripomínajúcou 150. výročie vyhlásenia republiky. Vedľa mňa pri stole starší páni polemizujú o Cavendishovom podvode pri stúpaní na Etnu a jeho rozhodnutí predčasne ukončiť Giro práve po dnešnej etape. Aj oni však dobre vedia, že profil prímorskej cesty z Castelfidarda cez Rimini do Ravenny dnes bude určite vyhovovať práve jemu.
Priestory v okolí štartu sa pomaly zapĺňajú alegorickými vozmi patriacimi ku karaváne Gira, vyrážajúcej vždy hodinu pred pelotónom. Sponzori štýlom brazílskych karnevalov takto prezentujú svoje produkty a zabávajú fanúšikov čakajúcich pozdĺž cesty. Prechádzam stánkami sponzorov, skúšam si trenažér firmy Pinarello a začína byť neznesiteľne teplo. Na pódiu pokračuje zábava, moderátor vyzýva ľudí aby robili mexické vlny, kuchári ponúkajú lokálne špeciality, ale príchod cyklistov je stále v nedohľadne. Uvoľňujem miesto sanitke prichádzajúcej pomôcť jednému z návštevníkov a za chvíľu ma hosteska odváža na pódium do zákulisia. Klimatizovaný backstage plný modeliek a kulinárskych špecialít je príjemným miestom na zoznámenie sa so šoférom Claudiom, ktorý ma dnes odvezie spolu s pelotónom do Ravenny. Predstavujú mi aj riaditeľa pretekov a ďalších ľudí točiacich sa okolo organizácie. Všetko prebieha veľmi formálne a som rád keď vidím cez presklené dvere prichádzať na pódium Viscontiho, ako prvého zo všetkých aktérov dnešnej etapy.
Presúvam sa pod pódium, jazdci prichádzajú jeden po druhom v rýchlom tempe. Quick Step v kompletnom zložení, Cavendish bez prilby, Pirazzi s malým synom za ruku, včerajši víťaz Gadret hovorí o časoch keď jazdil cyklokros, Scarponi oslavovaný rodákmi rozdáva podpisy, Roman Kreuziger spovedaný novinármi. Krátko hovorím s Valeriom Agnolim a Dall'Antoniom z Liquigasu. Vincenzo Nibali je privítaný veľkým potleskom, odpovedá krátkym zamávaním a mizne v stane sponzora Liquigas, kde je s ostatnými členmi tímu k dispozícii novinárom a hosťom. Alberto Contador hľadá prístup k pódiu, na chvíľu si ho zmýli s vchodom pre hostí, ale za chvíľu už stojí na pódiu s harmonikou v ruke a ďakuje Castelfidardu za skvelú atmosféru.
Claudio mi naznačuje, že je čas vyraziť. Sprievodné vozy pre hostí vyrážajú vždy chvíľu pred pelotónom a ich pohyb počas závodu záleží od priebehu etapy. Prechádzame prvou križovatkou Castelfidarda, zaplnené ulice, na semafore svieti červená a ja si až teraz, keď prechádzame bez zastavenia uvedomujem, že to nie je sen. Skutočne idem v pelotóne Gira.
Popri ceste stoja tisíce ľudí, vidieť malých škôlkarov oblečených v ružovom, robotníci protestujúci proti zatvoreniu továrne s transparentmi využívajú Giro na publicitu, mníšky pred kláštorom s fotoaparátmi, ľudia v maskách, všadeprítomné číslo 108 pripomínajúce minulotýždňovú tragédiu Belgičana Weylandta.
V aute máme ako každé auto v pelotóne nainštalovanú vysielačku, cez ktorú dostávame pravidelne informácie o dianí počas pretekov. Časové odstupy, pokyny pre pohyb doprovodu, navigácia sanitiek pri pádoch, informácie o profile, vstupoch do miest, nebezpečných kruhových objazdoch... Všetky tieto informácie sú hlásené taliansky a francúzsky. Hneď na piatom kilometri unikla štvorica jazdcov a my sa presúvame medzi pelotón a uprchlíkov. Máme šťastie, skupinka si vypracúva päťminútový náskok, čo nám umožňuje pohybovať sa v blízkosti čela pelotónu, alebo jazdiť popri cyklistoch na čele preteku. Cesta popri letoviskách sa mení na módnu prehliadku plaviek, pláže zostávajú prázdne, všetci sa chcú aspoň na chvíľu „dotknúť" Gira. Na niektorých miestach nedisciplinovanosť fanúšikov dosť komplikuje prejazdy, takže pred pelotónom sa nepretržite trúbi.
Nadbiehame si, Claudio dostal chuť na kávu, tak zastavujeme v jednom z barov popri ceste. Dávame si kávu a niečo ľahkého zjeme. Ako za starých čias, barman od nás nechce žiadne peniaze. Tento zvyk sa postupne so zrýchľovaním pretekov samozrejme vytratil. Zaraďujeme sa do pelotónu a pokračujeme rovinatou krajinou smerom na sever. Skupina starších pánov sediacich pri krajnici s fotografiou Coppiho s Bartallim nás opäť na chvíľu vracia do romantických časov cyklistiky. Marco Pantani, legenda prelomu tisícročia, sa narodil v mestečku Cesenatico, v uliciach ktorého počas prejazdu Gira vidieť množstvo jeho fotografií, staršia pani nám máva tričkom s jeho podobizňou a fan klub slávneho rodáka úplne zaplnil kruhový objazd. 30km pred cieľom zrýchľujeme a prázdnymi cestami sa blížime k Ravenne, aby sme si mohli v kľude pozrieť dojazd etapy.
Vo V.I.P. zóne je televízor, na ktorom sledujem posledných 15 km. V uliciach Ravenny, v jednej z posledných zákrut, dochádza k pádu a vpredu zostáva už len skupinka jazdcov. Ohlušujúci krik všade okolo upozorňuje na blížiaci sa špurt, vykláňam hlavu z balkónu a vidím jednoznačné víťazstvo Marka Cavendisha. Tí páni ráno na káve mali pravdu, Mark odchádza z Talianska s víťazstvom.
Po pretekoch sa lúčim s Claudiom, pomaly prechádzam popri unavených cyklistoch, ktorí sa ešte dnes musia presunúť do vzdialeného Spilimberga. Stojím neďaleko miesta kde je pochovaný básnik Dante a v ich očiach vidím vidinu blížiaceho sa pekla, o ktorom autor Božskej komédie písal.
Ide sa do hôr.
AGNOLI so SAGANOM na jednom bicykli
