"Mastil" bol štyrikrát majstrom sveta
 
Hoci od jeho nečakanej smrti ubehlo už vyše 12 rokov, mnohí priaznivci cyklistiky na neho nezabudli. V reprezentatívnej ankete o titul najlepšieho slovenského cyklistu 20. storočia, v ktorej hlasovali odborníci a novinári, obsadil 7. miesto. Všetky prenikavé úspechy dosiahol ako reprezentant Československa v šprinte tandemov spolu s Čechom Vladimírom Vačkářom. Poslednou klubovou zastávkou skvelého páru bola Dukla Bratislava, po zavŕšení spoločnej reprezentačnej kariéry v roku 1979 Vačkář odišiel do Prostějova, Vymazal ostal v Bratislave a neskôr získal slovenské občianstvo. Dovtedy však dokázali v tandemovom šprinte získať bohatú zbierku medailí.
 
Hovorí sa, že boli v tejto disciplíne najlepším párom všetkých čias. A „Mastil“ (práve takto prezývali kamaráti Mira pre jeho enormnú silu a frekvenciu šliapania) sa s „Pytlom“ (to bola prezývka Vačkářa) priam ideálne dopĺňali. Ľudsky sa medzi nimi neraz iskrilo, ale športovo k sebe pasovali ako kúsky Lega. V amatérskej kategórii niekoľko rokov nepoznali prehru a v roku 1979 na Grand Prix v Kodani si to rozdali aj s najlepšími profesionálmi. Šokujúco všetkých porazili.
 
Na jeden bicykel ich „posadil“ legendárny tréner Jaroslav Žák. V šprinte tandemov bola alfou a omegou súhra, taktika, výbušnosť oboch jazdcov.  V roku 1973 cestovali 24 – ročný vodič Vladimír Vačkář a o tri roky mladší „háčik“ Miroslav Vymazal na svoje prvé majstrovstvá sveta do španielskeho San Sebastianu. V konkurencii sedemnástich párov sa prebili až do finále. Súperi sú ťažký kaliber – olympijskí víťazi spred roka, expertami favorizovaní Sovieti Kopylov so Semenecom. V prvej jazde naletia na šikovný trik československého tandemu. Naši vopred dohodnutým výkrikom vodiča predstierajú nástup, súperi sa púšťajú do dlhého špurtu. Vačkář s Vymazalom letia tesne za nimi a v poslednej rovinke ich predstihnú. Vzrušené publikum očakáva tvrdý sovietsky revanš, ale v druhej finálovej jazde im to naši „natrú“ celkom jasne. Novými majstrami sveta sa stávajú prekvapujúcoVačkář a Vymazal. V návale emócií si po brilantných výkonoch na dráhe v šatni kolektívne s trénerom aj poplačú. O rok neskôr na šampionáte v kanadskom Montreale sa súboj o zlato zopakuje s identickými aktérmi. Vačkář s Vymazalom sa z trónu nenechajú zhodiť, opäť víťazia. Sú neohrozene najlepším „amatérskym“ tandemom sveta, ale olympijskú medailu im „zatrhnú“ funkcionári MOV. Súboje tandemov vyradia z olympijského programu. Dôvodom je skrátenie dráh zo 400 na 250 metrov, a s tým aj prípadné väčšie riziko pádov. Ak chce Vymazal štartovať na olympiáde, musí zmeniť disciplínu. Aj to urobí. V Montreale 1976 súťaží v pevnom kilometri, obsadí 9. miesto, ale od bronzového Dána Nielsa Fredborga ho delí iba 559 tisícin sekundy.
 
V roku 1977 sa svetový šampionát koná v meste San Cristóbal v ďalekej Venezuele. V poslednom dejstve boja o zlato sa Vačkářovi s Vymazalom postavia do cesty starí známi – Kopylov a Semenec. Už v príprave Sovieti starostlivo študujú poznatky o súperoch, premýšľajú o taktike, ktorá by viedla k úspechu. Lenže na rýchlej dráhe sa ich plány rozsypú, prešibaní Čechoslováci ich v priamom súboji „oberú“ aj o tretí titul. Vačkář s Vymazalom získajú v Mníchove 1978 aj štvrtý titul majstrov sveta, a to sa žiadnemu šprintérskemu tandemu v histórii nepodarilo. Okolnosti finálového boja sú mimoriadne dramatické. Vo finále sa naši nečakane stretnú s americkým párom Gerald Ash – Leslie Darcewski. Hneď v prvej jazde sa rozhodne. Američania nastúpia pri spodnom okraji dráhy, naši zareagujú bleskurýchlo. Spustia sa nadol a brilantným manévrom „zavrú“ súperov. Američania to nezvládnu, spadnú. Ash si pri páde zlomí kľúčnu kosť a vedúca výpravy USA hystericky protestuje. Je jasné, že zranený Ash už jazdiť nemôže. Jedinou šancou, ako získať zlato, je diskvalifikácia Čechoslovákov. Operatívne musí zasadnúť jury. Rozhodcovia pozorne študujú videozáznam, americká športová diplomacia v zákulisí popoťahuje nitky. No skúsení arbitri sa ovlyvnť nedajú, s konečnou platnosťou rozhodnú, že vodič Vačkář pravidlá neporušil. Výsledok jazdy ostáva v platnosti. Americké médiá chrlia oheň a síru, no na druhý deň jeden zo zámorských denníkov uverejní názor zraneného vodiča Asha: "Súperi nemali v úmysle nás zraziť, to ja som nezvládol riadenie.“
 
„Papierovo“ patrí Vačkářovi s Vymazalom aj piaty titul majstrov sveta. V roku 1975 sice na Stade Velodrome v belgickom Rocourte vo finále prehrali s Poliakmi Kocotom s Kotlinskim, ale víťazi sa nedostavili na povinnú dopingovú kontrolu v predpísanom časovom limite. Po ťahaniciach, ktoré trvali zopár mesiacov, boli Poliaci podľa platných regulí s definitívnou platnosťou diskvalifikovaní. Ale Medzinárodná cyklistická únia UCI im nenariadila vrátiť zlaté medaily, a tak výsledky ostali de facto bez zmeny. Miroslav Vymazal neskôr vyštuduje FTVŠ v Bratislave. Po promócii v roku 1989 dlhé roky pôsobí ako tréner v Dukle Trenčín. Vždy dobre naladený, vychýrený rozprávač a vtipkár však v roku 2002 veľmi vážne ochorie a po pár mesiacoch umiera. Dožil sa 50 rokov, je pochovaný v Tepličke nad Váhom.
 
 
Ďalšie osobnosti slovenskej histórie: