Úspešný pretekár, obetavý funkcionár, chápavý tréner, fundovaný a precízny novinár. A k tomu veľmi rozhľadený a príjemný človek. Karol Pátek od svojich šiestich rokov vyrastal v bratislavskej Petržalke, kde žije až doteraz. Bicykel si ho získal skoro, v chlapčenských časoch sa na ňom denne preháňal po lesných cestičkách, po asfaltkách, kde sa ho učil ovládať v každej situácii. Zišlo sa mu to neskôr, keď súťažil. Nikdy nebol po páde vážnejšie zranený, iba občas si liečil odreniny, rozbitú hlavu.
 
Vždy mal veľmi rád prírodu, pôvodne chcel byť lesníkom. Ale jeho štúdium na vysokej škole znemožnila finančná situácia rodičov. Istý čas pracoval ako ekonóm, potom zamieril k cyklistike a pri nej už ostal. Najprv bol pätnásť rokov kvalitným cyklistom, stal sa celkovým víťazom známych pretekov o Pohár Hlasu ľudu, v pretekoch Okolo Slovenska vyhral v roku 1965 jednu z etáp. V tvrdej konkurencii sa prebil až do štvorčlenného československého družstva, ktoré súťažilo na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v roku 1971. Vo švajčiarskom Mendrisiu boli v štvorčlennom časovkárskom tíme okrem Páteka ešte Jiří Mainus, Frantiček Řezáč, Jan Smolík. Obsadili 13. miesto, čo bolo hodnotené ako neúspech, no napríklad Francúzov porazili o dve a pol minúty. Po skončení aktívnej činnosti sa dal na trénovanie, viedol cyklistov Interu Slovnaft Bratislava a aj jeho zásluhou sa tento klub vypracoval na jeden z najúspešnejších v bývalom Československu. Venoval sa trénovaniu mládeže, vďaka svojim skúsenostiam, charizme a citlivému prístupu bol o svojich zverencov veľmi obľúbený. Dnešnú mládež podľa Karola Páteka priťahuje šport oveľa menej, než za jeho mladých čias. A jeho recept, ako to zlepšiť? „Rodičia by mali byť pre ich deti príkladom, aktívnym vzorom, hlavne v začiatkoch. Jednoduchými súťažami ich motivovať, umožniť im precítiť ako chutí víťazstvo. A nevoziť ich na tréningy autom!“
 
V podstate náhodou sa dostal aj k novinárskej práci. Hoci sa jej venuje už pekných pár rokov, vždy k nej pristupoval dôkladne, zodpovedne. Či pracuje na autorskom materiále, alebo má večernú službu, počas ktorej musí spracovať obrovské kvantum informácií, vždy sa na neho možno stopercentne spoľahnúť. Z jeho článkov je čitateľom zrejmé, že cyklistike dokonale rozumie. Vie o nej písať zaujímavo, originálne, pútavo, okrem hlbokých vedomostí ho zdobí precíznosť. V dnešných časoch v žurnalistických kruhoch pomerne vzácna vec. Kolegovia o ňom žartom hovoria, že ak by bol každý žurnalista ako on, korektori by prišli o svoje miesta. Aj v rozhovoroch so súčasnými cyklistami vie ísť k podstate, do hĺbky, veď kedysi sám pretekal a z vlastných skúsenosti veľmi dobre vie, čo to obnáša. Chodieva aj na svetové šampionáty v cestnej cyklistike. Naposledy absolvoval Ponferradu v roku 2014.
 
Karol Pátek sa cyklistike venuje s veľkým oduševnením, s láskou, aj preto získal titul Osobnosť Petržalky za mimoriadny prínos v oblasti propagácie cyklistiky a výchovy mládeže k aktívnemu športovaniu. Aj po sedemdesiatke si zachováva sviežu myseľ a pozitívny prístup k životu. A čím je pre neho cyklistika taká príťažlivá? On sám to v jednom rozhovore vyjadril veľmi pekne:
 
„Cyklistika sa uskutočňuje v príťažlivom prostredí, ideálne v prírode. Je to najprirodzenejšia činnosť ľudského organizmu – pohyb. Zmena prostredia, nachádzanie nových miest rozširuje poznanie človeka, povzbudzuje myseľ, schopnosťami sa prekonávajú vzdialenosti, prekážky. Cyklistike vďačím za mnoho, aj za to, že môj život má zmysel. Ak sa ma ktokoľvek spýta, ako sa mám, odpovedám, že výborne. Pritom žijem priemerný život súčasníka. Žijem ho nádherný, lebo som nepolepšiteľný optimista. Viem, sú aj ťažké dni, ale každý deň je niečo dobré…“
 
V roku 2011 ho slávnostne uviedli do Siene slávy Slovenského zväzu cyklistiky. Za týmto ocenením sa skrýva obetavá a dlhoročná práca, ktorou výrazne obohatil slovenskú cyklistiku.
 
 
Ďalšie osobnosti slovenskej histórie:
 
Súvisiaci rozhovor: