Lekár a amatérsky cyklista MUDr. Martin Gábor nám porozprával o cyklistických zaujímavostiach z oblasti zdravia. Noviny na priedušky, uštipnutia hmyzom, kŕče. Aj o tom v druhej časti rozhovoru.


Aj najväčších favoritov niekedy odpíšu kŕče. Kedy vznikajú a prečo?

Keď pominieme chorobné príčiny vzniku kŕčov, pri výkone môžu prakticky vzniknúť dvomi spôsobmi. Jedným z nich je energia v svalovej bunke. Druhým sú ióny a ich balancia v organizme a v bunke. Tieto dve príčiny môžu byť zložito poprepájané v zmysle meniacej sa acidobázickej rovnováhy organizmu pri výkone.

Sval využíva energiu ATP na umožnenie kontrakčnej činnosti. Lepšie a presnejšie povedané, čo veľa ľudí nevie, energia je potrebná primárne a nie na kontrakciu (priblíženie istých štruktúr v svalovej bunke), ale práve na relaxáciu, teda  opätovné oddialenie týchto štruktúr. To je aj dôvod prečo človek po smrti stuhne, lebo sa energia na relaxáciu nedodáva a telo je v permanentnom kŕči. Toto je aj čiastočné vysvetlenie prečo vznikajú kŕče pri pretekoch.

Energia pre bunku svalu sa musí aktuálne dovyrábať a to viacerými spôsobmi. Buď z cukru - primárne teda z glukózy a to aeróbne alebo nevýhodnejšie anaeróbne (bez kyslíka). Anaeróbne je obrazne vtedy, keď ideme na kyslíkový dlh, keď to prepálime, "vytvrdneme" a dostaneme kŕče. Energia sa dá získavať aj z tukových zásob organizmu, ale iba pri dostatočnom prívode kyslíka. Veľa spálených tukov pôsobí ale nevýhodne, lebo sa okysľuje organizmus odpadovými produktmi. Napríklad som počul o prípade, že jazdec sa predávkoval karnitínom na lepšie spaľovanie tukov a pretek takmer nedokončil.

Druhý spôsob ako vznikajú kŕče je dysbalancia íonov v tele (najmä ióny sodíka, draslíka, horčíka, vápnika). Počas dlhšieho výkonu sa tieto ióny z tela strácajú (soľ na oblečení) a treba ich nahrádzať. Ak sa nedopĺňajú, zmena ich koncentrácie môže spôsobiť zmenšený výkon svalov alebo až kŕče. Spomínané straty sa ešte komplikujú stratami vody.


Takže ako to vyzerá v praxi na pretekoch?

Keď si zjednodušene predstavíme svalovú bunku v cyklistovi pred kopcom ako vlákno, ktoré sa kontrahuje a musí dostávať energiu ATP neustále , sledovali by sme asi nasledovné. Prvých pár metrov rýchlej jazdy do kopca pôjde na energiu z ATP, následne sa začne ATP obnovovať z cukrov svalového glykogénu - za prístupu dostatku kyslíka aeróbne, čiže výhodne. Keď to cyklista prepáli a nespomalí na svoj limit, vtedy sa tvorí energia nevýhodne anaeróbne za tvorby kyseliny mliečnej - laktátu, so súčasným poklesom výkonu a „vytvrdnutím". Ak tento cyklista „chytí svoje tempo", postupne prevládne výhodnejšia aeróbna výroba energie z cukrov, neskôr po ich vyčerpaní telo siahne aj na tuky. Všetky tieto mechanizmy sú však oveľa zložitejšie, navzájom poprepájané, a fungujú vlastne všetky naraz.

Možno si pamätáte na veľké problémy Nibaliho v jednej z etáp tohtoročnej Vuelty. Osobne si nemyslím, žeby nedoplnil dostatok energie, skôr sa jednalo o súčinnosť viacerých spomínaných faktorov, kde zrejme väčší význam ako nedostatok energie hrali ióny a ich dysbalans."

 

Preto je asi lepšie ísť v kopcoch vlastným tempom. A čo majú používať cyklisti proti kŕčom?

Mám dobrého priateľa z Liptovského Mikuláša, okrem iného majstra Slovenska veteránov spred štyroch rokov. On používa pri kŕčoch s dobrými výsledkami vždy nasledovné: dve tabletky magnézia (magnézium laktát), jednu tabletku glukózy, vitamínu B a vitamínu C. Z môjho pohľadu je to v istých situáciách vhodná kombinácia, pokiaľ sa zapije dostatkom vody alebo iontového nápoja."

 

Špecialitou cyklistov sú oholené nohy. Pomáha to lekárom pri ošetrovaní alebo je to iba módny doplnok a poverčivosť?

Oholené nohy sú jednak módny doplnok a určitý „odznak cyklistu", tiež sa podľa môjho názoru menej špinia a ľahšie sa umyjú od prachu a oleja z ozubenia. Z lekárskeho hľadiska pomáhajú po páde pri hojení odrenín pokožky, ktoré v cyklistike dosahujú často veľkých rozmerov. Dretím o asfalt pri páde sa neoholené chlpy dostávajú do tkaniva pod pokožkou, doslova sa tam „zapečú". Starostlivosť o takéto poranenie je náročnejšia, bolestivejšia a časovo náročnejšia je aj toaleta rany. Tkanivová drť s neodstránenými chlpmi tvorí vhodný substrát pre uchytenie infekcie. Čiže ja sa holím a vidím v tom aj iný ako iba kozmetický význam. Okrem toho najmä časovkári tvrdia, že oholené nohy majú aj nižší odpor voči vzduchu."


Časté sú uštipnutia hmyzom, čo hrozí ak je cyklista alergický?

„(Smiech) Ešte teraz mám mierne opuchnutú ruku po predvčerajšom uštipnutí včelou na bicykli. Zo skúsenosti sa najčastejšie uštipnutia hmyzom na bicykli vyskytujú v oblasti priliehania prilbových remienkov, ventilačných otvorov prilby, krku či goliera, rúk a stehien. Väčšina cyklistov nosí okuliare, no aj napriek tomu je aj poštípanie v oblasti oka a úst - jazyka  časté. Môže sa jednať o život ohrozujúci stav nastúpený v priebehu niekoľkých sekúnd! Zásadná otázka pri každom poštípaní hmyzom a špeciálne pri spomínaných problémových miestach ako oko a jazyk je: ste alergický na poštípanie uvedeným druhom, alebo nie? Ako sa vám prejavovala alergia na uštipnutie? A ak sa jednalo v minulosti o anafylaxiu - celkovú alergickú reakciu ohrozujúcu pacienta na živote, je na mieste otázka: "Kde máš adrenalín (Epipen pero)?"

Treba ho podať automatickým podávačom do stehna aj cez oblečenie a „volám 112". Ak sa jedná o poštípanie pacienta alergického na daný druh hmyzu v hociakej lokalizácii vpichu, v oblasti dutiny ústnej či oka každého pacienta, netreba veľa rozmýšľať, ihneď treba doviezť pacienta na najbližšiu lekársku pohotovosť. Nečakajte na nástup problémov s dýchaním či iné komplikácie. Volať! Pokiaľ sa jedná o cyklistu bez anamnézy alergickej reakcie na poštípanie daným druhom hmyzu, vpich je v  lokalitách ako ruky - nohy - trup a nejedná sa o mnohopočetné vpichy, dá sa pokračovať v ceste. Istotne niekam „bližšie k nemocnici" radšej a sám si sledovať stav, no väčšinou sa takýto prípad skončí iba s lokálnym svrbivým opuchom. Príznaky, ktoré by mohli vzbudiť pozornosť sú dýchavica, kašeľ, výsev vyrážok, opuch jazyka a dýchacích ciest, kŕče, bolesti v bruchu a hnačky, pocit na odpadnutie a pod.


Môžu nastať po uštipnutí hmyzom komplikácie aj neskôr?

Áno, treba si dávať pozor, reakcia nemusí prebehnúť ihneď. Na vlastnej koži som zažil prípad oneskorenej alergickej reakcie - čiže opuch, napríklad v tom lepšom prípade lokalizovaný a ohraničený na jedno miesto (napr. ruka). Tento opuch sa po 12-24 hodinách bez akýchkoľvek dovtedy pozorovateľných príznakov začal vyvíjať, pridalo sa svrbenie a začervenanie. V takom prípade je na mieste minimálne studený - ľadový obklad."

 

A teraz téma z iného súdka, ktorá súvisí aj s talentom Petra Sagana. Ako veľmi ovplyvňujú kvalitu jazdca vrodené danosti - najmä u šprintérov - v porovnaní s tréningom a zázemím?

Výsledok záleží jednak od tréningu - správneho tréningu, pričom už neplatí „čím viac a náročnejšie, tým lepšie",  ďalej od zázemia - trénera a dnes bohužiaľ aj od financií a kontaktov. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na vrodené atribúty. Keď z nich vylúčime psychický faktor, teda motiváciu a psychickú výdrž, ostáva nám to, čo dostáva každý do vienka pri splynutí  pohlavných buniek našich otcov a matiek. Profesionálne tímy si veľmi dobre uvedomujú tieto okolnosti, a preto jazdci absolvujú rôzne testy. Nebudú pretekára tlačiť do vrcholových šprintérskych výkonov, keď biopsia jeho svalov ukázala, že podiel rýchlych svalových vlákien nie je dostatočný. To však neznamená, že pri správne vedenej fyziognómii a tréningu z neho nebude dobrý vrchár. Percento podielu vrodených daností na výsledku si ale presne nedovolím odhadnúť. Myslím si, že vo vrcholovom športe, kde elita má k dispozícii všetko naozaj top, je tento podiel veľmi výrazný, rozhodujúci. Minimálne jeden takýto rodený talent sa nám rysuje aj zo Slovenska."

 

Tretiu časť rozhovoru budeme publikovať 27. októbra 2011...