Najlepší európsky cyklistický šampionát v roku 2011, Preteky karpatských kuriérov, Spoločné majstrovstvá ČR a SR v cestnej cyklistike 2012 a prvý slovenský sponzor svetového cyklistického tímu. Štyri akcie a jeden organizátor - Ján Miškovský. Majiteľ spoločnosti janom, milovník cyklistiky a Dohnian, sa vydal na náročnú cestu do najvyšších sfér športu na dvoch kolesách.

 

V prvej časti rozhovoru sa dozviete o vzniku cyklistiky v Dohňanoch. Na vlaňajšie Majstrovstvá Európy v olympijskom cross-country nahliadnete tiež - a to dokonca priamo do ich zákulisia. Zaujímavé informácie sa dozviete aj o Pretekoch karpatských kuriérov.

 

Druhá polovica interview, ktorú budeme publikovať v pondelok 23. apríla, je venovaná najmä vzťahu Jána Miškovského k tímu Omega Pharma - Quick-Step. Zistíte, prečo sa spoločnosť janom rozhodla podporovať ProTour tím a čo chce dosiahnuť vo svete najvyššej cyklistiky. Na záver sme sa rozprávali aj o blížiacich sa Majstrovstvách Českej a Slovenskej republiky v cestnej cyklistike.

 

 

Na slovenské pomery je veľmi nezvyčajné, že v obci s menej než dvetisíc obyvateľmi vznikne oficiálny cyklistický klub. Ako k niečomu takému vôbec došlo?

 

V Dohňanoch sa každý rok konajú hodové slávnosti a jedno leto niektorým cyklistickým nadšencom v hlave skrsla myšlienka usporiadať pri tejto príležitosti amatérske preteky na horských bicykloch. Ich nápad som finančne podporil, pamätám si, že som im prispel sumou tisíc korún. Keďže akcia mala  úspech, podobný scenár sa opakoval aj o rok. Vtedy som už ale inicioval vznik klubu. Hovoril som, že ak chceme niečo robiť, tak to musí byť na profesionálnej úrovni. A tak v roku 1997 vznikol v obci prvý cyklistický klub. Postupne sme rástli, získavali sponzorov a začali organizovať rôzne podujatia. Pod hlavičkou CK MTB Dohňany boli v obci následne pripravované slovenské poháre, majstrovstvá Slovenska v cross-country, európske poháre. Úspech nás povzbudil nebáť sa ani vyšších mét a skúsiť niečo väčšie, usporiadať majstrovstvá na európskej alebo svetovej úrovni. Vidíte, ako to dopadlo. Zorganizovali sme Majstrovstvá Európy, ktoré boli ohodnotené ako najlepšie na kontinente.

 

 

Určite ste v pozícii kandidáta museli splniť množstvo kritérií. Ako ste sa o štatút organizátora šampionátu uchádzali a na koľký pokus ste šancu pripraviť Majstrovstvá Európy získali?

 

Organizovanie pretekov takéhoto charakteru je podmienené dodržaním množstva bodov zo zoznamu pravidiel UCI (Medzinárodnej cyklistickej únie, pozn. red.). Keďže sme niekoľko rokov po sebe usporadúvali európske poháre, veľa sme sa naučili a mali sme slušnú štartovaciu pozíciu. S každým pripraveným podujatím sme totiž nazberali cenné skúsenosti, na základe ktorých sme postupne vylepšovali množstvo vecí - trať, bariéry, čistotu, občerstvenie, priestory pre médiá, logistiku. Nesplnenia kritérií UCI sme sa preto ani tak neobávali, kľúčové bolo preteky vôbec dostať. V roku 2007 sme sa definitívne rozhodli kandidovať a hneď na prvýkrát sme získali štatút organizátora Majstrovstiev Európy v horskej cyklistike v olympijskom cross-country v roku 2011. Tešili sme sa z prejavenej dôvery, no zároveň sme si kládli množstvo otázok, ako to tu zvládneme, keďže sme napríklad ešte nemali vybudovanú dobrú infraštruktúru. Postupne sme podujatie začali pripravovať s vedomím, že ak kritéria nesplníme, ešte tri mesiace pred šampionátom nám môže byť oprávnenie na organizáciu odňaté. Bola by to veľká hanba, na Slovensku žiaľ už neraz okúsená. Cítili sme sa byť  pod skutočne veľkým tlakom.

 

 

Samotná príprava si musela vyžiadať aj nemalé finančné prostriedky. Na Slovensku sa často stretávame s neochotou zo strany štátu podporovať takéto akcie. V Dohňanoch vidíme stáť veľmi peknú budovu EPICKLUBU, ktorá má široké využitie a ktorá bola postavená práve ako centrála minuloročných Majstrovstiev Európy.

 

Potrebovali sme vytvoriť zázemie pre organizačný výbor, press centrum, dopingovú kontrolu a pod. Projekt sme skúšali financovať rôznymi spôsobmi. Snažili sme sa ísť cestou eurofondov, hľadať podporu v štáte, no nikto nám nechcel, alebo nevedel, pomôcť. Čas sa však neúprosne krátil, a tak nám opäť raz neostalo nič iné ako spoľahnúť sa len na seba. Rozhodli sme sa, že oslovíme našich obchodných partnerov a nahovoríme ich na spolufinancovanie projektu, že skrátka postavíme budovu pre Majstrovstvá Európy, ktorá im bude potom slúžiť na športovo-relaxačné a kongresové účely. Budova EPICKLUBU bola jedným z kľúčov k definitívnej zelenej na organizáciu šampionátu.

 

 

Majstrovstvá sa v Dohňanoch konali, podujatie sa vydarilo. O sedem mesiacov neskôr ste v španielskej Segovii získali cenu za najlepšie zorganizované ME v roku 2011. Čím bol váš šampionát taký výnimočný, že predstihol viac ako dve desiatky iných, a oveľa väčších, miest?

 

Zrátané a podčiarknuté, splnili sme všetky nariadenia UCI a navyše - splnili sme ich najlepšie spomedzi všetkých uchádzačov. A navrch sme pridali aj pár bonusov, nápadov z vlastnej hlavy. S podujatím sme sa napríklad rozlúčili veľkolepou párty. Okrem toho počas Majstrovstiev nedošlo k žiadnej nepríjemnosti. Toto všetko zohralo vo výslednom hodnotení dôležitú úlohu.

 

Kvality, ktorú sme dosiahli, som si bol vedomý, a tak ma ocenenie nejako výnimočne neprekvapilo. Jasné signály sme navyše dostávali už počas samotného podujatia. Prezident UEC (Európska cyklistická únia, pozn. red.) Wojciech Walkiewicz pre jednu slovenskú televíziu povedal, že toto sú najlepšie ME za posledných jedenásť rokov. Prezident komisie UCI, Nór Heikki Dahle, nám zo štvorstupňovej hodnotiacej škály udelil plné štyri body a pridal ešte aj plus. Jeho česká kolegyňa Veronika Krejčová mi prezradila, že takéto vysoké hodnotenie Dahle doteraz nedoprial nijakému organizátorovi. Cena zo Segovie ma už preto nemohla veľmi šokovať.

 

 

Z horských tratí sa teraz presuňme na cestu. Málokto na Slovensku vie, že sa podieľate na organizácii Pretekov karpatských kuriérov, ktoré sú po Okolo Slovenska jediným eventom na našom území v kalendári UCI. Patria do druhej kategórie a sú určené pre cyklistov do 23 rokov (2.2U). Skúste nám ich bližšie predstaviť.

 

Kuriéri sú pokračovaním medzinárodného preteku Tarrnow - Poprad, prvýkrát zorganizovaného v roku 1975. Po revolúcii bola jeho kontinuita prerušená. Po tom ako sme začali robiť prvé aktivity v cestnej cyklistike, poľskí organizátori oslovili obec Dohňany ako potenciálneho partnera. Projekt sme vyhodnotili ako zaujímavý, páčilo sa nám, že je to podujatie, ktoré podporuje kategóriu do 23 rokov, a rozhodli sme sa na ňom participovať. Jazdí sa v dvoch krajinách s možnosťou pridania sa Českej republiky, takže vytvorením Beskydského trojuholníka by to v budúcnosti mohli byť skutočne výnimočné preteky. Tento rok sa podieľame na organizovaní Kuriérov už po tretíkrát a je to pre nás výborná škola. Zatiaľ sú to oficiálne poľské preteky, v ďalších rokoch by sme chceli presunúť viac kompetencií na slovenskú stranu.

 

 

Chystáte na Pretekoch karpatských kuriérov tento rok nejakú divácku špecialitu?

 

Verím, že sa znova posunieme dopredu, účasť prisľúbilo dvadsaťpäť tímov z viac než desiatich krajín. Limity v počte zúčastnených, stanovené UCI, sú naplnené na maximum. Okrem sto päťdesiatich potvrdených jazdcov máme v zálohe aj celé tímy na pozícii náhradníkov. Mimoriadne atraktívna bude záverečná etapa v nedeľu 6. mája. Dojazd bude mať na kopci Kohútka v Javorníkoch, priamo na hranici Slovenska a Českej republiky. Divákom bude nad hlavami lietať vrtuľník a po vyhlásení výsledkov ich čaká hviezdny koncert. Našim cieľom je, aby mali fanúšikovia podujatia nielen športový, ale aj kultúrny zážitok.

 

 

Preteky karpatských kuriérov sa budú konať 2. až 6. mája 2012 v Poľsku a na Slovensku. Štart aj cieľ prvej etapy na slovenskej strane je naplánovaný v obci Stará Bystrica a cyklisti prejdú najmä Oravu. Druhá slovenská a celkovo záverečná etapa vyštartuje zo Starej Bystrice, prejde cez Kysuce a končiť bude v Javorníkoch na Kohútke.
 
 
 
Zopár fotografií z ME od CK EPIC Dohňany: