Vysiela Šport RTVS
Pre bežných smrteľníkov Veľká noc predstavuje sviatky vody, plieskajúcich korbáčov a pre niektorých aj duchovné upokojenie. Cyklisti, ale aj mechanici, to prežívajú trochu inak. Paríž - Roubaix - to je prach, blato, množstvo problémov a stresu. Sviatok jarnej cyklistiky vám priblížime očami mechanika NetAppu Petra Doležala.
Na preteky sme sa v dielňach pripravovali už dávno. Ten správny smer pre nás to však nabralo až v stredu po belgických pretekoch "Scheldeprijs". Ubytovali sme sa na francúzsko-belgických hraniciach a ešte večer sme museli umyť bicykle po pretekoch, skontrolovať a pripraviť na prvý tréning.
Zelený štvrtok
Hneď ráno sme museli dokončiť všetky úpravy bicyklov na Paríž - Roubaix. Úloha bola náročná, pretože naši pretekári používajú celoročne "obyčajné" bicykle a NetApp nemá špeciály na takéto preteky. Od Mavicu sme dostali nové kolesá, ktoré zatiaľ nie sú dostupné pre predajne a nalepili sme špeciálne galusky s magickým označením "Paríž - Roubaix". Na košíky pre fľaše sme prilepili špeciálnu pásku, nasadili sme aj odolnejšie pedále od Speedplay a riadidlá sme omotali ešte jednou vrstvou navyše.
O jedenástej sme vyrazili na spomínaný tréning. Zoznámenie s niekoľkými úsekmi "pavé" nám dalo všetkým poriadne zabrať. Prešli sme asi 60 kilometrov. Hneď pri prvom prejazde kociek sme niekoľkokrát chytili podvozok auta. Tieto cesty sú veľmi staré a miestni farmári vyjazdili traktormi hlboké koľaje. Ak teda nemáte terénne auto, musíte ísť dvomi kolesami po ceste a dvomi už takmer po poli.
Na trase bolo aj príliš veľa prachu a každý sme sa ho do sýta nadýchali. Po tréningu boli autá a bicykle také špinavé, ako keby sme ich neumývali niekoľko mesiacov. A to ešte nepršalo! Za tento deň som mal zážitkov s mačacími hlavami až nad hlavu a bol som rád, že nemusím šoférovať. Asi by som auto rozbil.
Veľký piatok
Myslel som si, že tento deň už bude ľahší, ale nebol. Ráno sme opäť pripravili bicykle, nasledoval tréning, opäť umývanie, kontrola rámov a drobné úpravy. Keď sme skončili, opäť prišli chlapci z Mavicu. Tentoraz doniesli niekoľko párov nových kolies a galusiek, o zábavu sme tak mali postarané. Museli sme prelepiť desať galusiek a potvrdilo sa aj staré Murphyho pravidlo, že čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí.
Dostali sme totiž špeciálne galusky, široké 27 milimetrov. To znamená, že kolesá sa nám nezmestili do rámu a rýchlo sme museli vymyslieť nejakú úpravu. Nakoniec sme trochu zbrúsili brzdy. Keď sme skončili, prišli chlapci zo Sramu. Našťastie sa len pochválili s novou sadou Sram Red 2013. Funguje ešte lepšie ako vyzerá. Skončili sme o ôsmej večer.
Biela sobota
Ráno, tak ako vždy po tréningu umyť štyri autá, ale s bicyklami sa už veľmi nezdržiavame. Pozrieme pár drobností, namažeme reťaze a o tretej vyrážame na prezentáciu tímov.
Aspoň dnes sme mali voľno, báli sme sa už len večera, pretože mali doniesť ešte nejaký nový materiál.
Ďeň "D" - Veľkonočná nedeľa
Autá na pretekoch sú zoradené podľa vyžrebovaných čísiel. Nám sa ušlo číslo 23, čo teda nebolo najlepšie. Veľa som z pretekov nevidel, ale keď sa dalo, snažil som sa udržať prehľad aspoň sledovaním televízie v tímovom aute. Prvých 100 kilometrov sa nelíši od "normálnych" jednorazoviek, teda aspoň nie z auta. Striedajú sa nástupy až kým nevznikne únik a potom sa to upokojí. Po prvej stovke už začali povestné kocky a s nimi prišli prvé defekty, pády a z pelotónu sa postupne začali vytrácať pretekári.
Väčšina cyklistov jazdí radšej po lúke ako po kockách. To asi netreba komentovať, lúka je jednoducho v lepšom stave ako cesta. Je neuveriteľné, ako sa cyklisti dvíhali po pádoch, alebo defektoch. Keď im už pelotón ušiel, chceli to peklo aspoň dokončiť. Na týchto pretekoch môže spadnúť ktokoľvek a kdekoľvek a je jedno, či bol niekedy majster sveta, alebo nie. NetApp mal zastúpenie v 12-člennom úniku, a tak bol športový riaditeľ Enrico Poitschke spokojný. Prišiel však aj náš prvý defekt, a odstúpenie, ale to je na týchto pretekoch bežné.
Na najťažšom úseku v Arenbergu dostal v úniku Grischa Janorschke defekt a okamžite išiel k zemi. Preteky sa preňho skončili. Tento úsek je rovný a bez zákrut. Kocky sú však poukladané hrozne a navyše ho aj oplotili, takže mimo kociek sa ísť nedalo. Naša slušná pozícia sa tak skončila. Našťastie skupinu dostihol pelotón, aj keď už bol poriadne preriedený.
Potom to už išlo rýchlo. Na Tomekeho (prezývka Toma Boonen, pozn. red.) nemal nik, on asi nie je ani z mäsa a kostí! Naši zajazdili podľa možností a žiadne zázraky sa nediali. V tíme však vládla celková spokojnosť. Veď do cieľa došli štyria z ôsmych pretekárov. Chlapci navyše nemali problémy ani s bicyklami, takže aj nám sa ušla pochvala. Klobúk dolu pred každým, kto trať prešiel. Veď pretekári išli takmer naslepo. Keď je sucho, v očiach majú prach, keď prší blato.
Už som zažil veľa pretekov, ako ženskú Tour de France, Giro a Olympijské hry. Paríž - Roubaix si však budem ešte dlho pamätať. V cieli môžem len skonštatovať, že toto nie sú cestné preteky, ani cyklokros. Toto je šialenstvo! Inak trať, alebo jej najzaujímavejšie časti, sú označené celoročne. Pokojne si to môžete ísť vyskúšať.
Veľkonočný pondelok
Preteky sa skončili, ale my už pripravujeme bicykle na ďalšiu súťaž. Koncom týždňa sa presúvame na etapák do Talianska. Najskôr sme zrátali škody: Päť zničených karbónových kolies, jeden karbónový rám, a štyri poškodené košíky na fľaše.
A ako prebiehal Veľkonočný pondelok? Umyť 15 bicyklov, podlepit 30 galusiek, nalepiť ďalších 10 na kolesá, vymeniť niekoľko laniek, vymeniť rám na poškodenom bicykli, pripevniť omotávky na 16 bicyklov a umyť dve autá. Super sviatky!
