Majsterka sveta Van Vleutenová: Nebojím sa pretekať, ale musíme byť opatrní (podcast)

 

 

 

 

 

 

 

 

Úprimne povedané, štarty môžeme plánovať len z pretekov na preteky. Mám v kalendári všetky druhy pretekov, jednodňovky aj etapáky, ale momentálne sa sústreďujem len na to, aby som bola v najlepšej forme 1. augusta na Strade Bianche. To bude mimoriadne dôležitý deň. Pred Strade Bianche budú tri preteky v Baskicku koncom júla, ktoré budú ideálne na to, aby som sa dostala do správneho pretekárskeho rytmu. Na tieto preteky sa tiež veľmi teším. Po Strade dúfam a držím palce, že všetko bude pokračovať v programe tak, ako to máme naplánované. August mám ešte trochu voľnejší, s výnimkou jednodňovky Le Course na Tour de France v Nice, na ktorú sa tiež veľmi teším. Potom idem na plný plyn, takmer bez pauzy a oddychu. Dúfam, že všetky preteky sa nakoniec uskutočnia. Dostávam dosť otázok, že či tie preteky nebudú preplnené ľuďmi, alebo ich nebude príliš veľa. Ja to beriem tak, že som skutočne šťastná za každý štart, na ktorý sa môžem postaviť.

 

 

Pôvodne ste mali odštartovať sezónu až na Strade Bianche, Španielsko ste v pláne nemali. Prečo ste zmenili názor?

Najskôr som myslela, že chcem obmedziť lietanie, zároveň som sa trochu bála jazdiť v Baskicku, kvôli situácii s pandémiou. Nakoniec som šťastná a nabudená tam jazdiť. Organizujú tam rovno tri preteky po reštarte sezóny, tak sa tam oplatí pred Strade Bianche cestovať a mať trojicu štartov v nohách. Keďže sa dlho nejazdilo, očakávam veľký stres v balíku, každá z nás bude nervózna. To platí aj pre Strade, hlavne keď sa dostaneme na prvý šotolínový úsek, nervozita bude veľká. Pre moju hlavu, moje schopnosti a môj tím je super mať nejakú prípravu pred Strade. Zároveň mám veľmi rada Baskicko, je to jedno z najlepších miest na jazdenie. Pripravili tam preteky s ťažkými profilmi, budú náročné a tak sa neviem dočkať.

 

 

 

Samozrejme, preteky s finišom na Šanzelizé boli viac pre šprintérky. Presunom do Nice sa pre mňa stali zaujímavejšie, keďže je tam viac kopcov. Úprimne povedané, nevidela som detaily tejto trasy, ako som už spomínala, tento rok pristupujem ku kalendáru od pretekov k pretekom. Najskôr sa teda sústreďujem na Baskicko a Strade Bianche. To je oproti iným sezónam veľký rozdiel. Počas nich zvyčajne myslím ďaleko viac dopredu. To, že bude mať La Course 96 km je pre mňa novinka, ale profil trasy ma urobil trošku optimistickejšou, keďže to budú ťažké preteky a určite nie len pre šprintérky. Aj keď u mužov asi budú končiť šprintom.

 

 

 

Nie som z toho vystresovaná. Najdôležitejšie je, aby sa preteky vôbec konali a boli dobre zorganizované. Chcem byť v optimálnej forme už 1. augusta, inak si neplánujem nastavovať formu podľa konkrétnych pretekov. Ani keby som rovno vedela, že bude Giro Rosa viac kopcovité, nebudem tomu prispôsobovať svoj tréning. Cieľom je byť na čo najvyššom leveli vždy a verím, že to takýmto spôsobom tento rok zvládnem odjazdiť. Je výzvou pre všetky pretekárky, aby boli flexibilné. Ak budú chcieť mať nad pretekmi príliš veľa kontroly, tento rok to bude problematické. Ja ale nie som taký typ pretekárky.

 

 

 

Áno, chcela by som na Giro Rosa štartovať. Špeciálne tento rok sa na tie preteky teším ešte viac, keďže sme nemali toľko tímových akcií a práve etapové preteky môžu byť pre nás najlepším teambuildingom. Počas nich pracujeme spoločne, na ceste nechávame všetko pre tím, na čo sa veľmi teším. Verím v to, že sa Giro Rosa bude tento rok konať.

 

 

 

Myslím, že môj tím aj naši doktori urobili super prácu na dokumente RACESAFE s podmienkami, ktoré musia byť dodržiavané, aby boli pretekárky v bezpečí. Takisto prišli aj regulácie od UCI a naši doktori veria, že bude bezpečné jazdiť, keďže aj samotný vírus už trošku oslabol. Som menej nervózna, nebojím sa pretekať, ale musíme byť stále veľmi opatrní s dodržiavaním regulácií a testovaním.

 

 

 

Vo všeobecnosti som skôr pretekárka na jednodňovky. Jednodňové preteky jazdím strašne rada, lebo môžem ísť jednoducho full gas. Mám plán, atakujem a nemusím jazdiť konzervatívne. To vyslovene neznášam, no zároveň to pri etapových pretekoch robiť musím. Výzvou je tak pre mňa byť počas nich trpezlivá, zároveň mi pomáha dobrá časovka, keďže kombinácia časovky a dobrej jazdy v kopcoch je základom každého úspechu na etapákoch. Som ale pretekárka na jednodňové preteky, lebo som hladná po víťazstvách, etapáky sú len trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť. Napríklad ako minulý rok počas Giro Rosa v etape s finišom na Laghi di Cancano. Kým som sa jej dočkala, musela som čakať 4-5 dní, až potom som mohla nechať všetku svoju energiu na ceste.

 

 

 

Bolo to hektické obdobie, ale úprimne, máme veľké šťastie, že je majiteľom tímu Gerry Ryan. On je úplná legenda. Bola som veľmi rada, keď nám povedal, že pokračuje v podpore tímu. On, ako jeho zakladateľ, je dôležitý pre udržanie ducha tímu, dáva mu jeho austrálsku mentalitu. Trošku som sa obávala, že s Manuela Fundación stratíme našu tímovú kultúru. Tá je pre mňa strašne dôležitá a preto sa v našom tíme cítim tak dobre. Som rada, že Gerry Ryan pokračuje s tímom a zostáva v cyklistike. To boli pre mňa tie najlepšie správy.

 

 

 

Momentálne si neviem veľmi predstaviť, že by som mala končiť. Je to moja nočná mora. Mám rada ten životný štýl, tréningy, jazdu na bicykli. Vidím pred sebou ešte veľa výziev, takže sa necítim znudená. Minulý rok počas majstrovstiev sveta som mala svoje najlepšie čísla na 5 minútový interval, rovnako watty na kilo. A to ma robí hladnou, keďže moja forma ešte stále neklesá. Stále vidím priestor na zlepšenie a to je hlavný dôvod prečo ešte nekončím. Chcem skončiť vtedy, keď budem vidieť, že sa už nemôžem zlepšiť. Mám 37, niekedy tá výkonnosť začne klesať, ale mám okolo seba dobrý tím a vidím ďalšie výzvy, to je pre mňa hlavný dôvod pokračovať.

 

No každý má svoje dôvody, rovnako aj Anna van der Breggen a Chantal Blaak. V ženskej cyklistike je napríklad dôležité vedieť, kedy si dievčatá chcú založiť rodinu, čiže je tam množstvo faktorov, ktoré na takéto rozhodnutia vplývajú.

 

Úprimne, mrzí ma, že končia, pretože to boli s nimi vždy skvelé bitky o výsledky. Sú to špičkové športovkyne a vždy keď špičkové športovkyne končia, je mi to trochu ľúto, keďže je super vidieť medzi sebou súperiť tých najlepších.

 

 

 

Vždy som chcela inšpirovať ľudí, ženy, ale aj mužov. Veľa ľudí si myslí, že keď máš 35, tie najlepšie roky už máš za tebou. Môj príklad je opačný, snažím sa motivovať iných tým, že pokračujem v športe na vrcholnej úrovni a že si to naďalej užívam. Môj prípad je tiež trochu odlišný v tom, že som začala s cyklistikou neskôr. Najskôr som skončila vysokú školu a môj cyklistický vývoj je tak trochu oneskorený. Bolo by to inak, ak by som nešla na univerzitu a nezačala tak jazdiť až v osemnástich rokoch.

 

 

 

Momentálne sa bavím s mojim súčasným, tímom, ale aj ďalšími tímami. Ešte neviem presne, kde budúci rok skončím, ale som presvedčená, že to bude fajn.

 

 

 

Nemyslím si, že práve dlhé jazdy mi dávajú nejaké výhody do sezóny. Výhodou je skôr to, že naozaj milujem jazdu na bicykli. Aj v čase bez pretekov ma to na bicykli bavilo, stále som jazdila veľa. Nie preto, že som musela, ale preto, že som chcela. Tiež som preto jazdila napríklad aj na horskom bicykli. Nie som typ pretekárky, ktorá je kvôli obdobiu s covidom alebo kvôli absencii pretekov vyčerpaná. Som plná energie a neviem sa dočkať pretekov. Mám stratégiu udržiavať si moju úroveň, som stále fit a to všetko bez toho, aby som nestratila mentálnu energiu. Myslím, že sme s mojim trénerom na tomto urobili kus dobrej roboty. Aj teraz som vo vysokej nadmorskej výške, v Passo del Foscagno a akurát som skončila ťažkú jazdu, keď som osemkrát musela po štyri minúty jazdiť v úplnom maxime. Čiže si udržiavam svoju výkonnosť, pridávam k tomu pár intervalov a budem pripravená na 1. augusta.

 

 

 

Hrozne sa na ne teším. Minulý rok som vyhrala na profile, ktorý mi až tak nesedel a o to viac sa teším na Švajčiarsko. Budú to veľmi ťažké preteky pre skutočné vrchárky. A je to tak môj cieľ číslo jeden a najväčšia motivácia na túto sezónu. Ak by som mala povedať jedny preteky, kde chcem uspieť, sú to majstrovstvá sveta. Preto som rada, že sa budú konať vo Švajčiarsku.

 

 

 

Čas bez pretekania som využila na to, aby som na nej mohla trochu zapracovať. Pomohlo mi pár známych v Holandsku, mám nové časovkárske riaditká, vďaka ktorým som v rýchlejšej pozícii a tak si na ne postupne zvykám. Samozrejme, nezískam tým 5 percent, ale každé zlepšené percento môže priniesť výsledky. Tie dva až tri mesiace bez pretekov som tak mohla využiť, aby som na tom pracovala a ukazuje sa to byť užitočným.

 

 

 

Super na tom je, že to robíš spolu s tímom. Špeciálne je na tých časovkách tiež to, že nie sú úplne časté. Bola by som radšej, aby sme ich mohli jazdiť častejšie. Zvyčajne tak tímovou časovkou napríklad štartuje Giro Rosa, tento rok to tak nebude. Pri tímovej časovke potrebuješ skutočne každého z tímu. Podľa mňa je to najlepší štart etapových pretekov vôbec. V tíme musíš využiť silné stránky každej pretekárky a zároveň akceptovať jej slabé stránky. Keď pracujete spolu dobre, je to pocit, ako keby sme boli časťami stroja. Keď každá dá zo seba maximum na ceste, je to ten najlepší pocit. Dokonale pracujúca mašina, kde fungujú výmeny, kde niektorá ťahá kratšie, iná dlhšie, no každá jazdí na hranici možností. A potom to spolu môžeme oslavovať spoločne na pódiu. To je to najlepšie na cyklistike.