da-costa-faceRui Alberto Faria da Costa sa narodil piateho októbra 1986 v meste Póvoa de Varzim, ktoré sa nachádza na severe Portugalska. V tomto nie veľmi cyklistickom kraji si napriek tomu obľúbil jazdu na dvoch kolesách a vďaka veľkej podpore svojho otca sa mu nakoniec podarilo v roku 2007 ako 21-ročnému získať vysnívaný angažmán v profesionálnom tíme.

 

 

Nadaný cyklista v krajine futbalu

 

Najskôr od jedenástich rokov pretekal za klub Athletics, ktorý mal lokálny charakter a v ktorom mohol Faria da Costa prvýkrát ukázať talent, keď ako malý žiačik mnoho pretekov vyhral a len málokedy neskončil na jednom z prvých troch miest. V mládežníckych kategóriách jeho cesty postupne viedli cez portugalské tímy Guilhabreu-Vila do Conde a Santa Maria da Feira, ktoré nakoniec eskortovali nadaného cyklistu medzi profesionálov do celku S.L. Benfica.

 

Faria da Costa bol členom tohto portugalského tímu v rozpätí rokov 2007 - 2008. V tom čase prišiel do Benfici zakončiť svoju úspešnú kariéru aj vynikajúci portugalský vrchár a dva roky Armstrongov významný domestik José Azevedo. Da Costa tak mohol zbierať dôležité skúsenosti od cyklisticky ostrieľaného krajana, ktoré získaval ako všestranný pomocník, ktorý dokázal dobre jazdiť na akomkoľvek teréne. Druhý rok v tomto tíme bol pre Costu významným costa-rui-tdf-2medzníkom v jeho kariére, pretože sa mu podarilo pre cyklistu tak dôležitý talent výsledkovo potvrdiť na samotných pretekoch. Vrcholom sezóny sa stalo Portugalčanove druhé miesto na Tour de l'Avenir, kde sa predviedol ako univerzálny pretekár, ktorý sa nezľakne ani kopcov, ani jazdy proti chronometru. V podobnom duchu sa potom prezentoval aj na Majstrovstvách sveta do 23 rokov vo Varese. V časovke dorazil do cieľa na ôsmej priečke a v cestných pretekoch skončil piaty, keď sa udržal v čelnej skupine až do konca pretekov, ale spoločný finiš malej skupiny nepretavil do zisku žiadnej z medailí. Dvadsaťdvaročný cyklista sa aj tak stal terčom vyhľadávačov talentov a nakoniec zvíťazilo pozorné oko španielskej stajne Caisse d'Epargne, čo bolo pre Faria da Costu ohromným krokom dopredu.

 

 

Za elitou

 

V roku 2009 teda dostal tento snaživý Portugalčan šancu rozvíjať svoj talent v tom čase v perspektívnom tíme, za čo sa hneď odmenil svojmu novému zamestnávateľovi víťazstvom na Four Days of Dunkirk a vydareným predstavením na Okolo Švajčiarska, kde obsadil v celkovej klasifikácii trinástu priečku. V premiérovej sezóne vo veľkej cyklistike hľadal Faria da Costa svoje miesto v pelotóne, preto skúšal jazdiť na rôznych jednodňových pretekoch a na ťažkých etapových podujatiach zas zbieral potrebné skúsenosti. V nasledujúcom ročníku sa hneď na jeho začiatku dokázal presadiť na Malorke na jednorazovke Trofeo Deià, kde si poradil aj s oveľa slávnejšími cyklistami. Potom pokračoval konečným šiestym miestom na Volta ao Algarve a v Dankirku dorazil tentoraz do cieľa druhý v poradí. Najdôležitejší úspech v roku 2010 dosiahol na Okolo Švajčiarska, kde vyhral svoju prvú World Tour etapu, keď niekoľko kilometrov pred cieľom siedmej etapy podnikol rozhodujúci sólový atak zo skupiny utečencov, čo sa neskôr stalo jeho cyklistickým poznávacím znamením. Takisto sa mu podarilo v tej sezóne prvýkrát dokončiť Tour de France a na domácich majstrovstvách vyhrať časovku.

 

 

Dopingová kauza so šťastným koncom

 

Lenže na týchto pretekoch bol spoločne so svojím bratom pozitívne testovaný na zakázanú látku methylhexanamin a jeho kariéra sa vo veku 24 rokov zdala byť poriadne ohrozená. Costa sa obhajoval, že za jeho pozitívny nález môže doplnok stravy, ktorý neobsahoval informáciu o methylhexanamine. Jedno belgické laboratórium našťastie dalo za pravdu portugalským cyklistom, ktorí boli zbavení akýchkoľvek obvinení. Samotný Faria da Costa sa potom stal veľkým bojovníkom proti dopingu. Táto dopingová nepríjemnosť ale nahnevala šéfa tímu Eusebia Unzueho natoľko, že do konca roka už nebol da Costa nominovaný na žiadne preteky a po sezóne zostal bez zmluvy. Nakoniec sa mu podarilo až v priebehu ročníka 2011 podpísať trojročnú zmluvu so svojím staronovým tímom, ktorý sa premenoval na Movistar. A Španieli urobili opäť dobre.

 

 

Lepší ako kedykoľvek predtým

 

Aj keď Faria da Costa nabehol do rozbehnutej sezóny, za výsledky sa rozhodne nemusel hanbiť. Najskôr pri svojej tretej účasti na Tour de France vyhral svoju prvú etapu na týchto pretekoch, keď bol najsilnejším jazdcom v skupine utečencov, ktorí si svoju výhodu na kopcovitom teréne udržali pred pelotónom až do konca. Portugalčan opäť využil na útok pravý moment a táto jeho smrtiaca vlastnosť si začínala v pelotóne vybudovávať veľký rešpekt. Víťazstvom na dôležitej jednorazovke v Montreale potom len potvrdil štatút moderného agresívneho pretekára, ktorý dokáže svoje schopnosti aj pretaviť do potrebných úspechov.

 

V roku 2012 už na neho čakala plnohodnotná sezóna s jasne vyprofilovaným jazdeckým štýlom. Svoju pozornosť zameral na Ardénske klasiky, kde sa zakaždým umiestnil v druhej desiatke. Oveľa lepšie výsledky potom dosiahol na konci roka v kanadských klasikách a na GP Ouest France - Plouay, kde dvakrát vybojoval pódium, čo len dokumentovalo, že na takýchto podujatiach sa cíti ako ryba vo vode. V tejto sezóne však dosiahol aj dôležité výsledky v etapových pretekoch, pretože na podujatiach World Tour sa stále dokazoval umiestňovať faria-da-costa-msvyššie v poradí, až sa mu napokon podarilo vyhrať jedny z tých najťažších pretekov – Okolo Švajčiarska. Hneď v druhej etape ovládol náročnú etapu končiacu na slávnom stúpaní Verbier a až do konca podujatia si udržal vedúcu pozíciu, čo bola mierna senzácia, ktorá však plnohodnotne odkryla talent, ktorý sa ukrýval v jeho osobe. Do najlepšej desiatky sa ešte prebojoval v Pekingu a na Okolo Romandie navyše skončil na výbornom treťom mieste. Na Tour de France v roku 2012 síce nedosiahol žiadny výrazný individuálny úspech, ale konzistentnou a vyrovnanou jazdou si vybojoval osemnáste miesto v konečnom poradí, čím sa zaradil aj medzi vychádzajúce hviezdy pretekárov na celkovú klasifikáciu.

 

 

Superhviezda

 

V nasledujúcej sezóne neprestala jeho výkonnostná krivka stúpať smerom nahor, ktorá na jej konci vytvorila nového hrdinu. Najskôr si pochutil na súperoch na Klasika Primavera a na Liége – Bastogne – Liége sa udržal na dobrom deviatom mieste. Tradične dobrý bol vo Švajčiarsku, kde obhájil svoje minuloročné pozície. Hlavne na Tour de Suisse mal mimoriadne ťažkú pozíciu pri účasti mnohých elitných jazdcov na GC, ale s touto výzvou si bravúrne poradil, pretože na pretekoch bol predovšetkým najsilnejším vrchárom a patrične sa tak nabažil pred Tour de France. Značné ambície na celkovú klasifikáciu na tomto podujatí mu prekazili problémy kapitána tímu Alejandra Valverdeho vo veternej trinástej etape, keď mu pri zachraňovaní jeho straty musel da Costa podať pomocnú ruku, ale namiesto záchrany Španielovej pozície sa obidvaja výrazne prepadli v poradí.

 

Dvadsaťšesťročný Portugalčan ale neodhodil rezignovane bicykel do žita a svoju perfektnú formu využil na to, v čom je majster – na útok. Oslobodenému od stresov jazdca GC sa mu podarilo vyhrať na Starej dáme dve horské etapy po pobyte v brejku, v ktorom pokoril svojich spolupútnikov zničujúcim atakom. Okrem vynikajúcich fyzických výkonov tak bola ozdobou jeho účasti na Tour aj nezlomná vôľa, ktorá sa nikdy nevzdáva.

 

Jeho už beztak úspešná sezóna mala vyvrcholiť vo Florencii na Majstrovstvách sveta, kam prišiel povzbudený s umiestneniami v TOP 5 z kanadských jednorazoviek. Ťažký okruh v nádhernom talianskom meste napokon videl v samotnom závere podujatia obkľúčeného portugalského býka dvojicou španielskych toreádorov, ktorí si istí svojou korisťou stratili kontrolu nad touto situáciou, čo živelne využil Faria da Costa a španielske duo napokon dohnal v cieli k slzám. Da Costa sa tak týmto víťazstvom zaradil medzi velikánov cyklistiky a musel si začať zvykať na žiariace svetlá reflektorov.

 

Po mimoriadne úspešnom pôsobení v Movistare sa Faria da Costa rozhodol od sezóny 2014 hľadať nové výzvy, preto španielsky tím vymenil za talianske zoskupenie Lampre-Merida, ktoré mu ponúklo úlohu plnohodnotného lídra. Portugalčan sa tak konečne mohol zamerať na pokojnú prípravu na etapové preteky, kde chce využiť svoje predpoklady, aby konkuroval najlepším jazdcom svojej generácie, a popri tom, samozrejme, mohol excelovať aj na náročných jednorazovkách.

 

Prvé preteky v novom drese dopadli pre neho veľmi dobre, na pódiu sa objavil na Volta ao Algarve a Paríž - Nice. Ardenské klasiky mu nevyšli podľa predstáv, ani raz sa totiž nedostal do záverečnej bitky o najvyššie priečky. Tento neúspech však prekonal veľmi rýchlo, pretože na Okolo Romandie obsadil celkovú tretiu priečku. Vrcholom sezóny bol jeho triumf vo Švajčiarsku, kde sa stal tretíkrát v rade celkovým víťazom podujatia. Žlté tričko ukoristil v poslednej horskej etape, v ktorej zároveň získal jediný triumf v dúhovom drese.

 

Svoju konzistenciu v etapových pretekoch chcel predviesť aj na Tour de France, ale prechladnutie ho poslalo predčasne domov. Rui Costa tak nebol schopný naplniť svoj hlavný zámer, ktorým bolo umiestnenie v top 10 na tomto podujatí. Aj z tohto sklamania sa rýchlo vystrábil a na konci sezóny ešte dosiahol niekoľko pekných výsledkov. Klasikárske kvality potvrdil druhým miestom v Quebecku a tretím v Lombardii, ročník potom zakončil celkovou štvrtou priečkou v Pekingu.

 

V roku 2015 opäť podával konštantné výkony na týždňových etapákoch. Na Paríž - Nice obsadil tretie miesto, medzi desať najlepších sa dostal aj v Baskicku. Na ardenských poliach sa pokúšal miešať kartami, ale výsledkom boli "len" dve štvrté priečky. Na Amstli sa nepresadil v záverečnom špurte a pódium mu nepriniesla ani záverečná bitka favoritov na LBL. Veľmi dobrý výkon potom predviedol na Critérium du Dauphiné. Po úniku vyhral šiestu etapu a vďaka tomu sa dostal na predné pozície v GC. Nakoniec vybojoval pekné tretie miesto, čo mu pred Tour de France dodalo sebavedomie.

 

Lenže ani tentoraz nemal šťastie na francúzskej Grand Tour. Počas pretekov sa trápil so zápalovým ochorením pľúc, čo ho veľmi rýchlo vyradilo zo skupiny favoritov. Keďže sa jeho situácia nezlepšila ani po jedenástich dňoch, TdF druhýkrát za sebou nedokončil. Na konci roka si čiastočne napravil chuť tretím miestom v Montreále a v Richmonde vybojoval siedmu priečku.

 

V sezóne 2016 upútal dobrými výkonmi na etapových pretekoch, no nepodarilo sa mu získať ani jedno víťazstvo. V Ománe, na P-N, v Baskicku, Romandii a vo Švajčiarsku sa vždy dostal do Top 10, ale na Tour de France neprišiel bojovať o celkovú klasifikáciu, pretože sa chcel presadiť v etapách. Prezentoval sa v mnohých únikoch, ale triumf sa mu nepodarilo získať. Najbližšie bol k nemu v etape končiacej na Arcalise, kde ho predbehol len Dumoulin.

 

Na svojich obľúbených klasikách predviedol najlepší výkon na L-B-L, kde prišiel do cieľa na čele pretekov v trojčlennej skupine, a získal tretie miesto. V najlepšej desiatke figuroval aj na olympijských hrách a na ME.  

 

Abu Dhabi Tour


Rui Costa sa pomaly ale isto dostáva do najlepších rokov. Po ročníku 2016 musel prestúpiť do celku UAE, ktorý od neho očakával výsledky. Tie vlastne aj prišli, no v menšej miere. Portugalčan zažil vrchol sezóny už na jar. Vyhral Abu Dhabi Tour, kde nechal za sebou napríklad Ilnura Zakarina či neskoršieho víťaza Gira Toma Dumoulina. Pridal tam navyše aj jedno etapové víťazstvo. Absolútne mu však nevyšli ardénske klasiky. Najlepšie dopadol na L-B-L, aj to až na 14. pozícii. Na Gire pomáhal Janovi Polančovi, ktorý napokon skončil jedenásty. Svoj štandard potvrdil na Okolo Švajčiarska, kde skončil piaty i na Okolo Poľska, kde uzatváral elitnú desiatku. Na Vuelte sa radoval z dvanásteho miesta kolegu Louisa Meintjesa, ktorý dlho bojoval o Top 10. Ako mnohí jazdci, sezónu ukončil v Lombardii.

                

Najväčšie úspechy
Majster sveta 2013,
Florencia
Víťaz Okolo Švajčiarska 2012, 2013, 2014
3 víťazné etapy na Tour de France