aru-faceFabio Aru je badateľným príkladom toho, ako na Apeninskom polostrove perfektne funguje skauting ohľadom vyhľadávania nových talentov, ktorý dokázal nájsť skvelého cyklistu aj na ostrove Sardínia, kde nikdy predtým nevyrástol žiadny šampión.
 
 
Cyklistický talent nakoniec vyrazil na povrch
 
Taliansky pretekár sa narodil 3.7.1990 v meste San Gavino Monreale v provincii Cagliari na spomínanom druhom najväčšom talianskom ostrove. Teraz to znie možno neuveriteľne, ale Fabio Aru vyskočil na cestný bicykel a začal na ňom pretekať až v osemnástich rokoch, ale jeho očividné nadanie ho okamžite vystrelilo do hľadáčika domácich vyhľadávačov talentov. Vekovo aj on patrí do mimoriadne silnej generácie s ročníkom narodenia 1990 (Quintana, Sagan, Kwiatkowski), ale jeho sme s nimi určite nevideli súťažiť už v mládežníckych kategóriách. Aru sa totiž až do svojich pätnástich rokov venoval výlučne futbalu a tenisu, do tohto športu bol zamilovaný hlavne jeho otec, ktorý na Sardínii živil rodinu ako poľnohospodár.
 
Kopcovité prostredie ostrova nakoniec zlákalo mladého Fabia na výlety na bicykli a tieto vychádzky sa mu natoľko zapáčili, že aj pod vplyvom priateľov začal systematicky trénovať v miestnom klube. Najskôr mu do pozornosti naskočili cyklokroshorský bicykel a jeho účasť na svetových pohároch a majstrovstvách Európy dokazujú, že určite patril medzi talentovaných jazdcov. Jeho najväčším úspechom bola účasť na juniorských majstrovstvách sveta v roku 2008 vo Val di Sole, kde obsadil 26.miesto. Ako junior sa predstavil len na veľmi malom počte podujatí na ceste, napriek tomu pri prechode do U23 dostal mimoriadne zaujímavú ponuku od Olivana Locatelliho, aby sa stal členom jeho amatérskeho celku.
 
 
Taliansky skauting zabral a Aru využil príležitosť 
 
Fabia Arua v tom období asi nemohlo stretnúť nič lepšie, pretože Olivan Lovatelli patrí medzi najskúsenejších športových riaditeľov amatérskych tímov v Taliansku, pod ktorého rukami prešlo množstvo mladých jazdcov, z ktorých vyrástli kvalitní profesionáli. Fabia Arua si všimol v roku 2008 a okamžite mu ponúkol spoluprácu, pretože aj v tomto momente zažiaril jeho pedantný aru-fabio-ms-2014posudok. „Bol som na jedných juniorských cestných pretekoch a keď som sa spýtal na Fabia Arua, povedali mi, že je to málo zaujímavý pretekár, ktorý sa venuje cyklokrosu a na toto podujatie prišiel len z donútenia svojho tímu, ktorý potreboval poskladať zostavu. Ale ja som si pomyslel, že ak dokáže takto silno jazdiť, hoci sú to jedny z jeho prvých pretekov, musí v ňom byť niečo zaujímavé. Tak som ho vzal k sebe do tímu, hoci to bolo sprevádzané všeobecným skepticizmom. Jeho prvý rok v Bergame bol náročný, Fabio ťažko znášal odlúčenie od svojej rodiny a Sardínie, ale akonáhle sa dokázal adaptovať, bol to úplne iný pretekár.“
 
Vo veku devätnásť rokov tak urobil Fabio Aru životné rozhodnutie, keď prikývol na Locatelliho ponuku presedlať na cestnú cyklistiku a presťahoval sa na Apeninský polostrov do mesta Bergamo, kde začal jazdiť za amatérsky celok Team Palazzago. Okrem osobných problémov, keď sa musel vysporiadať s chýbajúcimi priateľmi a rodinou, počas prvého roka v kategórii U23 sa musel v prvom rade naučiť pohybovať v pelotóne a osvojiť si základné jazdecké návyky. Aj preto bol jeho výkonnostný postup pomalší a v roku 2009 nedosiahol žiadne významné výsledky. Už v tej nasledujúcej sezóne ale dokázal zanechať sympatický dojem na Baby Giro, keď finišoval na trinástom mieste. Druhý rok v tíme Palazzago bol síce úspešnejší, ale aj tak sa musel stále zdokonaľovať v taktických veciach. V jednom neskoršom rozhovore spomínal, že mnohokrát sa na trati cítil veľmi dobre, preto útočil aj 50 kilometrov pred cieľom, ale na posledných kilometroch mu došli sily a bol z toho prepadák. Keď sa však naučil rozumne využívať svoj neochvejný útočný štýl, výsledky nenechali na seba dlho čakať.  
 
Jeho očividný talent dokázal rýchlo absorbovať encyklopédiu cyklistiky a v roku 2011 prišlo k deklarácii jeho potenciálu. Na začiatku roka takmer vyhral etapové podujatie Toscana - Terra di ciclismo, ale v poslednej etape ako vedúci muž poradia v záverečnom špurte spadol a cieľovú čiaru prekročil so slzami v očiach. Jeho veľkým cieľom bolo vyhrať najťažšie talianske podujatie pre amatérov Baby Giro, v tomto roku sa k tomu priblížil štvrtým miestom. Najväčšími úspechmi sa potom stalo víťazstvo na náročnom etapovom podujatí pre talentovaných jazdcov Giro Ciclistico della Valle d'Aosta, kde rozhodol o svojom triumfe počas deväťkilometrovej horskej časovky, a strieborná medaila z talianskeho šampionátu U23.
 
Aj tieto výsledky jasne hovorili o tom, že Fabio Aru sa pevne usadil na domácej amatérskej aru-fabio-giro-2014scéne a že ako výborný vrchár a ofenzívny jazdec má pred sebou sľubnú budúcnosť. Na konci roku 2011 potom vstúpil do jeho kariéry ďalší známy cyklistický manažér Guiseppe Martinelli, ktorý si ho vyhliadol ako novú posilu do kazašského celku Astana, kde bola silná talianska zostava. V sezóne 2012 tak Aru ako 22-ročný cyklista prestúpil do Astany, ale len v jej druhej časti. Vo farbách tímu Palazzago stihol ešte napraviť svoj minuloročný smútok z Toskánska, kde sa mu podarilo ukoristiť celkové víťazstvo, a bol schopný aj obhájiť prvé miesto na Valle d'Aosta. Hlavné predsavzatie ovládnuť Baby Giro sa mu síce nepodarilo naplniť, ale jeho druhé miesto a vzrušujúce vrchárske súboje s neskorším víťazom Joe Dombrowskim boli zapamätateľné.
 
 
Astana ho hodila do veľkej vody
 
Astana chcela okamžite otestovať svoj nový prírastok a už v auguste 2012 poslala Arua na USA Pro Challenge. Taliansky mladík ihneď zaujal v kopcovitej šiestej etape, keď sa dostal do silného úniku a na cieľovom stúpaní si vyšiel pre druhé miesto. Po tomto výbornom štarte medzi profesionálmi sa kazašský celok uistil, že do svojich radov získal neobrúsený diamant, ktorý začal pripravovať na tie najväčšie cyklistické bitky.
 
roku 2013 sa stal Fabio Aru členom elitného podporného tímu pre Vincenza Nibaliho, ktorý mal za úlohu vyhrať na Gire ružový dres. Generálka na toto podujatie Giro del Trentino zastihla Arua vo vynikajúcej forme, pretože v silnej konkurencii obsadil štvrté miesto, ktoré si zabezpečil parádnym vrchárskym výkonom na cieľovom stúpaní Sega di Ala. Všetci boli preto veľmi zvedaví, ako sa bude tento mladík prezentovať na samotnej talianskej Grand Tour. Na pretekoch však ochorel a z toho dôvodu svoje najlepšie dni prežil až na samom konci. Pamätné je najmä jeho piate miesto na vrchole Tre Cime de Lavaredo, ktoré dosiahol v predposledný deň. V tejto etape naplno ukázal svoj ohromný vrchársky talent, ktorý bol schopný predviesť na úplnom konci ťažkých pretekov, čo je devíza najlepších jazdcov pre celkovú klasifikáciu na Grand Tour.
 
 
Zlomový a veľmi úspešný rok 2014
 
Už v sezóne 2014 sa ho preto Astana rozhodla povýšiť na jedného z kapitánov tímu, čo si mal hneď vyskúšať na Gire, kde bol chráneným jazdcom spoločne so Scarponim. Ešte predtým obsadil v Trentine siedmu pozíciu, ktorá signalizovala, že Aru má formu na prelomový výsledok. Na talianskej Grand Tour v kazašskom celku všetko zmenila devastačná šiesta etapa na aru-fabio-giro-2014-vyhraMontecassino, kde Michele Scarponi po ťažkom páde vypadol z boja o celkovú klasifikáciu, takže Aru sa stal jediným lídrom celého tímu. A túto svoju príležitosť využil dokonale. Počas pretekov bezpochyby patril medzi najlepších vrchárov, dokonca ako jediný sa dokázal vyrovnať Quintanovi v horskej časovke na Cima Grappa. Ani v jednej horskej etape nezaváhal a podarilo sa mu vyhrať tú končiacu na Montecampione, ktorá mala veľký význam pre domácich tifosi, pretože našla nasledovníka legendárneho Marca Pantaniho. Aru v nej využil taktizovanie ostatných favoritov a odvážnym atakom tri kilometre pred cieľom nezaprel svoje útočné chúťky. Jeho celkové tretie miesto vo veku 24 rokov bolo obrovským úspechom, celé Taliansko bolo na nohách, pretože po Pantanim a Nibalim sa našiel nový hrdina.
 
V druhej časti sezóny si nemohol dať iný cieľ, ako pokúsiť sa uspieť aj na Vuelte. Tam súperil so silnou trojicou skúsených domácich pretekárov a Froomom, a na konci podujatia musel byť mimoriadne spokojný, že sa umiestnil presne za nimi na piatom mieste. Fabio Aru tak dokázal perfektne zvládnuť aj svoju druhú GT v sezóne, a to ešte charizmatickejším spôsobom, pretože vyhral dve etapy v tejto náročnej konkurencii. Obidve ukoristil po nezáväznom ataku, ktorý dokázal dotiahnuť až na cieľovú pásku, hoci pri tom druhom mal v osobe Chrisa Frooma silného súpera. Aru tak zakončil skvelú sezónu s nálepkou vynikajúceho vrchára, ktorý nemá strach útočiť, dokáže jazdiť na vysokej úrovni počas celých troch týždňov a ešte stále v mladom veku je schopný vysporiadať sa s veľkým tlakom.
 
Vrcholom ročníka bola pre neho aj premiérová účasť na MS v talianskej reprezentácii, kde mohol patriť k čiernym koňom podujatia, a aj keď všetko dopadlo trochu inak, reprezentačný tréner Davide Cassani má na jeho cyklistický osud len lichotivé slová: „Ľudia milujú pretekárov, ktorí sú silní v horských etapách. Aru vyjadruje jednoduchosť, priamočiarosť, odhodlanie a túžbu dostať sa od ostatných preč. Pochádza z oblasti, kde sa nikdy predtým nenarodil šampión, a to je svedectvo, že kdekoľvek v Taliansku sa môže narodiť potenciálny víťaz.“  A v nasledujúcej sezóne sa mu to skutočne podarilo.
 
Vuelta z neho urobila skutočného šampióna
 
V roku 2015 mal rovnaký súťažný program ako v tom predchádzajúcom. Jeho príprava bola zameraná na Giro, ale pred podujatím ochorel, takže na domácu GT nastúpil len s trinástimi súťažnými dňami v nohách. Od začiatku však pôsobil silným dojmom a vyzeral byť jediným pretekárom, ktorý dokáže poraziť Contadora. Lenže v kľúčových previerkach druhého týždňa mu akoby došla para a v Astane ho v horských etapách prevyšoval Landa. Už sa zdalo, že jeho tímový kolega ho vystrieda na druhom mieste v GC, ale Aru na konci podujatia predviedol skvelý comeback. Vyhral dve záverečné horské etapy a v klasifikácii obsadil druhú priečku. Vďačil za to ohromnej bojovnosti a vedeniu celku Astana, ktoré ho na konci podržalo na úkor Mikela Landu.
 
Po tomto úspechu sa začal sústrediť na Vueltu, keďže v minulom roku dokázal, že táto kombinácia mu sedí. Prekvapujúco dobrý výkon predviedol na Okolo Poľska, kde po súťažnej prestávke vybojoval piate miesto v GC, čo svedčilo o jeho potrebnej výkonnosti. Na španielskej GT využil zaváhanie niektorých favoritov a väčšiu sviežosť, pretože v pretekoch jeho sila stúpala. V dramatickom priebehu si na päť dní obliekol červený dres, ale tvrdohlavý Dumoulin si ho vzal späť. Aru však v dlhej časovke podal parádny výkon a v záverečnom týždni on a Astana búšili do holandského pretekára, až ho napokon v predposlednej etape zlomili a Fabio Aru vyhral svoju prvú Grand Tour v kariére.
 
V sezóne 2015 nemal žiadny pretekár lepšiu bilanciu na GT ako tento taliansky cyklista, ktorý sa definitívne zaradil do prvej ligy medzi najväčších cyklistov súčasnosti. Preto bolo prirodzené, že jeho ďalším cieľom sa stala Stará dáma.
 
Po veľkých úspechoch mu nasledujúci ročník vôbec nevyšiel. Na začiatku sa predviedol v slušnej forme, ale potom kvôli chorobe vynechal ardenské klasiky a na tých najväčších pretekoch sa nedostal do potrebnej pohody. Na Critérium du Dauphiné nemal šancu presadiť sa v celkovej klasifikácii, ale aspoň sa mu podarilo uchmatnúť etapu.
 
Ani na Tour de France nebola jeho výkonnosť oslnivá. Vo vyrovnanej edícii dokázal držať miesto v Top 10, ale o túto pozíciu ho pripravil výbuch v poslednej etape na Col do Joux Plane, po ktorom sa prepadol na trinástu priečku v GC. Premiéra na Starej dáme mu veľmi nevyšla a výrazný úspech sa nedostavil ani v druhej časti sezóny. Po zaujímavej skúsenosti z TdF sa Aru rozhodol, že v ročníku 2017 sa zameria na Giro a Vueltu.                
 
 
Peripetie s kolenom

A aj tak bolo, teda malo byť. Talian svoju prípravu pred sezónou skutočne zameral na Giro, no pád počas tréningu, pri ktorom si poranil koleno, ho z pretekov vylúčil. Všetko sa to stalo ešte v prvej polovici marca, no Aru sa vrátil až začiatkom júna, kedy sa predstavil na Critérium du Dauphine. Áno, potom ako stratil možnosť podkúriť Tomovi Dumoulinovi, sa rozhodol podkúriť Chrisovi Froomovi. Tour de France mu vyšla. Vyhral piatu etapu, navyše mal počas celých pretekov na sebe dres talianskeho majstra. Tesne pred štartom si totiž na chvíľu odskočil domov. Samotná Stará dáma bola preňho druhá v kariére. Obsadil piatu pozíciu, čím latku, ktorú si na Grand Tours nadstavil v minulých rokoch, nepreskočil. Predstavil sa aj na Vuelte, kde sa stal elitným domestikom pre Miguela Lópeza. Sám skončil trinásty. Sezónu ukončil sériou talianskych jednorazoviek, vyšperkovanú siedmym miestom z Lombardie.
 
 
Najväčšie úspechy:
Víťaz Vuelta a Espaňa 2015
2. miesto Giro d'Italia 2015
3. miesto Giro d'Italia 2014
Tri víťazné etapy Giro d´Italia
Jedna víťazná etapa na Tour de France
5. miesto Vuelta a Espaňa 2014
Dve víťazné etapy Vuelta