Britská cyklistika prežíva veľký boom, po úspechoch na dráhe priši veľké víťazstvá aj na cestných pretekoch. Svoju úlohu v tom zohrali domáci jazdci ako Geraint Thomas, ktorí dokázali zúročiť svoje dráharske skúsenosti.   
 
 
Cyklistika prebila ostatné športy
 
Geraint Thomas sa narodil 25.mája 1986 v Cardiffe a celý život ho sprevádza svojbytná welšská povaha. Od malička bol športovo založený a nadaný. Najskôr sa venoval rugby a futbalu, potom k nim pridal aj plávanie, a podľa slov jeho rodičov mu každý šport išiel veľmi dobre. Ako 10-ročného chlapca ho veľmi chytilo najmä plávanie. Popri tom sa venoval aj cyklistike, ktorá nakoniec u neho zvíťazila. S pribúdajúcimi rokmi boli údery v rugby čoraz silnejšie a na plavecké tréningy musel vstávať skoro ráno, preto padla voľba na jazdu na dvoch kolesách.
 
Vo Veľkej Británii bola a je veľká tradícia dráhovej cyklistiky, aj Geraint Thomas prepadol jej pôvabu. V blízkosti jeho domova sa nachádzal velodróm, na ktorý chodil trénovať už od žiackych rokov ako člen miestneho klubu. A darilo sa mu. „Vyhrával som lokálne preteky a vedel som, že som dobrý. Ale vždy to zostávalo len na regionálnej úrovni. Preto sme začali chodiť na preteky po celej Veľkej Británii. Jazdili sme malým autobusom deň vopred, prespali sme mimo domova, čo bola zábava, a na druhý deň sme pretekali. Potom som vyhrával aj tieto podujatia, ale nemyslel som na to, že ma cyklistika bude niekedy živiť.“

Do šestnástich rokov vyhral niekoľko domácich šampionátov, ale až v roku 2004 začal brať cyklistiku vážne s pocitom, že sa môže presadiť medzi profesionálmi. Ako 18-ročný získal na MEJ zlatú medailu v disciplíne scratch a pekný úspech dosiahol aj na ceste, keď ovládol juniorskú verziu Paríž – Roubaix. „Až dovtedy mi väčšina ľudí hovorila, že mám talent. Ale je rozdiel vedieť to a dokázať to. Keď som vyhral svetový šampionát, začal som skutočne veriť a cítiť, že môžem dosiahnuť veľké úspechy.“
 
 
Prirodzený talent musel smerovať do slávnej akadémie

Jeho kvality si museli všimnúť na najvyššej národnej úrovni, preto mu ponúkli miesto v Britskej olympijskej akadémii pre jazdcov do 23 rokov. Musel sa presťahovať do Manchestru a stal sa súčasťou kolosu, ktorý bol rodiskom mnohých šampiónov. Dostal najlepšie podmienky na svoj rozvoj, ale zároveň tu boli kladené vysoké požiadavky na profesionalitu. Jeho vzorom v tom čase nebol nikto iný ako Bradley Wiggins.

Geraint Thomas si spomína na jednu príhodu, ktorou nahneval vedenie akadémie. V roku 2005 chcel osláviť svoje 19. narodeniny a spolu s ďalšou vychádzajúcou hviezdou Markom Cavendishom sa vybrali do mesta sledovať finále Ligy majstrov. Lenže zápas medzi Liverpoolom a AC Miláno trval dlho, preto si aj viac vypili. Keď to zistila generalita na čele s Davidom Brailsfordom, Thomas dostal zákaz pretekať na podujatí v rodnom Walese, sa ktoré sa veľmi tešil. A namiesto toho musel absolvovať 6-hodinový úmorný tréning s Wigginsom a Cummingsom.

thomas-geraint-profilovkaPríchod do akadémie považoval za najlepšie rozhodnutie, aké mohol urobiť. Tréneri ich nepripravovali len na dráhu profesionálneho cyklistu, ale aj do života. Mali k dispozícii psychológa, masérov a učili sa aj variť. V roku 2005 prežil ešte jeden nepríjemný zážitok. Počas tréningu v Austrálii pred pretekmi svetového pohára spadol na ceste, preletel cez riadidlá a natrhol si slezinu. Keď ho previezli do nemocnice, nechcel prijať morfium na zmiernenie bolesti, lebo je to zakázaná látka a na druhý deň chcel pretekať. Nakoniec bolo nevyhnutné, aby mu slezinu odstránili.

Thomas dosahoval na dráhe vynikajúce výsledky, preto sa stal členom elitnej formácie v tímovej stíhačke, ktorá do roku 2012 získala päť titulov svetového šampióna a na OH dve zlaté medaily. Dokázal sa presadiť aj v individuálnej stíhačke a popri tom sa venoval aj cestnej cyklistike. Úplná výmena stráží prišla až na konci roku 2012 po londýnskej olympiáde, keď na dráhe dosiahol takmer všetko.
     
     
Nezabúdal ani na cestnú cyklistiku
 
Prvú profesionálnu zmluvu podpísal s tímom Barloword v sezóne 2007. Kontrakt mu pomohol vybaviť Rod Ellingworth, ktorý v tom čase pracoval v akadémii a momentálne patrí do vedenia tímu Sky. Zostava a atmosféra v kozmopolitnom celku mu vyhovovala a jeho mentorom sa stal juhoafrický jazdec Robbie Hunter. V tíme sa udržal až do konca roka 2009 a jeho hlavnou úlohou bolo získavanie skúseností na ceste.

Okamžite bol hodený do veľkej vody, pretože sa predstavil na Tour de France 2007, v tom roku bol na podujatí najmladším účastníkom. O rok neskôr si vyskúšal Giro, aby sa mohol dobre pripraviť na olympiádu v Pekingu. O svojej premiére na Starej dáme sa vyjadril: „Bola to zďaleka najťažšia vec, akú som v živote urobil. Nikdy som tak netrpel, ako počas tých troch týždňov. Každý večer som si myslel, že nie je žiadna šanca, aby som absolvoval ďalšiu etapu. Ale akonáhle som sa posadil na bicykel, nemohol som prestať. Dokončenie Tour de France ma zocelilo psychicky a fyzicky.“
 
 
V tíme Sky nemohol chýbať

Bolo prirodzené, že si ho Dave Brailsford vybral do tímu Sky, ktorý vznikol v roku 2010 na báze britských dráhových úspechov. V tej sezóne mal 24 rokov a hneď sa mu vydarilo niekoľko prológov a tímové časovky. Dobrý dojem zanechal na Critérium du Dauphiné, kde sa štyrikrát dostal do top 10. O niekoľko dní neskôr sa stal britským šampiónom v cestných pretekoch a majstrovský dres mohol predviesť na TdF pri premiére tímu Sky. Hneď v prológu obsadil piate miesto, potom v tretej etape, ktorá prebehla cez mačacie hlavy, nestačil len na Thora Hushovda. Vďaka tomu nosil štyri dni biely dres.

V nasledujúcom ročníku pokračoval v napredovaní a prvé úspechy dosiahol aj na severských thomas-geraint-sky-2015klasikách. Na Dwars Door Vlaanderen obsadil druhú priečku v špurte hlavného balíka, Okolo Flámska zakončil na desiatom mieste, keď finišoval s najsilnejšími pretekármi. Veľký potenciál ukázal na etapovom podujatí Bayern-Rundfahrt, kde bol najsilnejším cyklistom a celkové víťazstvo si zabezpečil v časovke a konzistentnou jazdou. Thomas bol na začiatku cestnej kariéry považovaný za špecialistu na prológy a jazdu proti chronometru, ktorý sa môže presadiť aj na jarných klasikách. Na Tour de France 2011 však dosiahol pekné 30. miesto v klasifikácii, čo svedčilo o jeho veľkej univerzálnosti.

Túto schopnosť zatiaľ nemohol naplno prejaviť, pretože stále jazdil na dráhe a pred sebou mal veľký cieľ, ktorým bolo obhájenie zlatej medaily v tímovej stíhačke na OH v Londýne. V sezóne 2012 kvôli tomu zaradil do programu účasť na Gire a musel oželieť Starú dámu či klasiky. „Vynechať klasiky, a najmä Okolo Flámska, bolo veľké rozhodnutie. Sú to moje obľúbené preteky, na ktorých môžem byť úspešný. Nešiel som ani na Tour, pretože by som sa nemohol pripraviť potrebným spôsobom. Získanie zlatej medaily bol môj hlavný cieľ v sezóne, preto som nechcel urobiť nič, čo by to ohrozilo.“

Na talianskej Grand Tour sa zameral na úspech v prológu, kde ho však predbehol Taylor Phinney. Rovnaký osud ho postihol aj v záverečnej časovke jednotlivcov, víťaznú radosť mu prekazil Marco Pinotti. Na dráhe sa mu však darilo, na olympiáde obhájil prvé miesto v stíhačke, britská zostava bola potom najsilnejšia aj na MS v Austrálii.
 
 
Úplné sústredenie na cestu prinieslo úspechy

V sezóne 2013 sa začal naplno venovať cestnej cyklistike, kde našiel uplatnenie na klasikách a Starej dáme. Hneď na začiatku roka získal na Tour Down Under tretie miesto v GC. Na austrálskej pôde vyhral jednu etapu a tri dni nosil žltý dres. Na severských klasikách sa stal lídrom tímu Sky a túto zodpovednosť dokázal pretaviť do štvrtých miest na Omloop Het NieuwsbladE3 Harelbeke. Hlavné kockové preteky mu však nevyšli podľa predstáv.

Potom sa dostal do zostavy, ktorá mala podporovať Frooma na Tour de France. Cez leto získal vynikajúcu formu, na Critérium du Dauphiné vybojoval ako pomocník pätnástu priečku. Lenže na francúzskej GT hneď v prvej etape nepríjemne spadol a nalomil si bedrovú kosť. Aj s týmto zranením však dokončil preteky a vychutnal si druhý úspech tímu Sky na najslávnejších pretekoch. V minulom roku mu to nebolo dopriate kvôli olympijským hrám.

Thomas sa postupne stal progresívnym členom britského celku, ktorý vynikal svojou všestrannosťou. V ročníku 2014 sa prezentoval ako dôležitý pomocník na veľkých etapových pretekoch a na jednorazovkách pôsobil v úlohe kapitána. Jarné klasiky mu vyšli veľmi dobre. Na E3 Harelbeke vybojoval tretie miesto a na kockových monumentoch sa dostal medzi desať najlepších. Pekný úspech dosiahol na Hrách Commonwealthu, kde získal v cestných pretekoch zlatú medailu.   
         
thomas-geraint-e3-2015Veľký pokrok však urobil aj na etapových podujatiach. V tom roku boli hlavnými hviezdami tímu Froome a Porte, Thomas patril medzi ich kľúčových domestikov. Popri tom sa však dostal do top 10 na Tour Down UnderEneco Tour, výborne mal rozohrané aj Paríž – Nice, ale v predposlednej etape ťažko spadol a stratil miesto na pódiu. Potom sa mu podarilo druhý raz v kariére ovládnuť Bayern Rundfahrt, kde sa presadil časovkou. Jazda proti chronometru stále patrila medzi jeho silné disciplíny, ale pomaličky sa zlepšoval aj v kopcoch. Na Tour de France 2014 preto nemohol chýbať a dokonca dosiahol najlepší výsledok v tíme Sky, keďže Froome a Porte mali za sebou nevydarenú edíciu.
 
 
Nielen v tímovej hierarchii stúpa čoraz vyššie

Sezóna 2015 bola z jeho strany ešte lepšia. Stal sa celkovým víťazom Volta ao Algarve, hoci kapitánom bol Richie Porte. Dvojica sa výborne podporovala aj na Paríž – Nice, kde Thomas pomohol vybojovať titul pre svojho austrálskeho kamaráta a sám obsadil piate miesto. Na alpských stúpaniach Thomas ukázal, ako sa výdatne skvalitnili jeho lezecké schopnosti. Svoju príležitosť potom dostal na Okolo Švajčiarska, kde mu chýbalo len päť sekúnd, aby sa stal celkovým víťazom podujatia. Výborná kondícia sa napokon musela prejaviť aj na Tour de France.

Na tomto podujatí sa dostal do úlohy elitného pomocníka Chrisa Frooma a pri tom všetkom bojoval o miesto na pódiu. Thomas sa v kopcoch príkladne staral o svojho lídra a až do osemnástej etapy mal reálnu šancu získať pozíciu medzi tromi najlepšími. Záverečné ťažké alpské etapy ho však zlomili, lebo sa prejavilo jeho predchádzajúce veľké úsilie. Nakoniec obsadil pätnástu priečku, ale z každej strany sa na neho sypali slová chvály. Veď netreba zabúdať, že na jarných klasikách úspešne bojoval o veľké tituly.

Ten sa mu podarilo vyhrať na E3 Harelbeke, keď pred cieľom prekabátil Štybara so Saganom. V epickej edícii Gent – Wevelgem bral tretie miesto, hoci bol na trati najsilnejší, ale nedokázal reagovať na všetky nástupy. Potom automaticky patril medzi hlavných favoritov na Tour of Flanders, ale ako prísne strážený jazdec finišoval „len“ v skupine favoritov. Šancu uspieť mal aj na Paríž – Roubaix, ale pády a defekty ho prinútili odstúpiť z pretekov.
 
Geraint Thomas prešiel zaujímavým vývojom a postupne sa zaradil medzi rešpektovaných cyklistov. Jeho pozornosť sa začína stopercentne sústrediť na Tour de France, kde chce raz pretekať ako líder tímu. Nikoho však neprekvapí, ak dovtedy ešte ovládne nejakú veľkú jarnú klasiku.   
 
 
Deja vú a kariérne víťazstvo

V roku 2016 dokázal Geraint Thomas zvíťaziť len dvakrát. Oba vavríny ale boli viac ako chutné. Brit, ktorému aspoň podľa veku už pomaly ale isto končia najlepšie cyklistické roky, totiž najprv obhájil víťazstvo na Volta ao Algarve, aby potom mohol osláviť najkrajší výsledok kariéry. Vyhral preteky Paríž - Nice. To všetko v podstate hneď na úvod sezóny, druhé menované preteky končili ešte v prvej polovici marca. Nasledoval klasický blok prípravy na Starú dámu, kde Thomas pomáhal svojmu lídrovi. Chrisovi Froomovi, ktorý dokázal dokonať hattrick. Príprava spočíval z Okolo Katalánska, Okolo Romandie a z Okolo Švajčiarska. Ešte pred tým okúsil aj Miláno - San Remo, no 169 miesto nestojí za reč. V Paríži potom spoločne so svojim tímom Sky mohol osláviť aj svoje pätnáste miesto. Z kolegov sa pred neho dostal ešte Sergio Henao, čo len svedčí o obrovskej sile britského projektu. Po francúzskom podujatí chvíľu pobudol za Atlantikom. Najprv boli na programe OH, neskôr klasiky v Quebecu a Montreale. Sezónu ukončil v Ázii, na MS v Katare. Preteky s hromadným štartom ale nedokončil.

Ročník 2017 mu neprialo šťastie. Minimálne na Grand Tours i keď oproti minulému roku dokázal počet víťazstiev zdvojnásobiť. Ani zďaleka ale neboli také prestížne. Prvé tri sa spájajú s "talianskou čižmou". Druhá etapa na Tirreno - Adriatico, kde navyše skončil piaty, predznamenávala dobrý začiatok. Potom navyše prišlo podujatia Tour of the Alps, kde vyhral celkovo a pridal etapový triumf. Na Giro bolo všetko pripravené, ale talianske tri týždne nedokončil. Vo veľkej forme prichádzal tiež na Tour de France. Po víťaznom prológu v Düsseldorfe si dokonca obliekol žltý dres! Prišla ale deviata etapa, pád, zlomenina kľúčnej kosti a koniec akýmkoľvek nádejam... Ročník ukončil v Nórsku, kde so svojim tímom získal v tímovej časovke bronzové medaily.
 
 
Najväčšie úspechy:
Paríž - Nice 2016 víťaz podujatia
E3 Harelbeke 2015 víťaz podujatia
Bayern Rundfahrt 2011 a 2014 celkový víťaz
Volta ao Algarve 2015, 2016 celkový víťaz
Okolo Švajčiarska 2015 druhé miesto v GC