voeckler-faceVyplazený jazyk a veľká bojovnosť, to je typický obrázok francúzskeho cyklistu Thomasa Voecklera. Narodil sa 22. júna 1979 v meste Schiltigheim v Alsasku, kúsok od nemeckých hraníc. Nebohý otec by bol naňho určite hrdý.

 

Narodil sa do vzdelanej rodiny lekárov, otec bol psychiater a matka anesteziologička. Thomas vyrastal v dedine Herbitzheim, ktorá bola v minulosti súčasťou Maginotovej línie. Žil aj na ostrove Martinik, kde mu prischla prezývka Ti-Blanc (Petit Blanc) kvôli nízkej postave a bledej pokožke. Zároveň spolu s rodičmi a bratom cestovali na plachetnici najmä po Atlantickom oceáne, čo bola otcova veľká záľuba.

 

Otec nezabúdal ani na svojho syna a pred jeho trinástimi narodeninami mu kúpil v Štrasburgu bicykel. Thomas si na ňom prvýkrát vyskúšal cyklistiku súťažne. Otec sa už z toho nestihol radovať, pretože o pár mesiacov na jeseň odišiel s plachetnicou na more a stratil sa. Nepodarilo sa ho zachrániť a jeho telo nikdy nenašli. Našli iba prázdnu loď. Samozrejme, tento moment výrazne ovplyvnil dospievajúceho Thomasa. Najviac ho podporoval v cyklistike práve otec. Po jeho smrti nikdy nebedákal, ale chcel aby bol naňho otec tam niekde hore hrdý.

 

voeckler-thomas-2004V sedemnástich sa presťahoval do Vendée a tu sa ho ujal Jean-René Bernaudeau. Najprv pôsobil v amatérskom tíme Vendée U. Department Vendée si obľúbil a žije tam dodnes. Pochvaľuje si najmä miestnych ľudí a prírodu. Profesionálom sa stal v roku 2001 v tíme Bonjour (dnes Europcar). Časopis Bike Magazine ho hneď vyhlásil za najväčšiu francúzsku nádej roka. Prvé profesionálne víťazstvá získal v sezóne 2003, keď vyhral klasiku Loire-Atlantique, Okolo Luxemburska alebo etapu Tour de l'Avenir. Prvýkrát si vyskúšal aj Tour de France, Paríž videl na 119. mieste.

 

O rok sa na TdF 2004 stal cyklistickou hviezdou a národným hrdinom. V piatej etape získal žltý dres a udržal si ho desať dní vrátane Pyrenejí. Mladík dlho odolával i Lancovi Armstrongovi, ktorý napokon vyhral. V predposledný deň prišiel v časovke aj o biely dres, ale vo Francúzsku bol v týchto týždňoch najobľúbenejším cyklistom. V tomto roku sa stal prvýkrát aj národným majstrom. V ďalších sezónach sa snažil zopakovať úspech zo Starej Dámy, čo sa mu ale nedarilo, pričom na TdF štartuje nepretržite od roku 2003.

 

Začalo sa mu však dariť v únikoch, v ktorých využíva svoju veľkú bojovnosť. Stal sa snáď najlepším „puncherom" v pelotóne. Dokáže zvládať dlhé úniky, ale aj krátke ostré nástupy. Zväčša útočí aj na ideálnom mieste, no snáď najúchvatnejšie je, že to dokáže skúšať nielenže viac dní po sebe, ale aj viackrát počas etapy. Po útoku vyhral napríklad klasiku GP Plouay v roku 2007 alebo svoj druhý titul národného majstra v sezóne 2010. Cenné sú aj dve víťazné etapy na TdF z rokov 2009 a 2010. Dosiaľ najťažšia bola preňho zrejme sezóna 2009, keď prekonal trojnásobnú zlomeninu kľúčnej kosti.

 

Už vyše desať rokov je verný tomu istému tímu, ktorý sa medzičasom premenoval na Europcar. Výhodou je, že do sídla tímu to má iba pár kilometrov od domu. Navyše najúspešnejšiu sezónu zažil voeckler-thomas-tour-2011práve pod krídlami Europcaru v sezóne 2011. Získal osem jarných víťazstiev vrátane dvoch etáp na Paríž-Nice. Na Tour de France sa po siedmych rokoch znova stal národným hrdinom. Žltý dres si obliekal desať dní a bránil ho na hranici ľudských síl aj v horách. Milo prekvapil i v časovke a dobojoval to na štvrtom mieste, čo je najlepší výsledok Francúzov v tomto tisícročí spolu so štvrtým miestom Moreaua z roku 2000. Zároveň ho mrzelo, že pódium mu utieklo iba o 50 sekúnd. Po odchode z Paríža však určite nebol smutný, ale radoval sa z dcérky Lily, ktorá sa narodila symbolické štyri dni pred štartom.

 

V roku 2012 už podľa predpokladov žlťáka na Starej dáme neatakoval. Novou výzvou však bol dres vrchársky, ktorý napokon aj vybojoval. Vyhral tiež dve etapy, obe po samostatných únikoch. Všetci, ktorí mu predpovedali veľké sklamanie na Tour, sa poriadne pomýlili. Thomas tak naďalej ostal veľkým francúzskym hrdinom.

 

Aj ďalšia sezóna mala prebiehať v znamení jeho únikov na Tour de France, ale nepríjemný pád na Amstel Gold Race značne ovplyvnil jeho prípravu na toto domáce podujatie. Aj keď sa mu podarilo ukoristiť etapu na Dauphiné, jeho forma na Starej dáme bola nedostatočná, aby mohol predvádzať svoje grimasy. Pred novým ročníkom mal tak stále populárny Voeckler o motiváciou postarané.   

 

Ten sa ešte ani poriadne nezačal a francúzsky borec musel ísť pod skalpel, pretože pred Tour Down Under si na tréningu zlomil kľúčnu kosť. Jeho štart do ročníka sa nútene oddialil a  výsledky počas jari tomu aj zodpovedali. Potom sa pripomenul únikom na Okolo Romandie, kde získal v štvrtej etape druhé miesto. Na TdF čakal na svoju chvíľu až do šestnástej etapy, keď sa prepracoval do hlavného úniku a jeho partii dal pelotón voľnú ruku. V jeho obľúbenej cieľovej destinácii Bagneres-de-Luchon nakoniec obsadil znova druhú priečku, pretože nedokázal zareagovať na záverečný atak Michaela Rogersa. Cez leto si pre zmenu vykĺbil rameno a jeho najlepším výsledkom pre zvyšok sezóny bolo druhé miesto na  Paríž - Tours.

 

Voecklerova hviezda nezažiarila ani v roku 2015. Europcar stratil licenciu WT, preto sa jeho jazdci zúčastňovali aj na menších francúzskych pretekoch, ale ani tam nedokázal Thomas Voeckler urobiť dieru do sveta. A nepodarilo sa mu to ani na Paríž - Nice, Critérium du Dauphiné či Tour de France, kde sa len dva razy dostal do top 10. Jeho najlepšími výsledkami tak boli druhé miesta v GC na Tour du Gévaudan Languedoc-Roussillon a Tour de Yorkshire.

 

Vo veku 37 rokov už nemal potrebnú výkonnosť, aby dokázal popreháňať mladších súperov, ale v sezóne 2016 sa mu aj tak podaril jeden výborný výsledok. Stal sa celkovým víťazom Tour de Yorkshire, keď vyhral najťažšiu etapu po svojom typickom bojovnom výkone v úniku. Potom sa ešte presadil v klasifikácii na Tour Cycliste International La Provence a štvrtú priečku obsadil na Route du Sud.       

 

Kariéru ukončil bez víťazstva


Francúzmi milovaný Thomas Voeckler sa rozhodol po sezóne 2017 ukončiť kariéru. Má už 38 rokov, takže sa rozhodol v správnu dobu. Všetko zanechal po Tour de France, kde sa výraznejšie nepresadil. Práve z týchto pretekov si ale odniesol krásne štvrté miesto v roku 2011. So Starou dámou sa spája veľká časť jeho kariéry. Absolvoval počas nej dvadsať Grand Tours. Jedinú Vueltu (2005), štyrikrát išiel Giro (2001, 2007, 2009 a 2010), no a ostatných pätnásť trojtýždňových podujatí pripadá na Tour. Odchádza ikona tohto športu, ktorá sa zapísala do sŕdc mnohých fanúšikov. A to hlavne jeho bojovným štýlom pretekania.

 

Najväčšie úspechy:

Tour de France - 4 víťazné etapy, 20 dní v žltom drese, vrchárska súťaž 2012