Remco Evenepoel sa narodil 25. januára v roku 2000 v meste Dilbeek, časti Schepdaal, a až doteraz tam žije. Pochádza z regiónu Flámske Brabantsko a ako takmer všetci obyvatelia tohto kraja je hrdý na svoj pôvod. Pochádza zo športovej rodiny. Jeho otec Patrick pôsobil v deväťdesiatych rokoch štyri sezóny ako profesionálny cyklista a jeho najväčším úspechom bola výhra na GP de Wallonie.
Remco Evenepoel (© Alex Broadway/SWpix.com) |
Takmer nestihol presedlať
Napriek tomu, že celá rodina žila cyklistikou, Remco rozbehol svoju športovú kariéru ako futbalista. Futbalu sa venoval od piatich rokov, lebo otec nechcel, aby sa zameriaval na bicykel od veľmi mladého veku. Rozhodnutie sa opieralo o pragmatické dôvody a nebolo spôsobené tým, že by Patrick nechcel mať zo svojho syna profesionálneho pretekára. „Vždy sme v televízii sledovali cyklistiku, každú nedeľu, a nikdy sme si nenechali ujsť Ronde alebo Roubaix. Zato futbal sme nepozerali nikdy. Moja láska k cyklistike bola väčšia ako k futbalu. Pred obrazovkou som hltal Toma Boonena a mal som napozerané aj triumfy Alberta Contadora na TdF v rokoch 2009 a 2010,“ hovorí Remco Evenepoel. Talentovaný športovec sa tak ocitol v žiackom a juniorskom veku v zaujímavej situácii.
Futbal hrával na pozícii ľavého obrancu. Najskôr bol členom klubu RSC Anderlecht, od jedenástich až do štrnástich rokov pôsobil v PSV Einhoven a následne sa znovu vrátil do Anderlechtu. Napriek relatívne malej výške patril medzi najperspektívnejších belgických futbalistov a objavil sa v niekoľkých reprezentačných výberoch. V národnom tíme U17 bol dokonca kapitánom. Ako obranca vynikal neúnavnosťou, bojovnosťou a jeho hlavný benefit spočíval v perfektnej vytrvalosti, čo mal podporené mimoriadne vysokou kapacitou VO2 max. V šestnástich rokoch dokonca zabehol polmaratón za 76 minút, čomu zodpovedá tempo na jeden kilometer na úrovni 3:38. A to bol špičkový výkon na tak mladého športovca.
Remco Evenepoel (© Ján Melicher) |
Vysoké hodnoty maximálnej rýchlosti spotreby kyslíka sa náramne hodia aj na cyklistiku, ale jeho futbalový život už bol natoľko rozbehnutý, bol kapitánom národného mužstva vo svojej vekovej kategórii, že to muselo zaskočiť aj jeho otca. Ten predpokladal, že Remco sa bude na futbalovom ihrisku rozvíjať po športovej stránke, ale postupne sa predsa len dostane k cyklistike, kde bude môcť oveľa lepšie využiť svoje výnimočné fyzické parametre.
Remco vždy pôsobil na ihrisku ako vodcovská osobnosť a víťazný typ, čo napokon spôsobilo, že definitívne presedlal na cyklistiku. Druhý angažmán v Anderlechte náhle ukončil po tom, čo niekoľko zápasov presedel na lavičke náhradníkov a on chcel hrať. V roku 2017 prestúpil do menšieho belgického celku KV Mechelen, ale v červeno-žltých farbách vydržal len niekoľko mesiacov. Na jar sa definitívne rozhodol skončiť s futbalom a naplno sa venovať cyklistike. Na prvý pohľad to mohlo vyzerať ako náhle alebo nečakané rozhodnutie. Vzhľadom na rodinnú vášeň pre cyklistiku, neustále diskusie o možnosti čo najlepšie využiť jeho fyzický potenciál a aj otcove cyklistické kontakty však ponúkal takýto športový vývoj nespochybniteľnú logiku. Odľahlo najmä jeho otcovi Patrickovi, keďže Remco sa začal stopercentne zaoberať cyklistikou takpovediac v hodine dvanástej. Mal sedemnásť rokov.
Talent ako hrom od prvých kilometrov na bicykli
Nová kariéra nenechala nikoho na pochybách, že Remco Evenepoel si dobre vybral a zároveň odkryla jeden z najväčších cyklistických talentov súčasnosti, ktorému sú predpovedané veľké úspechy. V juniorskej kategórii súťažil len rok a pol, od polovice sezóny 2017 až do konca ročníka 2018, a za ten čas sa zúčastnil na 44 pretekoch, pričom vyhral 34 z nich. Fantastická úspešnosť zatienila aj skutočnosť, že nemal žiadnu skúsenosť s cyklistickými pretekmi, jazdeckými zručnosťami alebo pohybovaním sa v pelotóne. Akoby toto všetko bolo v ňom prirodzene zakódované a spolu s tým mohli len vyniknúť výnimočná vytrvalosť, víťazná mentalita a dravosť.
Netrvalo dlho a ešte len 18-ročný Evenepoel dostal svoj prvú prezývku - Kanibal zo Schepdaalu. Jasnú narážku belgických médii na Eddyho Merckxa doteraz musí odbíjať slovami, že neplánuje byť druhým Merckxom, ale chce byť originálom. V každom prípade má podobnú mentalitu ako najslávnejší jazdec histórie. Spája ich vrodené vodcovstvo, rešpekt od ostatných cyklistov a túžba presadiť sa takmer na každom podujatí.
V sezóne 2017 získal svoje prvé veľké víťazstvo na etapovom podujatí Aubel - Thimister - La Gleize, keď vyhral po sólovom útoku druhú etapu. Potom pridal dva triumfy na dôležitých jednorazovkách a po pár mesiacoch strávených v juniorskej kategórii bol vybraný na svetový šampionát v Bergene. V cestných pretekoch nedokončil, trikrát spadol, ale to ho len správne vyburcovalo. Nasledujúci ročník 2018 bol v jeho podaní jednoducho skvostný.
Remco Evenepoel vyhral v tom roku všetko, čo sa dalo. Úspechy zbieral na jarných klasikách (K-B-K, Guido Reybrouck Classic), na národnom šampionáte si podmanil obidve disciplíny a ovládol päť etapových pretekov (aj Giro della Lunigiana, Aubel - Thimister – Stavelot) a počas nich získal až deväť etapových triumfov. Totálnu suverenitu potvrdil aj na svetovom a európskom šampionáte, kde v obidvoch prípadoch vybojoval zlaté medaily v cestných pretekoch aj ITT. Pamätné boli najmä jeho výkony na MS. V časovke porazil druhého v poradí o 84 sekúnd a rovnako dominoval aj v cestných pretekoch, hoci ho zastavil pád a dlhú dobu viedol stíhaciu jazdu späť do balíka. Ani to ho nezastavilo a vo finále si súperov doslova vychutnal. V Innsbrucku mohol sledovať celý svet, akým obrovským potenciálom disponuje Evenepoel, ale aj tak boli mnohí zaskočení, keď potom jeho kariéra okamžite zamierila do World Tour medzi profesionálov.
Preskočil U23, Quick-Step nedokázal odmietnuť
Ešte nemal ani devätnásť rokov, keď sa dohodol s Patrickom Lefeverem na trojročnej zmluve. Skúsený manažér okamžite siahol po najtalentovanejšom cyklistovi súčasnosti a ponúkol mu presne to, čo taký mladý jazdec potrebuje. Evenepoel mohol zostať v Belgicku pri svojej rodine a dostal garancie, že tím s ním bude trpezlivý, nebude tlačený do veľkých úloh a dostane potrebný čas na napredovanie. Takúto podmienku nemohol odmietnuť a musel tým sklamať najmä Axela Merckxa, s ktorým bol už dlhšiu dobu dohodnutý, že v sezóne 2019 bude jazdiť za americký celok Hagens Berman Axeon. Evenepoel sa napokon rozhodol preskočiť kategóriu U23, ale priznáva, že o tomto kroku prebiehala doma dlhá diskusia.
V celku Deceuninck – Quick-Step sa okamžite dostal do veľkej spoločnosti, ale žiadne problémy mu to nespôsobilo. „Počas prvých dní v Quick-Stepe som sa cítil veľmi malý. Už sa nepočítalo, čo som dosiahol medzi juniormi. Keď sa ocitnete medzi takými hviezdami, sám ste zvedavý, či ste dosť dobrý, aby ste mohli s nimi jazdiť. Žiadne generačné konflikty sa však nekonali a všetci ma okamžite zobrali pod ochranné krídla,“ povedal o začiatku svojho pôsobenia v jednom z najlepších celkov na svete.
V premiérovom ročníku nemusel jazdiť pod výsledkovým tlakom a vytvorený program mal slúžiť najmä na to, aby sa etabloval v kategórii Elite a prípadne odhalil svoje možnosti, čo môže dosiahnuť v takomto mladom veku. Ako 19-ročný však predviedol nielen guráž, ale aj vysokú výkonnosť, takže Patrick Lefevere ešte v priebehu sezóny s ním uzatvoril novú, dlhotrvajúcu zmluvu, ktorá vyprší až na konci roka 2023.
Na Evenepoela nečakala veľká zmena len po športovej stránke, ale aj osobnej. „Život profesionálneho cyklistu je úplne iný od toho, čo som robil doteraz. Ako junior som chodil do školy, popoludní som trénoval a celý deň som bol zaneprázdnený. Teraz mám omnoho viac času. Po troch - štyroch hodinách tréningu už nemám žiadne povinnosti. Toto sú však momenty, kedy musíte odpočívať a regenerovať. Na začiatku to bolo pre mňa ťažké. Som ešte mladý a urobil som aj niekoľko chýb, že som takmer vôbec neodpočíval.“ Po prestupe do Quick-Stepu sa musel naučiť aj to, že počas súťažného voľna alebo po tréningu je potrebné od cyklistiky úplne vypnúť a vyčistiť si hlavu. V tomto sa mohol spoľahnúť na svoju rodinu alebo priateľov.
Okamžite vyhrával aj medzi mužmi
Do profesionálnej cyklistiky vletel rovnako razantne ako do juniorskej kategórie. Ihneď zažiaril ako kométa. Počas jari 2019 sa potreboval ešte okukať, ale dokázal získať tretie miesto v časovke v San Juane a celkovú štvrtú pozíciu na Okolo Turecka. V lete už dosiahol veľké úspechy. Stal sa celkovým víťazom Baloise Belgium Tour, kde položil víťazný základ v dlhom úniku druhej etapy. Po premiérových triumfoch v drese belgickej zostavy jeho forma naďalej gradovala a uchmatol pekné tretie miesto na národnom šampionáte v ITT v kategórii Elite a získal etapu na Adriatica Ionica Race.
Svoju výnimočnosť ukázal na Clasica San Sebastian. Na ťažkom podujatí vo finále ušiel hlavným favoritom a elitným vrchárom a od toho času už nemohol nikto pochybovať, že sa zrodila super hviezda. Ako devätnásťročný vyhral mimoriadne prestížnu klasiku a stal sa tretím najmladším jazdcom histórie, ktorému sa podarilo triumfovať na prestížnom jednorazovom podujatí. Pred ním to dokázali iba dvaja cyklisti pred sto rokmi. Mladý belgický borec sa nezastavil ani potom a podmanil si európsky časovkársky šampionát v hlavnej kategórii a porazil také mená ako Asgreen, Küng alebo Lampaert. V ročníku vytiahol ešte jeden perfektný výkon, ktorým len podčiarkol, že disponuje obrovským ťahom v jazde proti chronometru. Na svetovom šampionáte v Yorkshire vybojoval striebornú medailu a na dlhej trase zanechal za sebou plejádu skúsenejších súperov.
Aj samotný Remco Evenepoel si uvedomuje svojej kvality a veľmi sa teší z toho, že môže byť súčasťou nastupujúcej generácie, ktorá už dokáže získavať pekné výsledky, ale zostáva trpezlivý. So silnou časovkou a stúpajúcou odolnosťou v kopcoch bude v budúcnosti mieriť na Grand Tour, ale na TdF sa nepredstaví skôr ako v roku 2023. Všetko má svoj čas a najskôr sa chce otestovať na Gire a Vuelte. Až v roku 2023, keď sa úplne etabluje medzi profesionálmi a jeho telo ešte zosilní, sa ukáže, aký bude skutočne silný a kde sú jeho hranice.