Tadej Pogačar sa narodil 21. septembra v roku 1998 v malej dedine Klanec, v blízkosti mesta Komenda v centrálnej časti Slovinska. Považuje sa za číry produkt slovinskej cyklistickej metodiky, ktorá má dlhoročnú tradíciu, a v tomto smere je viac cenený ako Primož Roglič. Ten v mladosti prešiel inou športovou výchovou a na bicykel vysadol už ako zrelý borec. Pogačar vyťažil z prepracovaného systému výchovy, zo skúsených trénerov a v poslednom čase z narastajúceho rešpektu slovinskej cyklistiky na medzinárodnom poli.
Pogačar pri podpise zmluvy s UAE (© UAE Team Emirates) |
Útla postava s pracovitou a zodpovednou povahou
V detstve bol jeho vzorom o dva roky starší brat Tiln, ktorého chcel ihneď napodobniť, keď sa začal venovať cyklistike. „Môj starší brat sa dostal do cyklistického tímu Rog Ľubľana, keď sa u nás ohlásil tréner Miha Koncilja a hľadal nových členov. Okamžite som chcel nasledovať brata, ale mal som smolu, že v klube nemali pre mňa taký malý bicykel. O niekoľko mesiacov neskôr som už absolvoval svoj prvý tréning na suchu počas zimnej prípravy a na jar som už mohol pretekať. Bicykel sa našiel,“ hovorí Tadej Pogačar o svojej motivácii venovať sa cyklistike. Riadnym členom klubu sa stal v roku 2009.
Jeho prvým trénerom bol uvedený Miha Koncilja a ten si spomína, že Tadej bol najskôr malý a musel ešte vyrásť, aby mohol pretekať, preto ho zobrali do tímu neskôr. Ale potom ho museli presviedčať, lebo v tom čase sa už venoval futbalu a podľa svojho brata Tilna bol v ňom veľmi dobrý. Tadej však urobil ako jedenásťročný správne rozhodnutie a vybral si cyklistiku. V žiackych a juniorských kategóriách pôsobil v tíme Rog Ľubľana, čo je súčasť kontinentálneho celku Ľubľana Gusto Santic, ktorý má vyše sedemdesiatročnú históriu a vychoval niekoľko kvalitných cyklistov. Výborné podmienky na osobnostný a športový rozvoj poskytol aj Tadejovi.
Tadej Pogačar (© Ľubľana Gusto Santic / Stiehl Photography) |
Počas prvých rokov na bicykli bola jeho veľkou prekážkou útla postava a v pelotóne ho vždy čakala tvrdá bitka. Ale ako prezrádza Miha Koncilja, vedel si poradiť. „Bol menší a slabší ako mnohí jeho protivníci a musel bojovať, aby sa pri nich udržal. Už vtedy sa ukazoval ako veľký bojovník a nevzdával sa, hoci nedokázal získavať výsledky. Na druhej strane bol veľmi šikovný. Vždy vedel prekabátiť cyklistov aj o dve hlavy vyšších a nájsť si potrebné miesto v balíku,“ čo s postupom času z neho urobilo ešte odolnejšieho cyklistu.
Pogačarovou najväčšou zbraňou však bola a stále je jeho inteligencia. Cyklistická inteligencia. „Toto je jeho najväčšia výhoda. Vie, kedy má pritlačiť na pílu, kde a kedy sa bude rozhodovať, kto zo súperov je v danom momente najnebezpečnejší a dokáže správne čítať aj šprint - kde sa nachádza cieľová čiara, kedy treba začať šprintovať a aj aký vietor fúka. Má mimoriadne cyklistické vnímanie,“ nevie vynachváliť svojho niekdajšieho zverenca Miha Koncilja. Zároveň dodáva, že bol bezproblémovým tínedžerom a puberta ho nijako nezasiahla. Nechodil na diskotéky, nerobil žiadne vylomeniny a chcel len trénovať na bicykli. Dlho a tvrdo trénovať.
Osobnostné a fyzické parametre urobili z neho reprezentanta vo viacerých žiackych a juniorských kategóriách a vystriedalo sa pri ňom niekoľko kvalitných trénerov. V rokoch 2015 a 2016 ho viedol na reprezentačnej úrovni Andrej Hauptman, ktorý bol v tom období ešte považovaný za najlepšieho slovinského cyklistu histórie. Hauptman bol veľmi dôležitou postavou v kariére Tadeja Pogačara. Najskôr ho trénoval počas uvedených dvoch rokov a na medzinárodnej úrovni s ním získal ôsme miesto v poradí na Pretekoch mieru v sezóne 2015 (o rok tam vyhral etapu) a v ročníku 2016 bol pri jeho celkovom triumfe na Giro della Lunigiana alebo titule slovinského šampióna v ITT medzi juniormi.
Ambiciózna a správna cesta
Po dovŕšení osemnástich rokov sa ihneď posunul do kontinentálneho tímu v Ľubľana Gusto, pretože chcel súťažiť s mužmi a rýchlejšie napredovať. V tejto zostave strávil dva roky a bola zavŕšením jeho pôsobenia na slovinskej scéne. Aj v tomto prípade dostal zaujímavého trénera, Marka Polanca, ktorý je otcom jeho priateľa Jana Polanca. Celá táto slovinská partia napokon zohrala dôležitú úlohu pri jeho neskoršom prestupe do UAE Emirates.
Všetci bývalí tréneri vyzdvihujú jeho univerzálne jazdecké schopnosti. Dokáže sa výborne pohybovať v kopcoch, má silnú časovku a je schopný vytiahnuť rýchlu koncovku na konci náročného dňa, čo z neho nerobí len jazdca na celkové poradie, ale aj vhodného pretekára na kopcovité jednorazovky. Toto všetko ale vychádzalo na povrch len postupne. Za dva roky pôsobenia v celku v Ľubľane zbieral najmä skúsenosti a ukázal potenciál na Okolo Slovinska, kde bol schopný konkurovať WT jazdcom, skončil tretí na Okolo Maďarska alebo ovládol ovládol Preteky mieru v kategórii U23 s jednou víťaznou etapou. Až v auguste 2018 dosiahol prelomový výsledok na Tour de l'Avenir, ale ani tam neponúkol taký žiarivý výkon ako predchádzajúci víťazi Gaudu s Bernalom.
Na pretekoch „nádejí“ bol najsilnejší, lebo zvládol všetky kľúčové etapy bez zaváhania, a bolo jedno, či sa jazdilo proti chronometru alebo v kopcoch, čo jeho súperi nedokázali. Nevyhral etapu, ale v kľúčových momentoch nikdy nechýbal na čele pretekov. Naplno sa však prejavila jeho univerzalita, schopnosť udržať kvalitnú výkonnosť počas dlhej doby a v neposlednom rade aj robenie správnych rozhodnutí v kľúčových okamihoch. Nesporný slovinský talent nemusel predvádzať víťazné sólové útoky, aby presvedčil o svojich výnimočných schopnostiach.
Medzi profesionálov nabehol skvele pripravený
Po dvoch rokoch strávených v Ľubľane sa ako 20-ročný posunul rovno na úroveň World Tour. Hoci sa očakávalo, že Pogačar bude smerovať do zostavy Bahrajn - Merida, kde prevláda výrazná slovinská stopa, skončil v tíme UAE Emirates, ale takýto krok mal svoje jasné zákonitosti. Táto zostava prejavila záujem ako prvá, v celku pôsobí na úrovni športového riaditeľa Andrej Hauptman a zavážila aj prítomnosť Jana Polanca, s ktorým sa dôverne pozná a veľmi mu pomohol počas prvých mesiacov v novom prostredí. Hoci najskôr dostal Pogačar len ročnú zmluvu, v priebehu sezóny po výborných výkonoch bola predĺžená vzájomná spolupráca o ďalšie štyri sezóny.
Medzi profesionálov vstúpil bez rešpektu a v priebehu celého ročníka 2019 dokazoval svoj jedinečnosť. Najskôr vybojoval prekvapujúci titul na Volta ao Algarve, keď porazil také mená ako Poels alebo Mas, ktorým nadelil v časovke a na cieľových stúpaniach sa im nielenže vyrovnal, ale aj ovládol dojazd na kopci Fóia. Výborné meno si urobil aj v Baskicku. V klasifikácii skončil šiesty a na prudkých kopcoch útočil v spoločnosti Daniela Martina. Nezabudnuteľný moment prežil na Okolo Kalifornie a ako 20-ročný vyhral svoje premiérové preteky TW. Vo všetkých dôležitých etapách sa držal vpredu a celkový titul získal po výhre v kráľovskej etape vedúcej na Mt. Baldy. O niekoľko týždňov neskôr sa stal slovinským časovkárskym šampiónom v kategórii Elite a už len vďaka týmto výsledkom mohol považovať sezónu za mimoriadne úspešnú. Počas leta zvoľnil tempo a pripravoval sa na debut na Grand Tour. Vuelta mal byť testom jeho schopností, ktorý dopadol nad očakávanie dobre.
Pogačar zvykne hovoriť, že v detstve ho ovplyvnil útočný štýl bratov Schleckovcov a Alberta Contadora, a na španielskom podujatí sa presadil presne takýmto spôsobom. Vyhral tri horské etapy, v každom týždni jednu, a jeho triumfy na Cortals d’Encamp, Los Machucos a najmä Plataforma de Gredos niesli znaky nebojácnych, útočných predstavení s cieľom pokoriť svojich súperov v kopcoch. Počas celých troch týždňov predvádzal skalopevnú výkonnosť a všetko zavŕšil sólovým útokom v dvadsiatej etape, po ktorom sa dostal na tretie miesto v GC a ktorý sa niesol v duchu jeho motta „nikdy to neprestávaj skúšať a nikdy sa nevzdávaj!“. Počas Vuelty mal iba dvadsať rokov, finišoval na stupňoch víťazov a získal tri etapy.
Mimoriadne úspechy získané v ročníku 2019 ho nedostávajú pod tlak, ale ešte viac motivujú. „Nebojím sa prehier. Ak nie som dosť dobrý na pretekoch, som prinútený sa zlepšiť, aby som bol nabudúce silnejší. Vždy sa budem snažiť napredovať. Bojím sa len jedného, že sa prestanem zlepšovať a zostanem uviaznutý na mŕtvom bode,“ zveril sa Tadej Pogačar, ktorý ešte zďaleka nedosiahol svoje maximálne výkonnostné možnosti. Môže si byť istý, že po dosiahnutých úspechoch bude v nasledujúcich rokoch už jazdiť pod veľkým drobnohľadom súperov.