Pascal Ackermann sa narodil 17. januára v roku 1994 v meste Kandel ležiaceho na juhozápadnej hranici s Francúzskom, v spolkovej republike Porýnie-Falcko (Rheinland-Pfalz). Z tohto regiónu pochádza aj niekdajší nemecký jazdec Udo Bölts (víťaz Critérium du Dauphiné, Classica San Sebastian), jeho najväčší vzor, ale Ackermanna najviac ovplyvnila rodina, v ktorej sa všetci venovali cyklistike na amatérskej úrovni.
Pascal Ackermann (© LaPresse/Marco Alpozzi) |
Vychovaný v športovej rodine
Všetci jeho najbližší, od rodičov, starých rodičov, súrodencov, ujov a tiet, zdieľajú neochvejnú vášeň pre cyklistiku. „Na bicykli jazdím od svojich šiestich rokov. Moji rodičia ma vždy dobre vychovávali, usmerňovali a chceli, aby ma šport bavil. Trávievali sme nejaký čas na Tour de France, kam sme cestovali na karavane. Preto som chcel byť od malička profesionálnym cyklistom, ale takéto veci nemôžete naplánovať dopredu. Všetko sa musí vydariť,“ hovorí o svojich začiatkoch jazdec, ktorý postupne nadviazal na to najlepšie z nemeckej cyklistickej školy.
Na bicykli preteká od šiestich rokov, jazdeckú licenciu vlastní od roku 2007 a odvtedy sa zúčastňoval na oficiálnych mládežníckych podujatiach. Pred svojimi úplne prvými pretekmi plakal a nechcel sa postaviť na štart. Priznáva, že cítil veľký tlak, ale akonáhle ho presvedčili rodičia a v cieli dostal medailu za účasť, tento pocit ho ovládol a odvtedy sa snažil vyhrávať.
Spolu s rodičmi bývali na nemecko-francúzskych hraniciach, preto často cestovali na Tour de France, strávili tam niekoľko dní a ako dieťa mohol sledovať elitných cyklistov priamo v akcii. Nemôže zabudnúť ani na etapové podujatie, medzitým už zrušené, Rheinland-Pfalz Rundfahrt, ktoré sa odohrávalo v jeho rodisku, kam chodil fandiť popri ceste a zbierať odhodené bidóny. Najviac sa vždy tešil na Uda Böltsa, ktorý využíval príležitosť jazdiť vo svojom rodnom kraji. Už ako profesionálny cyklista priznal, že stále má doma odložené obrovské vrece bidónov a šiltoviek z týchto pretekov.
Pascal Ackerman nikdy nezabudne zdôrazniť, akú dôležitú úlohu zohrali v jeho športovom živote rodičia. „Vždy potrebujete niekoho, kto stojí za vami. Rodičia sa o vás neustále starajú v mládežníckom veku. Odvezú vás na preteky, kupujú jazdecký materiál a udržiavajú ho v potrebnom stave. To je obrovské úsilie. A dokonca sa o mňa starajú doteraz, keďže som často na cestách a doma sa potrebujem postarať o nejaké záležitosti. Som rád, že im to všetko môžem vrátiť a že sú na mňa hrdí,“ povedal jazdec tímu Bora - hansgrohe už ako jeden z najlepších šprintérov na svete.
V detstve sa venoval aj futbalu a zákonite muselo prísť rozhodnutie, ktorému športu dá prednosť. Futbalové zápasy a cyklistické preteky sa odohrávali počas víkendov a Ackermann si vybral bicykel. Rozhodnutie bolo aj pragmatické. Vo futbale nedostávali dorastenci žiadne finančné prémie, kým na cyklistických pretekoch si vedel vybojovať nejakú odmenu. Motivovali ho aj starí rodičia, ktorí mu za každé víťazstvo dali päť eur, takže už ako mladý jazdec vedel oceniť finančné benefity, ktoré ponúkala cyklistika.
Kalkuloval aj s dráhou, cesta nebola len z núdze cnosť
V rovinatom regióne Porýnie-Falcko sa odohrávali všetky preteky na jednoduchých profiloch a to bolo ideálne pre Ackermanna, ktorý mohol zveľaďovať svoju rýchlosť. V mládežníckych kategóriách bol dobrý aj v dráhovej cyklistike a ako junior bol na dráhe dokonca lepší, ako na ceste. Špecializoval sa na 1000-metrovú časovku a tímový šprint. V roku 2011 získal v tímovom šprinte nemecký juniorský titul a potom aj titul svetového šampióna, plus v rovnakej sezóne sa stal aj vicemajstrom Európy. V nasledujúcom roku ovládol európsky juniorský šampionát v disciplíne omnium a razom mu bola predpovedaná veľká kariéra na dráhe, ale všetko zmenil nešťastný pád.
Po týchto úspechoch utrpel v roku 2013 ťažké poranenie kolena, ktoré ho vyradilo zo súťažného rytmu na pol roka. Operácia sa nevydarila a stratil dva roky, počas ktorých sa trápil, nemohol trénovať a jazdiť naplno. Aj keď sa vrátil na bicykel po tomto zranení ešte viac motivovaný a odhodlaný, podľa vlastných slov cítil, že na dráhe mu už chýba potrebná dynamika, aby mohol dosahovať želané výsledky. Tak sa zameral výlučne na cestnú cyklistiku. Už od sezóny 2013 pretekal za kontinentálny tím Rad-Net Rose Team a strávil v ňom štyri roky.
Zaujímavé výsledky začal dosahovať od roku 2015, keď sa úplne vyliečil zo zranenia kolena a už nejazdil na juniorskej úrovni. V tej sezóne vybojoval jeden triumf na poľskom etapovom podujatí Szlakiem Grodòw Piastowskich alebo skončil ôsmy na dobre obsadenom podujatí Sparkassen Münsterland Giro, kde prišla do cieľa len malá skupinka na čele s Tomom Boonenom. O rok neskôr získal v cestných pretekoch titul národného šampióna do 23 rokov a v hlavnej kategórii Elite skončil v šprinte štvrtý. Výbornú koncovku opäť vytiahol na Münsterland Giro, kde bral tretiu priečku, a veľmi mu pomohla strieborná medaila zo svetového šampionátu v Dohe, ktorú ukoristil v kategórii U23. Ako 22-ročný začal preukazovať svoj talent aj na náročných pretekoch a to si už nemohli nevšimnúť tímy World Tour.
- ponuka z nášho eshopu - |
- ponuka z nášho eshopu - |
Stavil na elitné nemecké prostredie
V roku 2017 sa skutočne posunul na najvyššiu úroveň. O perspektívneho nemeckého šprintéra sa zaujímalo viacero medzinárodných zoskupení, ale Ackermann dal prednosť domácemu tímu. Bora - hansgrohe sa v tej sezóne takisto posunula do kategórie WT a Ralph Denk si vybral do svojho celku aj Ackermanna, o ktorom mal výborný prehľad. Celý čas ho sledoval počas jeho pôsobenia na kontinentálnej úrovni a presne vedel, aký ukrýva potenciál. Pre nemeckého cyklistu bolo dôležité aj to, že po prestupe dostal celý rok na to, aby zbieral skúsenosti a nemusel sa obávať výsledkového tlaku. Jeho najlepšími výsledkami tak bolo piate miesto na Scheldeprijs, štvrtá priečka na európskom šampionáte v cestných pretekoch a na konci ročníka skončil tretí v jednej etape na Tour of Guangxi.
Počas premiérovej sezóny v jedinom nemeckom WT zoskupení nezaujal a v podobnom duchu sa niesol aj začiatok tej nasledujúcej, hoci už v niekoľkých prípadoch dostal pozíciu lídra. Na Abu Dhabi Tour, Scheldeprijs alebo Hanzdame Classic sa síce dostal na stupne víťazov, ale na najvyššiu šprintérsku ligu to zatiaľ nevyzeralo. Preto mu veľmi pomohla výhra v piatej etape na Okolo Romandie, na ktorú čakal šestnásť mesiacov po prestupe do Bory. Sebavedomie mu ešte viac zodvihol triumf v druhej etape na Dauphiné a podľa jeho slov toto víťazstvo všetko zmenilo. Začal si viac dôverovať, že môže poraziť aj najrýchlejších jazdcov na svete.
O pár týždňov neskôr dominoval v hromadnom dojazde na nemeckom šampionáte a národný titul vybojoval v priamej konfrontácii so svojimi elitnými krajanmi ako Kittel, Greipel či Degenkolb. Nosenie dresu nemeckého bolo pre Ackermanna obrovskou poctou a do nasledujúcich pretekov nabehol s ešte väčším odhodlaním. Podmanil si klasiky Prudential RideLondon, Brussels Cycling Classic, GP de Fourmies a takisto vyhral dve etapy na Okolo Poľska a jednu na čínskom podujatí Tour of Guangxi. Perfektná druhá polovica sezóny vystrelila Ackermanna do svetových šprintérskych výšin a v roku 2019 obhájil svoje nadobudnuté pozície.
Triumf Pascala Ackermanna (© Courtesy Tour de Pologne / Szymon Gruchalski) |
Pomerne rýchly postup medzi najrýchlejších šprintérov
Hlavným motívom sezóny bola účasť na Gire, ktorej sa prispôsobila aj príprava na Ackermannovu premiérovú Grand Tour. Na začiatku ročníka ovládol jednorazovky Clasica de Almeria a Bredene Koksijde Classic a pred samotným Girom si vylepšil náladu triumfom na domácom Eschborn-Frankfurt. Na talianskej GT bol hlavnou zbraňou Bory na šprintérske koncovky a počas úvodných piatich dní ovládol dve etapy. Úspešný vstup do pretekov podčiarkol aj vedením v bodovacej súťaži. V hektickej koncovke desiatej etapy však spadol a nepríjemne sa zranil. Pokračoval ďalej aj s mnohými škrabancami, odreninami a hneď na druhý deň skončil v šprinte tretí. Stratil však cyklámenový dres. Na Gire zostávala už len jedna šprintérska príležitosť a Ackermann ju parádne využil. V osemnástej etape síce skončil len druhý, ale stačilo mu to, aby zaskočil prekvapeného Démara a zabezpečil si výhru v bodovacej súťaž. Stal sa vôbec prvým nemeckým jazdcom v histórii, ktorý vyhral túto klasifikáciu na talianskej GT.
Po zotavení sa z trojtýždňovej zaberačky ešte vyhral po dve etapy na Okolo Poľska a Tour of Guangxi, na európskom šampionáte vybojoval bronzovú medailu a do víťazného košiara pridal triumfy na jednorazovkách GP de Fourmies a Gooikse Pijl. Celkove získal až trinásť výhier, z toho sedemkrát sa radoval na podujatí World Tour. Aj v sezóne 2019 pokračoval jeho výkonnostný progres a definitívne sa zaradil do skupinky najrýchlejších jazdcov planéty.
Pascal Ackermann patrí k novej a silnej generácii nemeckých cyklistov, ktorí si opäť získavajú priazeň nemeckých fanúšikov, a vďaka svojím výkonom sa už vo veku 25 rokov zaradil na svetovú úroveň. A chce sa stále zlepšovať. „Vidím v sebe veľký potenciál. Dokážem prejsť cez kopce a takisto zvládam na čele pretekov aj náročnejšie profily. Chcem si udržať tieto vlastnosti. Preteky sú stále ťažšie a ťažšie. Klasické hromadné dojazdy už takmer neexistujú. Som rád, že som taký všestranný,“ hovorí šprintér, ktorý by sa mal v budúcej sezóne predstaviť na dvoch Grand Tour.