Alžbeta Pavlendová: Už nie som skeptická, zisk medaily je reálny

Spomenula som si, že v roku 2014 sme robili rozhovor pred majstrovstvami sveta a mojim cieľom bolo byť do piateho miesta v scratchi. Nepodarilo sa mi to a z trinástej priečky som vtedy cítila sklamanie. Čítala som reakcie na Cycling-info.sk, ktoré neboli práve lichotivé. Našťastie, tento rok to vyšlo a mala som veľmi blízko k medailovým pozíciám. Môj sen byť do piateho miesta som splnila, i keď nie na 100 percent. Dúfam, že v budúcnosti ešte príde šanca na zisk medaily pre Slovensko.

 

 

Keď ma predbiehala v poslednom kole v poslednej zákrute, tak porušila pravidlá. Jej zadným kolesom zavadila o moje predné. Musela som prestať ťahať. Úplne ma vyviedla z rýchlosti aj koncentrácie. Bola to veľká kolízia. Mnohé pretekárky by to neustáli a spadli, ale som zvyknutá na podobné situácie, keďže často jazdím kontaktné disciplíny. Keby som sa Francúzke reflexívne neuhla, tak by spadli zrejme všetky pretekárky za nami. Bolo by to zlé.

 

 

 

 

Pár dní po MS som pozerala video. Verím tomu, že som mohla v záverečnom šprinte získať bronz. Mala som ideálnu stopu za striebornou Austrálčankou. Súperky ma museli obiehať a mali to sťažené. Zisk medaily bol reálny. Neviem si pomôcť, ale cítim stále krivdu. Na druhej strane som šťastná, že som si zlepšila osobné maximum z ôsmeho na piate miesto.

 

 

Počas dvoch kôl po finiši, keď sme spomaľovali, som si premietla kolíziu v hlave. Bola som hrozne nahnevaná a Francúzke som povedala svoje. Nič mi neodpovedala, ale podľa mňa vedela o vlastnej chybe. Vtedy sa ešte tešila z bronzu, ale rozhodcovia ju potom diskvalifikovali. Samozrejme, kolízie zostávajú na dráhe a nerada si odnášam zlé skúsenosti alebo vzťahy do súkromia. To určite nie.

 

 

V dráhovej cyklistike to približne už 10 rokov nie je možné, keďže sa tak naťahoval čas. Komisári aj my máme právo na prezretie videozáznamu, preto sú tam kamery. V tomto prípade hlavný rozhodca na základe videozáznamu diskvalifikoval Francúzku. Rozhodcovia stoja na každých 50 metroch a majú vysielačky. Jej faul bol viditeľný.

 

 

Podivuhodne som necítila nervozitu, ani žiadny tlak. Brala som to ako každý iný pretek a nemyslela som na to, že ide o majstrovstvá sveta, na ktoré som sa dlhodobo pripravovala. Často je pre mňa dôležitejšie mať v pokoji hlavu ako nohy. Pomerne dobre som to zvládla. Z tohto pohľadu to bol ideálny „deň D“.

 

 

Bola to klasická dráha, 250 metrov dlhá a 8 metrov široká. Zo sibírskej borovice, tak ako napríklad v Londýne. Jej veľká šírka svedčí o tom, že sa na nej jazdí rýchlo. Najmä časové a šprintérske disciplíny, kde je dôležité nabrať rýchlosť spustením sa z okraja dráhy. Pre mňa to nehralo až takú rolu. Je dôležité si dráhu vyskúšať pár dní pred štartom a získať tak istotu. Ale prekvapilo ma, že nová ročná dráha v Saint Quentine mala deravú strechu, cez ktorú zatekalo. Na dráhe bolo miestami škvrnité alebo mierne zhnité drevo. Stalo sa, že preteky boli na 20 minút prerušené, lebo kvapkalo zo strechy.

 

 

 

Predpokladám, že to bolo spomenutým kvapkaním na dráhu a prerušením preteku. Vždy máme časový harmonogram rozpísaný presne na minúty. Podľa toho sme rozjazdené, rozmasírované a zahriate na ideálnu teplotu. Keďže sa časový harmonogram posunul, tak to mnohé pretekárky vyviedlo z miery. Aj preto to bolo fópá a niektoré jazdkyne mali z dráhy strach. V cieli som sa tiež čudovala nižšej priemernej rýchlosti, ale často to nerozhoduje o náročnosti a vyrovnanosti preteku.

 

 

Chcela som vidieť Paríž počas voľného dňa, ale nestihli sme to. Nevadí, už som ho predtým navštívila. Šampionát sa konal na vzdialenom predmestí zhruba 40 kilometrov od Paríža. Odreagovali sme sa v záhradách krásneho Versaillského zámku, ktorý bol vzdialený približne iba 4 kilometre.    

 

 

Kvalifikácia bola opäť hrozne náročná. Málokto o tom vie, ale dráhoví cyklisti prakticky fungujú 11 mesiacov v roku. Sme asi jediné odvetvie, v ktorom treba byť stále v tempe a vo forme. Už týždeň po MS sú preteky, ktoré sú súčasťou kvalifikácie na budúcoročný šampionát. Je to trvalá drina. Celý rok musím získavať body a prejsť cez sitá troch kvalifikačných rebríčkov, aby som sa vôbec dostala na MS. Je to enormne náročné najmä pre malé krajiny ako Slovensko. Zatiaľ čo ja si musím vyjazdiť všetko individuálne, tak veľké krajiny posielajú viacero pretekárov, ktorí potom nie sú preťažení. Celý rok musím naháňať kvalifikačné body po Európe a po svete. Čím je viac pretekov, tým viac je bodov, a tým viac treba cestovať a pretekať. Je to extrémne zdĺhavý a komplikovaný systém.

 

 

Do zákulisia nevidím a nerozumiem, prečo je dráhová cyklistika takto diskreditovaná. Mnohé krajiny s tým nie sú spokojné a musia odoberať jazdcov z iných disciplín, aby nazbierali dosť bodov. Ozývajú sa hlasy, že takto to dlhodobo nemôže fungovať a po olympiáde sa zmení systém kvalifikácie. Súčasný systém je zdĺhavý, komplikovaný, krkolomný a finančne náročný. Objavujú sa šumy, že je to nastavené proti menším krajinám ako Litva, Slovensko alebo Česko, aby neštartovali na šampionátoch. Veľké krajiny posielajú väčšie peniaze do UCI. Samozrejme, sú to len také dohady medzi trénermi a funkcionármi. 

 

 

 

Na šampionáte štartuje najviac 24 najlepších zo sveta. Keď sa tam zmestíte, tak už je to malá výhra. Každá krajina posiela iba jedného zástupcu pre jednu disciplínu, aby sa zachovalo fair-play a navzájom sa nepomáhalo. Základňa dráhovej cyklistiky je vyše 800 ľudí a viac ako 70 krajín, čo je podobné ako v profesionálnej cestnej cyklistike. Samozrejme, na 250-metrovej dráhe nemôže štartovať z bezpečnostných dôvodov viac ako 24 pretekárov. Na väčších betónových dráhach, akú sme mali v Bratislave, je limit 33 pretekárov. Dôležitý rozdiel v porovnaní s cestnou cyklistikou je, že na dráhové MS nenominuje iba národný zväz, ale musím sa kvalifikovať pod vlastným menom. Dá sa povedať, že som bola iba piata najlepšia z 24 jazdkýň, ale to je scestné, lebo najprv sa tam treba kvalifikovať. Je to obrovský zázrak, keď sa to podarí z takej malej krajiny ako Slovensko, kde nemáme ani funkčnú dráhu.

 

 

Do Viedne chodím iba počas zimnej sezóny, pretože je to finančne náročné dochádzanie, keďže mám tréning minimálne trikrát do týždňa. Okrem troch najstudenších mesiacov sa pripravujem na ceste. Našťastie, zväz nám prepláca tréningové hodiny vo Viedni aj výcvikové tábory, na ktoré berieme juniorov a mužov, ktorí prejavia záujem o reprezentáciu na dráhe.  

 

 

Doteraz som nad tým vôbec neuvažovala, ale pravdepodobne by som také niečo neprijala. Samozrejme, ak by som dostala ponuku od nejakého zahraničného klubu, tak by som to zrejme skúsila. Vyskúšala by som plnohodnotne fungovať v lete na ceste a v zime na dráhe, tak ako moje kolegyne. Keby sa objavila dobrá ponuka, tak neváham, pretože by to bol krok vpred.

 

 

 

Systém kvalifikácie je taký ako do Londýna 2012, čiže máme dvojročný kvalifikačný cyklus. Šampionátom v Saint Quentin sa uzavrel prvý a v tomto týždni začal druhý cyklus. Najprv sa musím kvalifikovať na Svetové poháre, potom cez ne na MS a hypoteticky na olympiádu.  

 

 

 

Medaila by bodla. Na druhej strane, nechcem si dávať až také vysoké ciele, aby mi to nezväzovalo ruky. V športe to tak nefunguje, že keď som bola teraz piata, o rok budem tretia a o dva roky vyhrám. Po rokoch neúspechu, alebo akejsi neodmenenej driny, som bola skeptik. Pred pár dňami som zistila, že medaila je reálna. Uverila som tomu. Ak budem veriť ešte viac, tak sa to prejaví na psychike, a potom aj na výkonoch. Chcem medailu na MS v scratchi. Je to reálne, ale nemusí sa to podariť. Chcem sa zlepšiť aj v omniu a byť na MS do desiateho miesta v bodovacej súťaži.

 

 

Alžbeta Pavlendová na MS v dráhovej cyklistike 2015 (Saint Quentin en Yvelines, Francúzsko, 18. - 22. február) - 14. miesto, bodovacia súťaž - 5. miesto, scratch   Kto je Alžbeta Pavlendová? - narodená 6. februára 1990 v Krupine - dráhovej cyklistike sa venuje od 15 rokov - začínala v CK Krupina, teraz jazdí za CK Dukla Bratislava - trénuje ju Peter Bačík, spolupracujú spolu piaty rok - štyrikrát sa zúčastnila MS, kvalifikovala sa päťkrát (na MS 2012 ju nenominoval SZC)   Najväčšie úspechy Alžbety Pavlendovej v dráhovej cyklistike: 5. miesto (Scratch, MS 2015 v Saint Quentin) 7. miesto (Scratch, Svetový pohár 2014, Guadalajara) 8. miesto (Scratch, MS 2013 v Minsku) 9. miesto (Bodovacie preteky, Svetový pohár 2013, Aguascalientes)