Vysiela Šport RTVS
Rovnako ako po Tour de Pologne 2011, aj tentoraz sme oslovili najpovolanejších slovenských odborníkov, resp. priateľov Petra Sagana, aby zhodnotili uplynulý víťazný týždeň a vôbec prvé celkové víťazstvo pre Tinkoff-Saxo v sezóne. Kto by bol povedal, že sa o neho postará práve Peter. Už tu nemáme iba Cycling Academy presented by Peter Sagan, ale aj American story presented by Peter Sagan.
Naše otázky sme vynechali.
Naše otázky sme vynechali.
Peter Privara, prezident Slovenského zväzu cyklistiky:
Prežili sme, tak ako to u Petra často býva zvykom, veselý týždeň plný radosti. Fandili sme mu, fanúšikovia sa tešili. Už som dnes absolvoval viacero rozhovorov a musím nesúhlasiť s názormi mnohých ľudí, ale aj novinárov, ktorí sa pýtali, že konečne sa zabral, alebo vrátil sa späť na výslnie. Peter mal výbornú sezónu. Na všetkých dôležitých pretekoch sa pohyboval na špici. Často mu iba málinko chýbalo k víťazstvu, kúsok šťastia. Dosiahol dve štvrté miesta na monumentoch. Chvíľu bol aj štvrtý vo svetovom rebríčku. Koľko slovenských športovcov to dokázalo? A predsa Peter nie je stroj, že pred štartom sa naprogramuje na víťazstvo.
Teraz definitívne mohol zavrieť ústa kritikom, ale ja si myslím, že ten, kto ho kritizoval, sa cyklistike nerozumie, takže to bolo zbytočné riešiť a pozastavovať sa nad tým.
Šiel na doraz všetkých osem dní, čo neurobil žiaden iný cyklista na týchto pretekoch, ale veľký klobúk dole si zaslúži za tie posledné tri dni. Bolo to úžasné. Pri časovke sme ešte víťazstvo čakať mohli, ale vidíme, že možno rozhodla dominancia, s ktorou ju vyhral. Jednak získal potrebný náskok a hlavne motiváciu do toho stúpania. V riedkej skupine šiestich-desiatich vrchárov vyzeral trošku ako taký maco a oni pavúci (smiech). Myslím si, že s ním nerátali a taký Henao musel byť veľmi prekvapený, keď už stál hore videl, ako pár sekúnd za ním prišiel do cieľa Peťo.
Pred každou z tých posledných etáp si dával najvyšší cieľ, že bude bojovať o celkový triumf. Mnohí odborníci to museli považovať za nereálne, ale jeho motivovalé aj to, že povedal takéto slová a chcel ich splniť, sľuby dodržať. To mu bravúrne vyšlo a týmto si získal veľký rešpekt. Dať si zdanlivo nereálny cieľ a splniť ho je krutou ranou pre súperov, ktorých rýchlo prešiel smiech. Celkovo vyhrať tieto preteky, to je sen, ktorý sa pred týždňom určite nikomu z nás nesníval.
Teraz sa bude náročné vrátiť do Kalifornie, lebo ľudia budú možno od neho čakať víťazstvo každý rok a myslím si, že nastal čas kapitolu týchto pretekov na nejaký čas uzavrieť a sústrediť sa na Giro d'Italia. Skompletizovať zbierku etapových víťazstiev zo všetkých Grand Tours. Zapretekať si bez horibilného tlaku na talianskych cestách. Nemyslím si, že to by znamenalo problém pre Tour de France. Na Gire by určite vypustil horské etapy a sústredil sa na štyri-päť, ktoré mu budú sedieť.
Kalifornia je prísľubom do ďalšej časti sezóny. Má pred sebou ešte dva veľké ciele - Tour de France a MS v Richmonde. Všetci mu držíme palce a veríme, že získa potrebné body a tým aj tímovú podporu na OH v Riu. Na to ale s najväčšou pravdepodobnosťou nebude stačiť Švajčiarsko ani Tour de France, ale augustové a septembrové klasiky. Hlavne kanadské, ktoré mu sedia a môžu znamenať dôležitý prísun bodov. Všetci veríme, že sa na Vuelte ukáže aj Peter Velits a sám sa akoby kvalifikuje na tú olympiádu pridaním zaujímavých bodov. Zo zväzového hľadiska snívam, že sa Petrovi Saganovi podarí získať medailu z MS v Amerike.
Ján Valach, manažér Kemo Dukly Trenčín, šp. riaditeľ Cycling Academy Team:
Čo sa týka Petrovho vrchárskeho výkonu, ukázal, že mu pauza po klasikách veľmi prospela, zresetoval aj mentálne a absolvoval porciu kvalitného tréningu. Je to vynikajúci signál pred Tour de France. Doprial nám zaspomínať si na tri či dva roky dozadu, keď v niektorých fázach sezóny dokázal jazdiť úplne všetky terény a tento týždeň bol výstavou jeho komplexnosti. Vždy, keď útočíte na žltý dres, ukazujete ohromnú komplexnosť. Navyše, neurobil absolútne žiadnu chybu.
Šiel si v eufórii naproti úspechu a ten prišiel. Bojoval o víťazstvo v akomkoľvek dni si zmyslel. Keď ho videl pred sebou, šiel za ním a nezáležalo na tom, aká to bola etapa. Opäť ukázal to, čo je vlastné Petrovi Saganovi - bojoval proti, nepoviem, že fyzike, ale logike či papierovým predpokladom. Nie len napríklad v tom váhovom hendikepe v kopci, ale aj tým, že dokáže ísť jeden deň totálnu hranu, vyspí sa a bez mrknutia dá znova totálnu hranu. Má obdivuhodné vôľové vlastnosti. S tým sa narodil, a to ostatným chýba. Ťažko sa to vysvetľuje, alebo o tom filozofuje. To je prosto Sagan. Je to taký vlastný druh pretekára.
Áno, priznajme, že sme ho s otvorenými ústami, najmä v kopci, sledovali po dlhšej dobe, ale to je profesionálny šport!
Čo Tour de France? Určite je Kalifornia veľkým prísľubom. Posilní ho hlavne psychicky. Po takomto výkone sa už nedá vycúvať z ambícií či role favorita na zelený dres. Bude mať veľa súperov, ale práve výkonmi v kopcoch bude môcť získať rozhodujúce body. Ruka v ruke s tým pomôže Contadorovi. Myslím si, že to môže fungovať. Ale ešte má mesiac a pol. Pripravujú sa a trénujú aj ostatní. Pri sledovaní Kalifornie síce určite niektorí ostali v pomykove, ale to ich môže motivovať. Myslím si, že favoritov na zelenú stále pribúda a zmenou bodovania tomu pomohli aj organizátori.
Klasiky - flámske vs. ardénske? Poviem svoj názor, ktorý Peter môže ale nemusí zdieľať, ale v cyklistickom svete je San Remo, Flámsko a Roubaix najvyššie. Neviem si predstaviť, žeby Peter vynechal tieto monumenty, aby sa sústredil na ardénsky týždeň. Ja by som Petrovi jarný program určite nemenil. Je to viac-menej na ňom, ako sa rozhodne, ale nevidím dôvod na zmenu. Áno, bol by favoritom aj na ardénach, ale nemôže absolvovať všetko.
Má pred sebou ešte možno desať rokov vrcholovej cyklistiky. Už teraz toho vyhral viac ako niektoré celé tímy a neustále naberá skúsenosti. Tie mu budú iba pribúdať a stále bude silnejší. Monumenty vyhrávajú hlavne skúsení bardi. Samozrejme, stane sa, že vyskočí aj mladý v top forme, ktorú už možno nikdy nezopakuje, ale využije moment prekvapenia. Petrovi to nebolo dopriate, pretože už pri druhej či tretej účasti bol stráženým favoritom, čo je absolútna rarita. Všade, kam príde, pôjde sa proti nemu. Je to ale jeho údel. Sám si to spôsobil - vyjazdil. Iná alternatíva nebola. Ak by dlhodobo stagnoval, ok, možno by ho niekto podcenil, ale nestagnuje. Tento týždeň to naplno ukázal.
Peter Zánický, blízky priateľ a mládežnícky tréner Petra Sagana:
Čo sme to videli? Mimozemšťana vo svojej koži? (smiech) Myslím si, že sme tento týždeň a špeciálne na jeho konci prežili krásne aj infarktové chvíle pri televízii, čo sa v kariére Petra Sagana jednoducho stáva. V nedeľu sme mali tretie kolo Detskej Tour Petra Sagana v Terchovej. Prišlo takmer štyristo detí a na to, čo som tam zažil, nikdy nezabudnem. Ľudia chodili za mnou, podávali mi ruku, ďakovali mi, gratulovali, pýtali sa, čo hovorím na Peťa v Kalifornii. Cítil som obrovskú hrdosť. Niektorí rodičia mi povedali, že sa rozhodli sem prísť s deckami práve preto, že ich Peťo svojimi výkonmi motivoval. O tom to je...
Na Mt. Baldy predviedol Peter veľké divadlo s patričnými zimomriavkami. Súperil s desať a viac kíl ľahšími súpermi, ktorí celý týždeň oddychovali. Cyklistika je o šetrení, ale nebral na to ohľad, rovnako ako na nejaké papierové predpoklady. Musím sa priznať, že keď som sa na to díval, hraničilo to u mňa s obavou o jeho zdravie. Šiel ďaleko za hranicou svojich možností. Keď dokáže ísť človek na 100 %, on šiel ešte tak o 40 % za hranou. Dovolím si povedať, že takéto niečo vidíme iba občas a len u niektorých pretekárov, zväčša veľkých šampiónov. On sa takto snažil aj v klasikách, ale prosto mu to kvôli viacerým faktorom nevyšlo.
Viem si zhruba predstaviť, čo zažívali jazdci, ktorí s ním stúpali na Mt. Baldy. "Bože môj, on je stále tu? Taký veľký, ťažký. Je to normálne? Kedy už odpadne? Ja som už na dne síl." Muselo to byť pre nich frustrujúce.
Časovka mu dala obrovskú chuť. Ja som vedel, že vyhrá ešte pred tým, ako vyštartoval. Na štartovej rampe reč jeho tela jasne hovorila, že bude aj asfalt trhať, len aby ukázal, čo v ňom je. Po tom jasnom triumfe si vsugeroval, že má šancu vyhrať celkovo a keďže je to taká buldočia povaha, vidina víťazstva ho neuveriteľným spôsobom hnala dopredu. Jeho nedokáže motivovať niekto iný. On musí byť sám presvedčený o niečom a keď sa namotivuje, nemá zábrany. Nikdy nemá z ničoho strach. Nepočíta nastúpané metre ani neštuduje, čo sa v danom kopci odohralo v minulosti. Nejaký kopec? No a čo.
Nechcem veľmi odchádzať od cyklistiky, lebo nie som na to kompetentná osoba, ale Peter tento týždeň podal taký športový výkon, z ktorého by si mali zobrať príklad aj ďalší športovci. Takto sa podľa mňa má bojovať v profesionálnom športe.
Martin Riška, 5x majster SR, priateľ a občasný tréningový mentor P. Sagana:
Bol to skvelý, ale ťažký týždeň na našu psychiku. Myslím si, že sme zažili viac napätia ako by bolo zdravé, ale aj o tom je profesionálny šport. Peter tam napísal veľkú american story ešte aj s happy-endom. Bol to mimoriadne príťažlivý etapák na sledovanie. Peter každý deň bojoval, veď neskončil v etape horší ako šiesty. Sedem dní v Top 3, plus jedno šieste miesto. Fúha, obdivuhodná konzistentnosť. Klobúk dole.
Samozrejme, najviac nás zahrial pri srdci výkon v horách, ktorý bol zadosťučinením za tú kritiku, ktorá síce bola neopodstatnená, ale žiaľ, musel ju vnímať. Hlavné je, že potvrdil obrovskú výkonnosť a správne napredovanie, či už v tréningu alebo v samotných pretekoch na všetkých terénoch.
Otvorilo to novú dimenziu a potenciál - "Sagan vrchár", ale skôr v týždňových etapákoch práve takéhoto typu akým je Kalifornia. Obávam sa, že s tým váhovým hendikepom jednoducho nevydrží v takejto horskej záťaži tri dni po sebe, alebo viac ako šesťhodinovú etapu. Dokáže to raz, ale potom si musí vydýchnuť. Videli sme to aj v poslednom dni. Bol unavený. Samozrejme, emócie, eufória aj motivácia ho hnali dopredu, ale určite mal už toho plné zuby a rátal okruhy do cieľa.
Obávam sa ale, že nemôže byť všetko - v jedných pretekoch šprintér a v druhých vrchár. Musí si vybrať, v čom je najlepší a za tým ísť, nie byť v druhej-tretej desiatke. To nie je Sagan. Určite nemôžeme čakať, že sa bude na Tour de France driapať s vrchármi v ťažkom cieľovom kopci. Áno, nejakú tu ťažšiu etapu skúsi, ale hlavne so zreteľom etapového triumfu, zeleného dresu, alebo pomoci Contadorovi.
Tento týždeň sa k nemu hlavne vrátilo šťastie, ktoré túto jar nemal. Že to bola taká dráma a vyhral o dva centimetre je toho príkladom.
Môžeme mu len zagratulovať a popriať šťastie aj do ďalších pretekov.
Gratulujeme a prajeme šťastie aj my. Nie len Petrovi, ale aj Martinovi Riškovi k dnešnému životnému jubileu. Ako sám povedal, dožil sa už krásnych dvadsiatich rokov. Želáme veľa zdravia, lásky v rodine a šťastných kilometrov v mechaničáku!
