Tybor v Riu prekonal ťažkú krízu a takmer spadol, domov však odchádza spokojný

 

 

 

"Ten deň jednoducho vyšiel. Dobre som sa vyspal, cítil sa dobre ráno, pred štartom aj počas samotných pretekov, takže hneď som myslel na to, že sa to pokúsim dôjsť do cieľa. Samozrejme, každý si zažije aj nejakú krízu. U mňa bola v poslednom štvrtom okruhu tej prvej časti. Utrhli ma, ale v kolóne som sa to snažil prekusnúť a vrátiť späť. Našťastie sa to podarilo. Potom som sa zameral na posledné oddýchnutie, vzchopil som sa a šiel do ťažkého záveru. Tam sa to hneď v prvom kopci nadelilo a vytvorili sme správnu koalíciu spolupráce, aby sme došli. Podarilo sa. Potom ešte špurt, to bola čerešnička."

 

 

 

"Musím sa priznať, že neviem koľko ľudí špurtovalo a koľko nie. Nabehli sme do cieľovej rovinky, vybudoval som si pozíciu a z piateho miesta začal špurt. Za seba som sa neobzeral a už len hádzal bicykel na pásku. Ešte som sa aj pýtal priateľky, či to dávali v televízii, že ako to bolo, ale už asi prenos nebol. Hneď za cieľom som zastavil a päť minút vytriasal nohy v silných kŕčoch."

 

 

 

"Jasné. Neviem, či som niekedy prišiel do cieľa takých dlhých a náročných pretekov. Bol som sám trošku prekvapený z môjho výkonu, ale potom som to zhodnotil asi tak, že predsa pripravoval som sa na to svedomito, maximálne sa snažil, takže som iba "zozbieral úrodu". Ale po tom, čo som si bol prejsť okruh, a ak by som vedel, že do cieľa príde iba 63 ľudí, priznám sa, že by som neveril, že budem medzi nimi."

 

 

 

"Áno aj. Hlavne som tam jazdil počas tej krízy. To som sa vôbec nevedel dostať vyššie. Aj na posledné kocky, keď to Česi rozbehli, som šiel úplne zozadu a potom mal problémy. Ak by som bol na tom lepšie a jazdil vyššie, isto by som také problémy nemal. Ale vrátil som sa spať, takže nevadí. Bolo ťažké prebudovávať sa na vetre v pelotóne vyššie samému cyklistovi. Zvyčajne chodili lajny tímových kolegov."

 

 

 

"Nie, tak bolo to podobné. Iba trošku zvláštne bolo, že únik šiel hneď po štarte úplne naplno, akoby si nenechával dostatočnú rezervu. Zvyčajne idú pretekári vpredu tak na 60-70 %, aby zároveň šetrili kúsok síl a pelotón sa im prispôsobí. Potom to bol klasický scenár, pretekári odpadávali v kopci podľa výkonnosti."

 

 

 

Patrik Tybor s Martinom Fraňom pred štartom (© Branislav Delej)

 

 

 

"Som rád, že vyšlo to, o čom sme sa rozprávali pred pretekmi, že vydržal som v pelotóne tak dlho, že keď som si vystúpil, dostal som sa do skupiny s ľuďmi, ktorí mali výkon aj motiváciu dokončiť, takže sme sa zložili a bojovali. Najprv štyria, piati, šiesti a tak ďalej. Bol som tam so Saramotinsom, Skujinšom, Sivtsovom, Vakočom a ľuďmi, ktorí svoju krajinu chceli dobre reprezentovať, takže to bolo super. Šli sme naplno všade, aj v kopcoch, hoci tam šla špička určite lepšie. Vedeli sme, že limit na nájazd do posledného okruhu bude 15 minút a v cieli do 30 minút, takže nemali sme to isté. Po poslednom zjazde sme dobehli asi desaťčlennú skupinu a spolu všetci došli do cieľa."

 

 

 

"Asi áno, v klasickej jednorazovke 1.2, ktorú bežne jazdíme, by som zrejme už takú krízu nerozchodil. Tu som ale strašne veril, že to prekonám a musím bojovať až na samej hranici. Keď som sa vrátil do balíka a vedel, že nasleduje rovina, bol som veľmi dobre naladený, najedol som sa, napil a do druhého okruhu som prišiel ako vymenený, psychicky aj fyzicky."

 

 

 

"Našťastie som s tým nemal väčšie problémy. Väčšinou som si bral všetko na bufete. Veru, bolo to problematické, ľudia sa tam tlačili, kvôli horúčave chcel každý niečo, nastávali tam kolízne situácie, musel som často skoro zastaviť a vpredu Taliani so Španielmi nechceli meniť tempo, takže som to musel dorážať. Určite som stratil nejaké sily, ale povedal som si, že vodu potrebujem a budem to musieť obetovať. Ak by nás tu bolo viac, bolo by to lepšie, ale ja sa vyhovárať nebudem, už to, že som tu mohol byť, beriem ako veľkú česť."

 

 

 

"Ani nie. Bojovali sme s tým limitom a museli tam ísť naplno, takže bol to poriadny adrenalín. Zvykli pred ostrou zákrutou usporiadatelia pískať a mávať, tak sme vedeli, že na tento úsek bacha. V jednej ostrej ale nikto nebol, zrazu sa zalomila a takmer som ju nezvládol. V jednej chvíli som si myslel, že letím, ale uflekoval som zákrutu v poslednej možnej chvíli a pristál v odtokovom žľabe. Úplne som zastavil a škrtol pedálom o obrubník, ale našťastie nič vážne to nebolo a pokračoval som ďalej. Bola to veľmi komplikovaná pasáž nie len tým, že to bolo prudké a s množstvom zákrut, ale ak ste aj neboli v takom pralese alebo džungli, možno z filmov si vybavíte, ako to vyzerá, že tie stromy sú vysoké a kadejaké visiace nad cestou, preto jednak asfalt nebol suchý a tiež sme mali problém s viditeľnosťou, niekde sa slnečné lúče dostali, inde sa cez tie konáre nedostali, čiže to bolo v rýchlosti svetlo-tma-svetlo-tma a človek bol tesne po predchádzajúcom stúpaní na hrane fyzických síl. Čiže bolo to veľmi nebezpečné."

 

 

Cieľová rovinka ťažkých pretekov (© Martin Fraňo)

 

 

 

"Myslím si, že to bolo dobre zorganizované. V rámci toho ako my chodievame na preteky to bolo pekné podujatie. Dokonca ma príjemne prekvapili ľudia a ich počet pri ceste. Ešte sme sa s Martinom Fraňom pri tréningu na trati rozprávali, že tu asi veľa ľudí nepríde, ale bolo ich množstvo a povzbudzovali, takže super. Bolo to určite hodné olympiády."

 

 

 

"Verím, že áno, že tú formu pretavím. Na jar sa mi šlo dobre, potom som bol v kríze kvôli chorobám a iste, že som aj strácal na motivácii, ale prišla správa, že idem do Ria a všetko sa otočilo. Motivácia bola obrovská a keďže to tu vyšlo, musím na tom stavať. Verím, že prídu ďalšie výsledky. Už v piatok odchádzame na dve jednorazovky do Poľska, tak ostanem v tempe. Bude tam ale časový posun, takže ťažko povedať ako telo zareaguje."

 

 

 

"Dopoludnia som absolvoval dvojhodinový tréning, aby som nevypadol z tempa a potom sme sa s Martinom šli pozrieť na sochu Krista. Pri ceste späť sme sa zastavili pri pretekoch žien. Žiaľ, nebol čas na nič iné."

 

 

 

"Áno. V pondelok na obed tunajšieho času už vyrážame z olympijskej dediny. Nemám ale informáciu, žeby sa s nami dvomi už niekto vracal domov, asi ideme sami."