Veľký rozhovor s Jánom Miškovským o podpore svetovej i slovenskej cyklistiky

 

 

 

Celkom dobre. Nič sa u nás za posledné roky výrazne nezmenilo. Ideme si v našich historických líniách, ktoré sme si dlhodobo nastavili. Snažíme sa plniť ciele, ktoré sme si predsavzali. Pre nás je veľmi dôležité, že sme sa presadili v zahraničí - našli biznis model, ten správny príbeh, odvahu a všetko, čo s tým súvisí. Projekty, ktoré sme pred piatimi-šiestimi rokmi naštartovali už majú svoje výsledky. A práve športovému marketingu cez svetovú cyklistiku dávam veľkú časť zásluh na našom úspechu.

 

 

 

Túto otázku mám denno-denne na stole. V jednoduchosti povedané, čo za to mám, prečo to robím. Nepýtajú sa ma to iba ľudia, ktorí financie do športu nedávajú, ale aj podnikatelia, ktorí práve šport, hlavne domáci, podporujú - väčšinou veľké masové športy ako futbal, hokej. Zaujímavé je, že ak mám porovnať marketingové peniaze, ktoré oni dávajú do športu - napríklad klubu prvej ligy na Slovensku - a porovnám pomer cena / výkon, čo je dôležitý parameter, tak musím povedať, že sponzoring do svetového cyklistického tímu má neporovnateľne lepší a efektívnejší pomer.

 

Keď sa rozprávam so skúsenými slovenskými manažérmi, ktorí pracujú so zahraničím a majú niečo za sebou, všetci náš príbeh s Etixxom uznávajú a oceňujú. Skôr mám problémy s ľuďmi, ktorí nemajú dostatok informácií. Pozerajú na to zopodiaľ a majú nemiestne otázky či poznámky, kritizujú to. Beriem to ale tak, že sú neznalí veci.

 

Čo sa týka dát. Máme internú komunikáciu s Etixxom. Posúvajú nám informácie rôzneho charakteru. Taktiež používame vlastnú metodiku a metodiku našej reklamnej agentúry na vyhodnocovanie sily našej marketingovej činnosti. Ak by som to mal veľmi zjednodušiť, tak keď Kittel vyhrá etapu na Tour de France, sledovanosť nášho webu a sociálnych sietí rapídne vyskočí. Dá sa povedať, že každý úspech Etixxu súvisí aj s nami a prejaví sa to. Sledujú nás ľudia z celého sveta. A preto tvrdím tú svoju známu vetu, že dosiaľ som za tie roky, ktoré podnikám, nenašiel lepší otvárač dverí do zahraničia. Uvediem aj príklad. Ak som sa pred 7-8 rokmi chcel stretnúť s nejakým silným hráčom v zahraničí - či už bankou alebo iným popredným subjektom, buď sa to nepodarilo, ani nereagovali, alebo len veľmi ťažko. Musím povedať, že dnes sa cítim podstatne komfortnejšie. Mám výbornú pozíciu na takéto mítingy na rôznych fórach. Inak nás vnímajú prípadní partneri v zahraničí, ako doteraz. Stali sme sa cez spoluprácu s Etixxom silnejší, máme hodnotnejšiu značku a hlavne nás naši partneri berú úplne inak. Stávame sa rovnocenným partnerom pre naše biznis aktivity bez zbytočných otázok, dokazovaní výsledkov a dôvery.

 

 

Etixx - Quick-Step o janome

 

 

 

Teraz už vôbec neváhame. Mal som také obdobie asi po prvej alebo druhej sezóne s tímom, keď som to veľmi zvažoval a riešil, trošku som bol netrpezlivý, ale trvalo to krátko. Ďalšie podpisy sa už rodili bez výraznejšej vnútornej opozície. Dnes to už skrátka patrí k nám. Naštrbiť túto kvázi harmóniu by mohli snáď iba problémy v tíme - s inými sponzormi, pretekármi. Ak by sa prestalo dariť im, alebo aj nám. Vidíme, že tímy vznikajú aj zanikajú. Ale zatiaľ to nehrozí. Etixx patrí stále medzi najlepšie celky, každý rok majú najviac víťazstiev. Fungujú profesionálne, zdravo. Takže jedine toto by mohlo ohroziť našu spoluprácu.

 

 

Ján Miškovský a Patrick Lefevere pri podpise najnovšej zmluvy (© janom)

 

 

 

Presne tak. Tí, ktorí dlhodobo veria tomuto príbehu, nemajú dôvod "opúšťať loď". Samozrejme, každý rok dochádza k nejakým menším zmenám. Nejaký sponzor sa vymení, ale to súvisí skôr s problémami danej firmy alebo napríklad výmenou vedenia, keď to nové vedenie má iné predstavy o vynaložených finančných prostriedkoch na marketing.

 

 

 

Áno, dôležitý je vzťah k cyklistike, musíte mať cyklistiku rád. Ale to nie len vo vzťahu s Etixxom, ale viac ako desaťročie nášho vzťahu celej rodiny k cyklistike. Je to náš životný štýl. Ale poznám viacero ľudí, ktorí milujú tento šport a majú dostatok financií, ale robia to iba pre seba, nesponzorujú nič. Ono to ale neprichádza samo. Ja som sa veľa naučil od úspešných a skúsených ľudí. Či už som sa s nimi rozprával, alebo čítal knihy cez rôzne príbehy úspešných ľudí.  Je to často v povahe človeka. Každý je aj inak vychovaný a má iné hodnoty.  Marketing bol v mojom profesionálnom živote vždy silným pilierom biznis modelu, patril a patrí do môjho podnikania. Každý rok máme na neho určený rozpočet na základe našich vzorcov a nebudem filozofovať nad tým, či to nie je náhodou veľa alebo málo. My sme si vybrali cyklistiku ako hlavný marketingový nástroj na dlhodobé budovanie našej značky hlavne v zahraničí. Podporujeme aj ďalšie projekty, ktoré priamo súvisia s naším biznisom, a to odborné, inovatívne a technologické konferencie, pracujeme v rôznych médiách, na školách. Neviem sa vyjadriť, že prečo je tak málo sponzorov v slovenskej cyklistike a žiadny sponzor vo svetovej cyklistike okrem nás zo Slovenska. Dvojnásobný majster sveta, úspešný a slávny cyklista Peter Sagan na Slovensku a slovenská cyklistika má málo sponzorov, nerozumiem tomuto stavu. Či to je o našej mentalite? Boja sa investovať do cyklistiky? Toto je obdobie, ktoré nebude navždy a toto obdobie môžeme využiť nielen v cyklistike, propagácií Slovenska, ale aj podporiť slovenský biznis v zahraničí cez marketing.

 

 

 

U nás na Slovensku sa cyklistika točí hlavne okolo Petra Sagana. Petra už rieši celý svet. Je to fenomén, svetový športovec, ale aj marketingový produkt. Peter Sagan aj celý jeho tím na tom dlhodobo pracujú a veľmi dobre. Videl som rebríček športovcov s marketingovým potenciálom a bol tam spolu s Messim i Ronaldom, takže to hovorí za všetko. Ja som presvedčený o tom, že Sagan je historickou slovenskou jednotkou v športovom marketingu. V doterajšej histórií Slovenska sme nemali tak populárneho a známeho človeka v zahraničí, ako máme teraz. Je to holý fakt a ten kto sa pohybuje v zahraničí, vie o čom hovorím. Myslím si, že slovenská cyklistika je vďaka práve Petrovi  na úplnej špici, on ju robí sám takú aká je. Verím, že nám to vydrží čo najdlhšie a nájdu sa nové talenty a postupne udržia kontinuitu, aby sme nepadli pod priemer.

 

Na druhej strane som sklamaný z UCI. Keď nastupoval súčasný prezident, veľa sa hovorilo o komplexných zmenách, ktoré mali posunúť tento šport dopredu, ale roky sa nič nedeje. Nový svetový rebríček je fajn, ale iba kozmetickou úpravou, ktorá výraznejšie neposunie cyklistiku dopredu. Chce to oveľa väčšie a odvážnejšie zmeny. Aj preto je tento šport pomerne monotónny, ale dávam to hlavne na vrub UCI, nezvládajú to. Chce to viac komercie, financií napr. z televíznych práv do  tímov a samotným cyklistom, veď sú niekedy ako chudobní príbuzní pri iných športovcoch. To je môj názor, ale vždy je a bude problém v peniazoch a nikdy ich nebude dosť, ale tak to je všade.

 

 

 

Určite, že sú hodnotné a hodnotnejšie víťazstvá. Ak by sa im podarilo vyhrať Flámsko alebo Roubaix, bolo by to veselšie a veľká vec, ale z komunikácie, ktorú máme s manažérmi, športovými riaditeľmi ale aj cyklistami, sme nebadali nejakú zlú náladu, žeby ich to príliš vzrušovalo. Určite nejaké to sklamanie bolo prítomné, ale je to život, realita. Vyšli iné preteky. Giro i Vuelta boli výborné, vyhrali sa etapy, nosili sa dresy. Teší ma, že sa v tíme ukazuje toľko výborných pretekárov, ktorí dokážu vyhrať. Nie je to o jednom-dvoch ľuďoch, ktorí prinášajú víťazstvá, ako napr. Kittel a nikto iný sa nepresadí. Myslím, že viac ako polovica tímu si pripísala víťazstvo, a to je úžasné, v iných tímoch nepredstaviteľné. Celý Etixx sa mi v tejto sezóne zdá veľmi vyvážený. Niekedy to bolo hlavne o špurtoch či časovkách, ale už sa dokážu presadiť aj v kopcoch, v celkovom poradí na veľkých etapákoch. Komplexná sila tímu, ale aj jednotlivcov, sa nakoniec ukázala teraz v Katare a získali sme zlaté umiestnenia TTT, ITT - Tony Martin a pri Petrovi Saganovi bronz vďaka Tomovi Boonenovi. Tu si myslím, že aj naši cyklisti urobili kus roboty pri tvorení pretekov a udržaní tempa, ktoré nakoniec zužitkoval najsilnejší Peter do zlatej medaily pre Slovensko

 

 

Triumf Marcela Kittela na Tour de France (© Etixx - Quick-Step / Tim de Waele)

 

 

Problémom iných tímov je práve to, že majú výborného lídra, ale slabých domestikov. Z našej zostavy na Grand Tour alebo veľkých jarných klasík je ktokoľvek schopný vyhrať iné menšie ale aj väčšie preteky, kde dostane priestor. To u ostatných úplne absentuje.

 

 

 

My máme nastavené jasné vzťahy aj pravidlá a nemeníme ich na základe športovca. Bora aj Hansgrohe sú nie len nové firmy v cyklistike, ale aj vôbec, vznikli nedávno, takže nemáme s nimi vybudované žiadne vzťahy, nepoznáme ich. Ak sa nám darí v jednom projekte a vytvorili sme si vzájomné priateľstvá, nebudeme ich teraz podkopávať, že prebehneme ku konkurencii, lebo Sagan. Ale na druhej strane by som bol rád, keby Peter raz skončil v tíme, kde budeme pôsobiť aj my. Teraz  zastupuje slovenské farby v Etixxe už piaty rok Martin Velits, čomu sa teším, lebo aj to nás trochu drží pri Etixxe. My slovenských cyklistov podporujeme aj cez sponzoring Okolo Slovenska, Karpatských kuriérov. Dlhodobo pracujeme s deťmi, robíme vlastné preteky u nás, v minulosti sme podporili a zorganizovali veľa cyklistických  projektov. Teraz sme najnovšie podporili slovenskú reprezentáciu na MS v Katare, ako aj v minulosti viackrát. Myslím si, že robíme zo súkromného sektoru na Slovensku asi najviac pre tento druh športu.

 

 

 

Nemyslím si, žeby neboli žiadne pokroky. Všimol som si, že na Tour of California boli elektrické autá. Podľa mňa je to dané tým, že samotný trh s elektromobilitou ide pomalšie ako sa očakávalo. Ceny áut klesajú pomaly a rovnako je technologický vývoj týchto áut a ich batérií pomalší ako sa prognózovalo. Každá automobilka sa ale vážne zaoberá touto otázkou, takže určite sa to posúva. Pomohol tomu určite aj emisný škandál Volkswagenu. Ďalším faktorom je rozdielny prístup štátov. Vieme, že v Nórsku štát výrazne dotuje elektromobilitu a podobne. Čiže je nutné, aby sa to posúvalo aj v ďalších dôležitých krajinách a určite sa budú objavovať aj elektromobily v konvoji. Som presvedčený o tom, že sa to stane realitou do troch-štyroch rokov. Vidíme teraz napríklad veľký rozmach elektrobicyklov a čaká to aj autá. Je tu veľká výzva teraz pre UCI, aby budúci rok pri MS v Nórsku aplikovali túto myšlienku, veď táto krajina je líder elektromobility vo svete, asi im pošlem list a skúsim im to navrhnúť.

 

 

 

Myslím si, že už len samotný fakt, že nesmierne vyťažený človek ako Patrick Lefevere príde uprostred sezóny na Slovensko pozrieť sa na naše preteky ukazuje vzájomné dobré vzťahy a že si nás váži. Nebol tu zďaleka prvýkrát, nemedializovali sme všetky jeho návštevy. Kedysi otváral historický prvú nabíjaciu stanicu pre elektromobily na Slovensku. Z Kuriérov bol nadšený a prekvapený ich úrovňou. Stretol tu aj množstvo starých kamarátov, ktorí pracujú s mladými pretekármi hlavne z Belgicka i Holandska. Urobil nám pozitívnu reklamu medzi ľuďmi, takže sme radi. Vyzdvihol to, že sa nevenujeme iba najväčšej cyklistike, ale robíme aj s deťmi, vychovávame ich postupne. Veľmi dobrým príkladom je napríklad Erik Baška, ktorý vyrástol v našom klube, vyhral aj etapu na Kuriéroch a už je v profi pelotóne.

 

 

Ján Miškovský a Patrick Lefevere na Kuriéroch (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)

 

 

 

Každý rok rozmýšľame, ako s tým naložíme. Ich mentalita je taká, že radi berú, ale málo dávajú. Celý ich trh je takýto. Chcel som s nimi spolupracovať a veril som, že raz nám to prinesie úžitok. Aby sme sa biznisovo začlenili do poľského príbehu. Vyzerá to tak, že sa to podarilo. Získali sme zákazku. Spoločnosť GreenWay, patriaca do nášho portfólia, bude stavať pre elektromobily nabíjacie stanice v Poľsku. Bolo veľmi náročné získať túto zákazku a organizácia športového podujatia s Poliakmi nám pomohla. Je logické, že tam potrebujeme v najbližšom období marketingovo pôsobiť, takže Kuriéri budú pokračovať, pretože s týmto máme historickú skúsenosť a bolo by nekorektné, ak by sme toto podujatie teraz za niečo iné poľské vymenili.

 

 

 

Z hľadiska spoločenského významu to bolo druhé najsilnejšie podujatie v našom športovom príbehu. Číslom jeden navždy v srdci ostanú ME v horskej cyklistike v auguste 2011, teda podujatie ocenené UEC ako najlepšie v Európe. Tour de Pologne bol veľmi chytľavý a marketingovo úspešný projekt. Ja som tým chcel ukázať, že to na Slovensku ide, dá sa to zorganizovať. Pri trati boli masy ľudí od Oravy po Vysoké Tatry. Bolo to výrazne medializované, s priamym prenosom na Eurosporte. Bola to veľká reklama Slovenska, prírody, miest. Neúspech je, že sa toho nikto nechytil, ako ďalší silný sponzor. Na Slovensku máme množstvo podnikateľov, hlavne v severných regiónoch, ktorých by sa to týkalo. Majú financie, mohli by mať záujem o takúto akciu, ale nemajú.

 

 

 

Áno. My sme pripravení do toho ísť znova, radi takémuto projektu pomôžeme, ale nemôžeme byť jediní, ktorí to budeme robiť. Som pripravený zdieľať organizáciu, financovanie, ale aj prínos. Pravdupovediac som sklamaný, že trh to nepochopil. Áno, je to náročná vec, veľká zodpovednosť, ale ukázali sme, že sa to dá. Radi tomu pomôžeme so všetkými dostupnými možnosťami a silami, ale musíme vidieť aj záujem iných. Je to skvelá príležitosť ako si urobiť reklamu vo svete prostredníctvom napr. Eurosportu v mnohých krajinách sveta.

 

Môžem povedať, že na základe spolupráce s Tour de Pologne nás oslovili organizátori Giro d'Italia, ktorí chcú organizovať etapu v Čechách. Je to živá myšlienka na rok 2019. Vieme, že hlavným sponzorom Gira je teraz veľký taliansky investor v energetike, ktorý pôsobí aj u nás. Hneď bola debata, kto zo Slovenska by bol ochotný a schopný urobiť to s nimi. Absolvovali sme niekoľko rozhovorov a sme odhodlaní do toho ísť. Všetko stojí a padá, samozrejme, na peniazoch. Uvidíme ako sa to vyvinie. Zďaleka to nezáleží iba na nás.

 

 

Ján Miškovský s Rafalom Majkom na Tour de Pologne 2014 (© J. Maliňák, C-I.sk)

 

 

 

Ja si myslím, že kategória 2.1 je pre Okolo Slovenska potrebná. Vývoj k tomu určite smeruje. Čím viac profesionálnych tímov sem príde, tým to bude lepšie a lákavejšie pre divákov. Veď sme videli čo spôsobilo Tour de Pologne. Ako si ľudia chceli prezrieť pretekárov, autobusy atď. veľkých tímov, ktoré poznajú z televíznej obrazovky. Vidíme, že domáce šampionáty v Púchove, Dubnici i Žiline prilákali obrovské množstvo ľudí. To je jasný signál, že čím je väčšia kvalita, tým viac divákov príde. Po športovej stránke určite organizátori na 2.1, možno aj 2.HC majú.

 

Najväčší problém vidím v živých televíznych prenosoch. My sme pri Tour de Pologne boli svedkami, čo všetko musia Poliaci urobiť, aby bol prenos kvalitný. Technologický postup je mimoriadne zložitý. Neviem si predstaviť, kto by na zložitom a hornatom Slovensku dokázal vyrobiť živé prenosy z celého týždňa v takej kvalite, aby to bolo pozerateľné pre ľudí, ale aj odvysielateľné napríklad na Eurosporte. Keby ste videli, ako vyzerá zmluva Poliakov s Eurosportom, hneď by sa Vám hlava zakrútila, akú kvalitu prenosu tam striktne požadovali. A to ešte vôbec nehovorím o peniazoch. To je neuveriteľne drahá záležitosť, drahšia ako celý súčasný rozpočet pretekov. Ale, samozrejme, že nemôžeme teraz hádzať flintu do žita, že to my nedokážeme, kašlime na to. Musia aj Privara a spol rásť a postupne to trénovať. Videli sme prenos z MSR v Žiline, prológ Okolo Slovenska. A postupne pridávať s RTVS. Budúcnosť ukáže, či a prípadne kedy to už dosiahne potrebnú kvalitu na posun do zahraničia.

 

 

 

Už som vravel, že slovenskej cyklistike sa dlhodobo venujeme, veď sme z nášho systému vychovali Erika Bašku bez akýchkoľvek dotácií zo zväzu či štátu. Čo sa týka nás a budúcnosti na Slovensku. Máme teraz 25 detí, ktorým sa venujeme. Ďalšie sa hlásia. Vrátili sme sa do času spred pár rokov a veríme, že z nich niečo vyrastie. V horskej cyklistike sme vlani organizovali Majstrovstvá Slovenska. V MTB budeme pokračovať, myslím si, že to robíme na dobrej úrovni vždy aj s kultúrnym programom.

 

 

 

Treba povedať, že vtedy náš klub vznikal a postupne sme sa všetci učili od základov. Organizátori, rodičia, deti. Zisťovali sme, bádali. Tento náš cyklus vyvrcholil práve v tom roku 2014 a začíname v klube odznova. Teraz je už atmosféra trochu iná. Menej improvizujeme, máme vyšší kredit ako kedysi a obliekanie nášho dresu už hovorí o niečom inom ako pred desiatimi rokmi. Deti sú podobné ako vtedy, až také veľké rozdiely nevidím. Vždy boli tí, ktorí chceli pracovať a tí, ktorí nie. Dôležité je, kto ich bude trénovať a celková bezpečnosť na cestách. Dnes je veľmi zlá situácia, vodiči sú k cyklistom arogantní, nedávajú im žiadny priestor. Mňa pred pár týždňami trafilo auto po chybe vodiča. Zranenia mám stále viditeľné. Nezriedka vám tu nadávajú, špliechajú vodu z odstrekovača atď. Vo Francúzsku a kdekoľvek inde je to diametrálne odlišné. Vodiči cyklistov rešpektujú. Je to v hlavách, bohužiaľ. Mala by sa aj v tomto robiť väčšia osveta.

 

 

8-ročný Branislav Kauzal je jedno z detí, ktoré cyklisticky vyrastajú v CK EPIC Dohňany

 

 

 

Vezmime si dva príklady. FDJ. Stredne dobrý tím World Tour je tu dlhé dlhé roky. Funguje zhruba rovnako a dosahuje výsledky priamo úmerné tej úrovni. Potom máme tím Sky, ktorý cez obrovské peniaze vybudoval cyklistiku v Británii. Klobúk dole pred ich projektom, za ktorým boli obrovské firmy. Teraz sa pýtam. Čo majú tí ľudia, sponzori z toho, že to robia? Určite z toho niečo majú, veď by to nerobili. Áno, možno niektorí majú dobrý pocit, iní si zlepšujú svoje meno, ďalší robia biznis, pre nás je to otvárač dverí. Je naozaj problémom, že systém nie je dobre nastavený a peniaze v celej cyklistike sa nerozdeľujú tak ako by sa mali.

 

Ale je to naozaj až také zlé? Veď množstvo projektov rastie a zvyšuje svoju úroveň. Posúvajú sa vyššie v kategóriách, budeme mať teraz balík nových World Tour pretekov. Ten kalendár je úplne preplnený, tímy majú vôbec problém obsadiť jednotlivé podujatia. A družstvá, veď ich stále pribúda. Vidíme nové projekty v Bahrajne, Číne. Dávajú sa do cyklistiky nové peniaze z nových destinácií. Svetový šampionát máme teraz v Katare. Ale aj progres Tour of California je obrovský, za pomerne krátky čas sa z 2.2 dostali do World Tour. Ja si myslím, že to ide dobrým smerom. Cyklistika rastie globálne ako fenomén a toto ide s tým ruka v ruke. Všade to je tak, že slabší zaniknú, silnejší prežijú, to je prirodzené. Myslím si, že sa postupne budú hľadať prieniky a reformy UCI s A.S.O. a dohodnú sa s tým, že skôr A.S.O. bude asi pomyselný víťaz. Tento šport má výborné podhubie, lebo každý sa vie bicyklovať, kúpi si bicykel a keď jazdí, zvyčajne sa začne zaujímať o okolie a sledovať tých najlepších.

 

Ja tiež vidím budúcnosť v napredovaní technológií. Sami máme v portfóliu pár technologických start-upov, ktoré sa týkajú cyklistiky, ale aj športu ako takého. Predstavte si, že nás cez Etixx našli Američania a veľmi nás to zaujalo. Veríme, že by mohli už čoskoro jazdci z Etixxu niektoré nové technológie testovať. K tomu možno v budúcnosti...

 

 

 

Položím otázku. Zdeněk Bakala je Čech. Prečo to ale robí v Belgicku? Prečo to nerobí v Česku? Za každým tímom je veľký kapitál, ktorý je základom, ale ten sám o sebe nestačí. Musia sa vždy pridať ďalšie subjekty a u nás som v tomto veľký pesimista. Súvisí to s tým, o čom sme sa rozprávali asi pred pol hodinou, že pri Tour de Pologne sa nenašiel nikto, kto by sa pridal atď., nebudem to teda opakovať. Jednoducho globalizačná biznis tradícia na Slovensku nikdy nebola, radšej sa dá na prvoligový futbal alebo hokej, ktorý je viac-menej uzavretý doma. Profesionálna cyklistika je ale opakom toho, lebo doma môžete mať nejaké preteky, ale zvyšok sezóny budete aj tak pretekať v zahraničí. Ak sa teda pozrieme na firmy, ktoré reálne majú u nás nadnárodný charakter, v drvivej väčšine sú to zahraniční investori, ktorí prichádzajú sem k nám a oni nemajú záujem o takúto masívnu podporu slovenskej alebo českej cyklistiky, radšej robia projekty v materskej krajine, tu možno sem-tam niečo pustia, aby sa nepovedalo. Preto to ostáva na veľkých slovenských firmách s globálnym záberom a zámerom, a takých je jednoducho málo. Napríklad v Poľsku vybudovali globálny príbeh topánky z CCC a fungujú v tomto športe. U nás vidím asi jedine Eset - čiže firmy takéhoto typu, ale každý má svoju stratégiu.

 

Len si zoberme, že Slovenský zväz cyklistiky má dlhodobo problém s partnermi. Teraz sme sponzorovali výjazd do Kataru zo súkromnej sféry iba my a Strabag. Nikoho iného napriek majstrovi sveta Peter Privara nenašiel. Možno sa ešte niekto na poslednú chvíľu vyskytol a neviem o ňom, OK, ale dvaja-traja? To je katastrofa. Ja si nemyslím, že Privara a spol to robia zle. Nesedia iba na tom zväze ako si niektorí myslia. Oslovujú veľké množstvo firiem. Tie ale nemajú záujem dať ani pár tisíc. Čo my tu potom chceme robiť a aké máme sny?

 

Rozumiem ľuďom, že radi by niečo takéto videli a boli hrdí na dobrý slovenský tím, ale v tomto som pesimista. Tu sa nič nečrtá. Dukla žije iba vďaka peniazom z ministerstva. Myslím si, že na tie podmienky majú slušné výsledky, ale potrebovali by aj oni v tíme zdravú konkurenciu, aby sa zlepšovali. Ale určite nie sú peniaze na nejakého Poliaka, ktorý by zdvihol úroveň. Kvôli nemu vyhodiť štyroch mladých tiež asi nie je cesta. Je to ťažké. A už ani nehovorím o našej mentalite a národnom športe vždy bojovať proti sebe, závidieť si, robiť si zle. Momentálne prosto neverím, žeby sa prekonali všetky problémy a na Eurosporte by sme celoročne sledovali "náš tím", kde by napríklad polovicu zostavy tvorili českí a slovenskí cyklisti.

 

Iskierku nádeje dávam ľuďom okolo Petra Sagana. Ak bude dlhodobo jeho hviezda žiariť a bude sa blížiť koniec jeho kariéry, viem si predstaviť, že niečo pre tú našu cyklistiku urobí, že by mohol zložiť vlastný tím a fungovať na nejakom princípe so svojimi ľuďmi, ale to je otázka na nich a do vzdialenejšej budúcnosti. Možno to nebude tím, ale niečo iné. Už teraz robia niečo v CyS Žilina...

 

Na záver by som ešte chcel poznamenať, že všetko, čo som povedal, sú moje názory a nechcem sa ja pasovať do role nejakého slovenského guru cyklistiky. Ja to nerobím ako profesionál. Nemám na to školu, nebol som cyklistom a ani ma to neživí, skôr naopak. Cyklistiku robím z boku popri mojom biznise, ktorý sa venuje novým inovatívnym projektom, IT, obnoviteľným zdrojom energie, elektromobilite atď. Je ale prirodzené, že ľudia ako som ja niečo podporujú. Či už svoje mesto/obec, kultúru, cirkev alebo šport. Ja som sa zameral hlavne na cyklistiku a ak je niekto zvedavý na moje názory, nemám problém povedať ich, ale nezjedol som všetku múdrosť sveta...