Peter Kalány (26) je súčasťou úspešnej slovenskej mozaiky spojenej s cyklistickým tímom Bora - Hansgrohe. Do pelotónu ho priviedli bratia Saganovci a Michael Kolář, no v tejto sezóne ako masér najviac pomáhal rakúskym pretekárom.
Ako hodnotíš prvú sezónu v tíme Bora - Hansgrohe? V čom bola iná v porovnaní s pôsobením v Tinkoffe?
Absolvoval som prvú kompletnú sezónu medzi profíkmi a mám len pozitívne dojmy. Nehovorím, že v Tinkoffe bolo zle, ale boli sme viac poskupinkovaní. Čo sa týka medziľudských vzťahov a mentality, teraz sme jednotnejší, takže som spokojnejší. Keď je nejaký problém, snažíme sa ho riešiť spoločne. My, ako skupinka z Tinkoffu, sme odovzdávali naše skúsenosti z elitnej kategórie, celkovo sme sa navzájom učili. Ľudská stránka je veľmi dôležitá a môžem povedať v mene všetkých Slovákov v Bore, že sme spokojní. Máme zmluvy na ďalšie dve sezóny.
Koľko dní v sezóne 2017 si strávil na cestách a pretekoch? Kde všade?
Oficiálne 180 dní na pretekoch, navyše asi 20 dní v kempoch, plus účasť na národnom či svetovom šampionáte. Dokopy som v tejto sezóne pracoval asi 220 dní. Mal som iný program ako slovenskí cyklisti. Pýtal som sa prečo. V tíme mi povedali, že ma chceli začleniť aj medzi ostatných, aby sme neboli iba taká slovenská skupina. Čo sa týka lokalít, takmer všetky podujatia som absolvoval v Európe, klasika Španielsko alebo Taliansko. Najďalej ma vyslali do Kanady.
Ako si zvládal cestovateľský kolotoč? Zrejme precestujete ešte viac kilometrov ako cyklisti.
Áno, vždy ideme o niekoľko dní skôr a po skončení podujatia ešte chodievame do nášho centrálneho skladu. Myslím si však, že je to veľmi zaujímavá práca a príležitosť vidieť celý svet. Je to lákavé, najmä ak je človek mladý a ešte nemá rodinné záväzky. Samozrejme, som takmer stále preč a občas by som chcel byť dlhšie doma, ale taká je cyklistika. Napríklad Maroš Hlad to má určite ťažšie, keďže doma ho čakajú deti. Neviem si však predstaviť, že by som robil túto prácu dvadsať alebo tridsať rokov, čo niektorí ľudia v pelotóne zvládajú.
Ako funguje logistika tímu?
Mechanici majú na starosti kamióny s bicyklami, maséri zase šóferujú autobusy. Napríklad ja nemám vodičský preukaz na autobus, ale určite by to bola výhoda. Zvažujem, že si ho v budúcnosti spravím. V rámci Európy teda zabezpečujeme aj prepravu vozidiel. Pri cestách cez more sa využívajú aj trajekty, ale ďalej v Kanade alebo Austrálii sa autá i dodávky požičiavajú.
Peter Kalány s Michaelom Kolářom (© FB Petra Kalányho) |
Koľko kamiónov a autobusov má tím Bora - Hansgrohe?
Máme tri kamióny a tri autobusy, lebo niekedy sa idú súbežne dve alebo tri podujatia. Plus asi pätnásť osobných áut a viacero dodávok.
Aký je tvoj liek proti únave? V pelotóne je obľúbená káva, ale nájdeš si voľný čas napríklad na beh, cvičenie?
Dá sa to, ak je človek šikovný. Zväčša vstávame o siedmej alebo o ôsmej a končime niekedy až o desiatej v noci. Vtedy už sme unavení, takže rád si polhodinu zabehám ešte ráno pred povinnosťami, aby mi nechýbal pohyb. Väčšina masérov a mechanikov však radšej oddychuje. Času na vlastné aktivity je na pretekoch naozaj minimum.
A koľko je vás masérov v tíme? Ako si rozdeľujete preteky?
Nás masérov je približne desať. Plus niektorí, takzvaní freelanceri, ešte robia na čiastočné úväzky a odpracujú tak do sto dní v sezóne. Vždy nám pomôžu, keď je toho veľa. Na začiatku sezóny, respektíve teraz na prvom kempe v decembri v Španielsku, sa spraví rozpis na prvú polovicu sezóny. Potom sa už s ním takmer nehýbe, pretože meniť logistiku pri takom počte ľudí nie je jednoduché. Napríklad v tejto sezóne sa mi zmenilo v rozpise iba jedno podujatie.
Si najmladší masér v Bore?
V Tinkoffe som bol tuším najmladší, ale teraz už nie. Mám 26 rokov a asi dvaja alebo traja chalani sú mladší.
Maroš Hlad pôsobí v pelotóne ako masér dlhšie, takže aké rady ti dával?
Samozrejme, že mi veľa poradil a pomohol. Stále sa učím, ale už viem fungovať aj samostatne. Prakticky je to kolotoč rovnakých činností. Ale určite som to mal jednoduchšie, že vždy keď som niečo nevedel, tak mi to po slovensky vysvetlil.
Peter Kalány a Martin Mahďar na pretekoch (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
S ktorými cyklistami si v tejto sezóne strávil najviac času?
Najviac som chodil na preteky s Rakúšanmi, absolvovali sme spolu aj celé Giro. Čiže dobre som spoznal Lukasa Pöstlbergera, tiež Gregora Mühlbergera a Patricka Konrada. Vždy sa už pýtajú ku mne na masáž. Občas po skončení podujatia pokecáme, ideme na večeru, ak je čas. Máme už kamarátske vzťahy.
V akom psychickom stave vidíš cyklistov na konci náročného súťažného dňa?
Napríklad na Gire sa nám darilo, Lukas vyhral hneď prvú etapu, a tak bola atmosféra uvoľnená. Niekedy sa s cyklistom počas masáže hodinu rozprávam, inokedy ju celú prespí. Je to individuálne. Extrémne unavení boli cyklisti najmä po klasikách a po horských etapách Gira, tam to bolo na nich na prvý pohľad vidieť.
Popíš nám ešte tvoju cestu do profesionálneho pelotónu.
S Michaelom Kolářom a bratmi Saganovcami sa poznáme sa odmalička. Často sme spolu jazdili na horských bicykloch, bral som to ako hobby. Bol som vlastne prvým kamošom Miša Kolářa, keď sa presťahoval z Kanady na Slovensko. Bývali sme totiž vedľa seba v dedine Dolný Hričov. On ma potom zoznámil so Saganovcami. Postupne sa naše kamarátstva upevňovali. Neskôr vznikla myšlienka, že by sa im ešte niekto zišiel ako pomocník. Maroš bol sám a počet cyklistov sa zvyšoval. Povedali mi, že ak mám záujem, môžem ísť do školy a uvidíme. Snažil som sa zbierať skúsenosti hlavne na Slovensku. Rok som pôsobil v talianskom ženskom tíme BePink. Potom mi vybavili otestovanie na kempe v Tinkoffe, kde boli so mnou spokojní. Tím ma začal volať na preteky, keď potreboval. Snažil som sa začleniť a robiť aj viac ako ostatní, aby si ma všimli. Po oznámení zániku Tinkoffu sme nevedeli, čo s nami bude, ale napokon to dopadlo výborne. Je to výnimočné, že nás do takého kvalitného tímu všetkých zobrali.
Keď si spomenul Dolný Hričov, odtiaľ vraj pochádza aj slovenský futbalový reprezentant Peter Pekarík. Poznáte sa?
Poznali sme sa od detstva. Je to veľmi slušný chalan, často chodieval do kostola. Dokonca sme spolu miništrovali v kostole aj hrávali futbal.
Peter Kalány vo svojom živle (© FB Petra Kalányho) |
S chalanmi z Bory si vraj teraz radi zahráte Playstation a Peter Sagan aj v tejto oblasti vyhráva.
Hlavne počas kempov je na to čas. Je pravda, že Peťo vyhráva vo futbale, ale Mišo by ho asi už porazil v hokeji. Každopádne, snažíme sa všetci na nich dotiahnuť.
Prečo je podľa teba, človeka z blízkosti, Peter Sagan taký úspešný?
Je to kombinácia všetkého. Talentu, víťaznej povahy, psychickej odolnosti. Je to taký nezmar, v dobrom zmysle slova.
Čo všetko má na starosti masér profesionálnych cyklistov?
Masáž trvá hodinu až hodinu a pol. Celkovo je to na pretekoch najmenej dvanásťhodinová práca. Zahŕňa okrem masáží chystanie jedla, bidonov, zabezpečovanie bufetov, čakanie v cieli. Jednoducho plný servis, aby sa cyklisti koncentrovali len na vlastný výkon.
Spomenul si, že si nevieš predstaviť robiť tvoju náročnú prácu 20 alebo 30 rokov. Kde sa teda vidíš napríklad o desať rokov?
Momentálne mám zmluvu na dve sezóny, ale človek nikdy nevie, možno skončím v inom športe. Ako som povedal, som spokojný, mám za sebou prvú kompletnú sezónu. Bolo to zaujímavé aj náročné, ale päť, šesť takýchto sezón by som ešte zvládol.
Ďakujeme za rozhovor!