Petr Vakoč je po ťažkom zranení späť: Prečítal som 17 kníh, viac si vážim život

 

 

 

Ako dosť rozdielny od všetkých doterajších, ktoré som zažil. Je veľké šťastie, že som mal šancu sa z tej nehody dostať aj vďaka výbornej práci zdravotníkov. Tím i rodina ma ohromne podporovali. Prvé mesiace boli bolestivé, s nepríjemnými spomienkami a s operáciami. Celkovo som prešiel dlhú cestu späť do pelotónu. Urobil som pre to všetko. A v rámci možností som si uplynulý rok užil. Zostal som súčasťou cyklistiky, na viacerých pretekoch som fandil kolegom zo sprievodného auta. 

 

 

 

Určite si teraz viac vážim a uvedomujem bežné každodenné radosti, ktoré som predtým bral ako samozrejmosť.

 

 

 

Prvýkrát som si uvedomil, aké som mal šťastie, keď som tam prišiel a ako jediný zo skupiny pacientov som mohol hýbať s nohami. To bol silný moment. Vtedy som nerozmýšľal nad nejakým výkonnostným obmedzením. Vôbec nebolo jasné, či ešte budem môcť športovať. Prekvapilo ma, ako ľudia s horšími vyhliadkami statočne bojovali. Navyše, sestričky a fyzioterapeuti vytvárali veľmi pozitívnu náladu, a tak sa nám rany ľahšie hojili. 

 

 

Petr Vakoč v nemocnici (© Instagram PV)

 

 

 

Je to tak. Na tej ceste bola minimálna premávka. Možno jedno auto za desať minút. Občerstvovali sme sa, my cyklisti sme vyrazili a kým tréner znova nastúpil do auta a dostihol nás, tak sa to stalo. Čiže blbá zhoda náhod. Išli sme po kraji cesty až za deliacou čiarou a zrazu sa objavilo nákladné auto, ktoré nás zmietlo.  

 

 

 

Možno zapípal, len som tomu nevenoval pozornosť, keďže sme išli za deliacou čiarou na širokej ceste. Nepamätám si to. Ak ideme dvaja vedľa seba alebo nejdem úplne po okraji cesty, tak vtedy reagujem na to pípanie a posuniem sa na okraj.  

 

 

 

Keď som sa v lete prvýkrát po nehode posadil na bicykel, tak som sa najprv rýchlo zlepšoval. Robil som veľa kompenzačných cvičení. Odcestoval som na sústredenie do Livigna. Vtedy som veril, že v priebehu pár mesiacov sa vrátim k pretekaniu. Potom sa na konci leta progres zasekol pre poškodené nervy v ľavej nohe, čo zhoršovalo môj výkon. Naplno som začal veriť v návrat do pelotónu až v septembri, keď som spravil ďalšie telesné posuny a výkon ľavej nohy sa zlepšil. Stále som ale nemal istotu. Získal som ju až po októbrových vyšetreniach a výkonnostných testoch. 

 

 

 

Dostával som veľmi veľa reakcií od blízkych i neznámych ľudí. Napríklad ako ich motivuje môj návrat a že mi držia palce. Alebo motivovali oni mňa ich konkrétnym príbehom. Chcel som rozvíjať takúto pozitívnu komunikáciu a interakciu s fanúšikmi alebo s ľuďmi, ktorí prekonávajú podobné prekážky. Na strih videa mám pomoc, ale infografiky si už vytváram sám.

 

 

Infografika Petra Vakoča (© petrvakoc100.cz)

 

 

 

Už niekoľko rokov nefunguje. Ešte pred nehodou sme začali s kamarátom väčší projekt Pokeat. Vyrábame a predávame zdravé zabalené desiate, ktoré človek môže zjesť kdekoľvek, napríklad počas cesty autom, keď nestíha, na horách a podobne. Nie je to vyložene strava pre športovcov, skôr pre aktívnu populáciu. Práve tento projekt ma dosť zamestnával počas uplynulého roku bez pretekania. Energiu z tréningov som vložil do firmy. Hlavne na začiatku, keď som iba ležal a mentálne sa podieľal na jej chode. Zároveň som študoval online kurz výživového poradenstva. Nadviazal som tak na ten menší projekt Velobooks a na moje štúdium ekonómie, ktoré som ale pre cyklistické povinnosti nedokončil.

 

 

 

Áno, vyrábame a predávame v Česku. Naše produkty sa dajú kúpiť jednoducho online aj na Slovensku. Rozširujeme sa do rôznych obchodov so zdravou výživou a čoskoro by sme sa mali dostať tiež na čerpacie stanice.      

 

 

 

Cyklistické som čítal hlavne počas dospievania. Ale teraz som prečítal veľmi veľa knižiek, viaceré psychologické a biznisové. Úžasný je napríklad životopis Leonarda Da Vinciho alebo kniha Sapiens o histórii ľudstva. Od februára do septembra som prečítal asi 17 kníh. V prvých týždňoch som čítal tak veľa, až sa mi z toho zhoršil zrak. Človek v nemocnici ale nemá veľa možností. Pozerať na strop alebo do knižky. Ale rozhodne som sa nenudil. 

 

 

 

Čítal som i pokračovanie Homo deus, a to je ešte znepokojujúcejšie. Žiadna myšlienka zásadne nezmenila môj pohľad na svet, ale stretol som sa s mnohými zaujímavými, ktoré ma určite ovplyvnili. Napríklad ma dosť ovplyvnil pohľad amerického investora Raya Dalia v knihe Principles, kde vysvetľuje jeho životné princípy a modely premýšľania, ako pristupovať k riešeniu problémov. Zaujala ma tiež kniha o výžive. Napríklad tam bol príklad eskimáka, ktorého telo si okamžite zvyklo na úplne odlišný tropický spôsob výživy a podobne.

 

 

Z ÚSPECHOV PETRA VAKOČA • víťaz Okolo Slovenska 2013 • majster Česka v pretekoch s hromadným štartom 2015 • víťaz Czech Cycling Tour 2015 • bronz na Európskych hrách v Baku v pretekoch s hromadným štartom 2015 • víťaz klasiky Brabantský šíp 2016 • víťazná etapa na Okolo Poľska 2014 a Okolo Británie 2015 • po jednej účasti na Gire a na Tour de France

 

V rámci prípravy na aktuálnu sezónu ste bicykľovali v ľahu, bežkovali, viac plávali alebo absolvovali rodinné túry s nocovaním v Pyrenejách. Príprava bola teda zrejme dosť odlišná ako v minulosti?

Bola rozmanitejšia, keďže som po operáciách a ležaní v nemocnici musel poriadne rozhýbať a spevniť chrbát. Na začiatku som išiel na bicykli 40 minút cez bolesť a musel som to vykompenzovať hodinou cvičenia. Využíval som horský bicykel s podhustenými pneumatikami a špeciálny bicykel Specialized Roubaix určený pre dlažobné klasiky, aby som zmiernil otrasy. Postupne sa mi išlo stále komfortnejšie. Až od októbra to môžem označiť ako štandarný tréningový proces.    

 

 

 

Komfort na bicykli sa mi v posledných mesiacoch výrazne zlepšil a momentálne cítim minimálny rozdiel. Problematický je časovkársky bicykel alebo situácie, keď ide trup do rotácie a vtedy cítim menší rozsah pohybu. Ako cyklistu ma to ale limituje minimálne. Musím si hlavne dávať pozor na sedenie v správnej pozícii. Stále mám problém dlhšie sedieť pri stole, ale na bicykli už som si na to pomerne dobre zvykol. Keďže mám zašrobovaný chrbát, tak som asi o dva centimetre kratší a upravil som posed približne o pol centimetra.    

 

 

 

Veľa trénujem v Andorre a "Purito" tam stále býva, pripravuje sa na preteky horských bicyklov. Bývajú tam tiež viacerí motocyklisti, takže sa tam vytvárajú tréningové skupiny. Trénoval som dokonca s mojim detským vzorom, legendou horskej cyklistiky José Antoniom Hermidou. Užil som si to, má stále neskutočnú techniku a výkon. 

 

 

Petr Vakoč (© Sigrid Eggers | Deceuninck - Quick-Step Cycling Team)

 

 

 

Zatiaľ iba radosť, keďže na tréningoch sa cítim fajn. Len občas sa objavia drobné obavy. Preteky sú iné ako tréning a bude to pre moje telo šok, ale som pripravený a nervozita je momentálne minimálna. Možno ešte príde. Už odpočítavam dni a snažím sa myslieť pozitívne. 

 

 

 

Nerozmýšľam nad tým. Bolo by zbytočné mať z toho strach a stresovať sa. Sústredím sa na to, že momentálne sa cítim dobre a chcem dať energiu do toho, aby som sa vrátil naplno. Verím, že sa to podarí. Ak nie, možno potom začnem o tom premýšľať. Na prvých podujatiach bude pre mňa dôležité ich dokončiť a snažiť sa pomáhať kolegom, aby sme sa opäť stali najlepším tímom. Samozrejme, dúfam, že sa do toho dostanem a postupne budem i ja bojovať o víťazstvá. Mám viac-menej hotový program na jar, ktorý by mal vrcholiť ardénskymi klasikami. Dúfam, že na Brabatskom šípe už budem v plnej forme. 

 

 

NÁVRAT PETRA VAKOČA 27.01. - 03.02. Vuelta a San Juan (2.1), Argentína 12.02. - 17.02. Vuelta a Colombia (2.1), Kolumbia