Brit Bruce Bursford bol vynikajúci cyklista, ktorý sa mohol porovnávať s tými najlepšími. Napríklad v časovke na päť míľ na svetoznámom okruhu v Anglicku prekonal aj čas excelentného stíhača a tempára, olympijského šampióna Chrisa Boardmanna. Bruce trasu preletel rýchlosťou vyše 53 km/h. Okrem toho však bol aj mimoriadne rozhľadeným, vzdelaným človekom s hlbokými vedomosťami o mechanike, vlastnostiach moderných materiálov a výrobných postupoch. Smelý vizionár, fantasta s nohami pevne na zemi. Keď začiatkom roka 1995 zverejnil svoj plán prekonať dovtedajší absolútny rýchlostný svetový rekord, vyvolal obrovskú vlnu záujmu. Reakcie boli emotívne. Jedni si v pri počutí mena Bursford klopkali na čelo, iní, ktorí poznali jeho cyklistickú výkonnnosť a odborný fundament, zostali v napätom očakávaní. Bruceova vízia bola šokujúca, zaumienil si totiž, že na špeciálnom „statickom“ bicykli prekoná rýchlosť 200 míľ za hodinu. Pri prepočte na kilometre to vychádza na neuveriteľných 320 km/h!
 
Už predtým prekonal niekoľko svetových rekordov, ale toto bola méta z kategórie takmer nesplniteľných. V ceste za jej dosiahnutím dal dokopy tím špičkových inžinierov, dizajnérov, počítačových programátorov, expertov na materiály a znalcov výrobných postupov v kozmickom priemysle. Boli potrebné zložité fyzikálne experimenty a merania, testy odolnosti, samotná výroba si vyžiadala maximálnu presnosť. Bicykel Lola Ulltimate 001, ako ho nazvali, získal ocenie „Produkt tisícročia“. V jeho prípade však nebol určujúci iba dizajn, ale aj funkčnosť pri skutočne extrémnom zaťažení.
 
Ten „pekelný“ stroj, na ktorom Bruce Bursford de facto dosiahol rýchlosť Formuly 1, naozaj stojí za podrobnejší popis. Jeho celková cena vrátane vývoja a výroby dosiahla neuveriteľnú cifru milión britských libier! Dizajnéri museli myslieť aj na to, že celý bicykel, ale hlavne hnacia sústava, budú mimoriadne namáhané. Žiaden dovtedy vyrobený bicykel na celom svete by zrejme v chystajúcej sa skúške neobstál. Už rám Loly Ulltimate 001 bol unikátny. Bol vyrobený z karbónových vlákien a spevnený špeciálnou silikónovou živicou. Maximálne plochý, tvarom pripomínal krídlo lietadla vo vertikálnom smere. V hnacej sústave konštruktéri použili celokeramické ložiská, ktoré sú oproti klasickým oceľovým až o polovicu ľahšie, oveľa pevnejšie a vydržia ďaleko vyššiu záťaž. Guličky bežného oceľové ložiská sa pri náročných testoch zdeformovali už pri tlaku dvoch ton, celokeramické guličky ložísk, ktoré mali byť súčasťou  bicykla, vydržali tlak vyše dvadsiatich ton. Ale pre ten bláznivý pokus mala kľúčový význam hodnota trenia. Celokeramické ložisko má pri rotácii iba desatinu trenia bežného oceľového, jeho zotrvačnosť je závratná. Pri extrémne vysokých otáčkach je rozdiel priepastný.
 
Náročnosť výrobného postupu pri oboch spomenutých typoch ložísk sa vari ani nedá porovnávať. Tomu zodpovedá aj cena. Tie najkvalitnejšie celokeramické ložiská bežnej veľkosti, použité pri „stavbe“ Loly Ultimate, stáli až stonásobok ceny bežného oceľového ložiska, teda okolo 400 eur. Superľahké galusky boli naplnené héliom. Celý stroj vážil menej než päť kilogramov! Všetky súčasti bicykla boli vyrobené z najmodernejších materiálov. Niektorí odborníci nazvali výrobu Loly Ulltimate 001 za najúžasnejší technický projekt dvadsiateho storočia.
 
Po niekoľkomesačnom úsilí celého početného tímu nadišiel v roku 1998 deň veľkej výzvy. Trúfalý pokus o svetový rekord prebiehal na spomínanom „statickom“ bicykli  v budove Malcolm Cambell v Anglicku. Brusford teda nemusel prekonávať aerodynamický odpor ako pri skutočnej jazde. Na úvod ho „potiahli“ kým nedosiahol rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Z kľudovej polohy by totiž bolo roztočenie gigantického hnacieho taniera s pedálmi priam nadľudskou úlohou. Do nasledujúcich približne dvadsiatich sekúnd vložil Bursford všetky svoje sily, cifra na digitálnom merači rýchlosti sa rýchlo zvyšovala. Jej konečná podoba bola 334,6 kilometra za hodinu! Zrodil sa ďalší úchvatný svetový rekord.
 
Bol to deviaty svetový rekord Brucea Bursforda. A v pláne mal ešte ďalšie. Denne tvrdo trénoval, udržiaval sa v špičkovej fyzickej forme a stanovoval si ďalšie športové ciele. Cyklistický svet s napätím očakával, kedy sa znova objaví a odkryje svoje karty. Bohužiaľ, všetky jeho smelé plány zhatila šokujúca, nečakaná smrť. Začiatkom februára 2000 bol na každodennom cyklistickom tréningu. Pár hodín pred ním obdržal list od britského premiéra Tonyho Blaira s gratuláciou k jeho rekordným výkonom a vyjadrením obdivu. Podľa Blaira na Bursforda mohli byť pyšní všetci Briti vrátane ministerského predsedu. Počas osudovej tréningovej jazdy Brucea zrazilo nákladné auto riadené tridsaťpäťročným mužom. Za jasného slnečného dňa mal na dlhej rovnej ceste perfektný výhľad, navyše pri policajnej rekonštrukcii nehody vysvitlo, že šofér videl cyklistu minimálne dve minúty pred kolíziou. Príčina zrážky bola banálna a šofér sa pod tlakom znaleckých zistení priznal, že mu odrazu v taške na sedadle spolujadca zazvonil mobilný telefón a on na zlomok sekundy nesledoval pohľadom cestu pred sebou. Skúmanie brzdných dráh a analýzy odborníkov odhalili, že v momente, kedy cyklista a dodávka do seba narazili, mali rýchlosť 40, respektíve 80 km/h. Prežitie cyklistu bolo za týchto podmienok podľa vyjadrenia policajného hovorcu nereálne.
 
Väčšina expertov sa zhodla na názore, že tento svetový rekord je schopný prekonať zrejme iba sám Bruce Bursford, keďže bol aj tento projekt mimoriadne drahý. Po jeho smrti sa nenašiel nikto, kto by sa pokúsil jeho úžasný výkon vylepšiť, je teda v platnosti až do dnešných dní. Tragický skon Brucea Bursforda bol o to smutnejší, že sa stali sirotami jeho dve maloleté dcéry Samantha (10 rokov) a Jade (6).