Francúz Éric Barone je výnimočným športovcom, má na konte niekoľko rýchlostných svetových rekordov v zjazde na bicykli. Jeho život je jedno veľké dobrodružstvo. V mladosti pracoval ako pokrývač spolu s otcom, ale sníval o veľkých veciach. Ako dvadsaťdeväťročný sa vydal do Paríža s malým ruksakom a túžbou stať sa kaskadérom. Dve noci musel prespať na stanici metra. Prvý úspech prišiel so slávnym filmom Luca Bessona Taxi. Najprv v úvode elegantná jazda na skútri, krkolomné kľučkovanie medzi idúcimi autami a zabrzdenie so saltom vpred. Na castingu to dokázal ako jediný, úlohu dostal. Aj vo všetkých divokých naháňačkách uličkami Marseille šoféroval jedno z áut. Perfektne sa osvedčil a slávny režisér ho odporučil kolegom. Neskôr v nebezpečných scénach akčných filmov zaskakoval za také hviezdy ako Sylvester Stallone či Jean - Claude Van Damme. Až od veku 34 rokov začal so systematickou prípravou na prekonávanie rýchlostných cyklistických rekordov. Vytvoril ich takmer dve desiatky a zopár z nich je v platnosti dodnes. Pre krikľavočervenú kombinézu a prilbu mu prischla prezývka "Červený barón".

V apríli 2000 mal Barone na svojom konte už niekoľko rýchlostných rekordov, ale túžil po ďalších. Keď dorazil so svojim podporným teamom do francúzskeho lyžiarskeho strediska v Alpách Les Arcs, bol rozhodnutý opäť dosiahnuť výkon, aký nedosiahol nikto iný. Spolu s kolegami venovali pozornosť každému detailu. Éric mal špeciálny bicykel, a okrem neho aj kombinézu a prilbu s minimálnym aerodynamickým odporom. Presne 21. apríla 2000 sa Barone spustil zasneženou strminou a po zhruba štyridsiatich sekundách sa ozvali radostné výkriky. Presná meracia aparatúra ukázala maximálku 222 kilometorv za hodinu. Svetový rekord.
 
Éric však stále nemal dosť. Po niekoľkých mesiacoch objavil ideálny rezort na zjazd, tentoraz nie na snehu, ale na vychladnutej sopečnej láve. Vulkán Cerro Negro v Nikarague sa však 12. mája 2002 stal dejiskom udalostí, na ktoré priami svedkovia zrejme do smrti nezabudnú. Barone sa najprv spustil na sériovom bicykli a dosiahol 163 km/h. To bola len generálka na ďalší bláznivý pokus, ktorý nasledoval o zhruba desať minút neskôr. Tentoraz vysadol na špeciálny stroj vyrobený pre túto príležitosť. Po približne štyristo metroch krkolomného zjazdu časomiera ukázala hodnotu 172 km/h. Takú rýchlosť ešte nikto pri jazde z vyhasnutého vulkánu nedosiahol. Lenže cena za rekord mohla byť tá najvyššia. Keď Barone preletel na pasáž s miernejším sklonom, bicykel nevydržal obrovský nápor. Predná karbónová vidlica sa zlomila a nasledoval hororový pád v rýchlosti okolo 170 km/h. Pri Éricovi v tom momente stáli všetci strážni anjeli, bol iba kúsok od vlastnej smrti. Výpočet jeho zranení bol dlhý - šesť polámaných rebier, pretrhnuté úpony oboch ramien, zlomená stehenná kosť. Do škaredo zodretej ruky sa mu dostala nebezpečná infekcia, hrozila mu amputácia. Ale Éric Barone je z tvrdého cesta. Nielenže sa z ťažkých zranení vystrábil, on sa vrátil rovnako silný ako pred haváriou. Futuristická prilba so špeciálnym krytom z plexiskla, extrémne pevná, mu zachránila život. Aj keď mu z hlavy odletela, prvý, najprudší náraz hlavy stlmila.

Rekonvalescencia po ťažkých zraneniach trvala niekoľko mesiacov. Barone sa zdravotne úplne zotavil, no v jeho mysli nastala zmena. Už nemienil riskovať svoje zdravie, či dokonca život. Dlhé roky žil pokojne ako ktorýkoľvek iný človek, bez balansovania na úplnej hrane. Jeho priatelia tvrdili, že na rekordy už vôbec nemyslí. Medzitým si rakúsky obor Markus Stöckl (190 cm, 100 kg), najsilnejší konkurent Baroneho, privlastnil svetový rekord v zjazde na sopečnom piesku. V Nikarague v roku 2011 na sériovo vyrábanom bicykli dosiahol rýchlosť 164,95 km/h, neskôr ho v čilskej púšti Atacama vylepšil na 167,6 km/h. Strata niekoľkých rekordov ale nebola pre Érica Baroneho hlavnou motiváciou pre návrat. Svoju životnú filozofiu poodkryl na svojej webovej stránke: „Veľmi rád snívam o veciach na prvý pohľad nedosiahnuteľných. A potom ich konfrontujem s realitou. Občas sa mi podarí tieto sny premeniť na skutočnosť. Najdôležitejší pritom nie je samotný rekord, ale úžasné emócie, ktoré takéto skutky prinášajú do môjho života.“

Pokojný život teda Érica neuspokojoval, chýbali mu návaly adrenalínu zo starých čias. Už mal výrazne po päťdesiatke (narodil sa v roku 1960), no stále bol v dobrej fyzickej kondícii. Ku zjazdom sa vrátil v roku 2012, no zatiaľ sa nepokúšal o rekordy, aj keď veľa mu k nim nechýbalo. Barone abslovoval desiatky testovacích jázd. Asistoval mu početný štáb expertov na čele so špičkovým inžinierom Marcom Amerigom a Fredom Bernardom z firmy Antidote Solutions. Tá mu vyrobila kompletný rám bicykla. Jediným cieľom bolo, aby bicykel vydržal naozaj všetko a aby sa nezopakoval kolaps z mája 2002. Samozrejme, celý projekt stál veľké peniaze. Samotný bicykel 80 000 eur, prenájom zjazdovky 25 000, hypermoderná kombinéza a prilba, k tomu kompletná logistika, množstvo testov v aerodynamickom tuneli v Magny - Cours, kamery s vysokým rozlíšením, honorár pre početný podporný tím. Celkové výdavky sa vyšplhali na 180 000 eur.

Po zhruba troch rokoch tréningov v roku 2015 nepatrne zlepšil svoj najlepší výkon na špeciálnom stroji na snehu (223,3 km/h), ale to ešte nebolo jeho posledné slovo. V marci 2017 sa Barone opäť objavil vo francúzskom stredisku Vars s cieľom vylepšiť vlastný najlepší svetový výkon. Tamojšia 2700 metrov dlhá zjazdovka so sklonom až 42 percent je najstrmšou na svete. Pre Éricove zámery bola ideálna, akurát počasie malo od ideálu poriadne ďaleko. Poryvy vetra dosahovali až dvadsať metrov za sekundu, teplomer ukazoval 20 stupňov pod nulou. Hlavne vietor robil Baronemu vrásky, náhla zmena jeho smeru mohla pri extrémnej rýchlosti jazdca spôsobiť katastrofu. Kompletný tím bol od skorého rána pripravený na vrchole kopca, o podmienkach sa zápalisto diskutovalo. Najvhodnejší čas je tesne po východe slnka, kedy je podklad ešte tvrdý. Mäkší povrch je citeľne pomalší. Konečné rozhodnutie bolo výlučne na Éricovi. Odhodlal sa na riskantný zjazd, jeho jazdu detailne zaznamenala stacionárna kamera. Dych berúce zábery vznikli aj vďaka kamere pripevnenej na Éricovej prilbe. Zjazd trval iba okolo dvadsať sekúnd, no vyskytol sa aj moment, kedy všetci stŕpli. Baroneho bicykel na maličkej vlnke podskočil, v takej rýchlosti to mohlo byť fatálne. Našťastie, ostrieľaný matador zvládol okamih hrôzy bravúrne. Časomiera ukázala 227,72 km/h a všetci začali skákať a objímať sa. Nový svetový rekord bol na svete.

Po tomto mimoriadnom výkone si už Éric Barone dal pokoj od riskantných dobrodružstiev. Začal pracovať ako turistický sprievodca. Svojich klientov najradšej zoznamuje s vulkánmi v Nikarague, ktoré dôverne pozná. Sotva by sa našiel kompetentnejší človek pre túto činnosť.