Život profesionálneho cyklistu vôbec nie je ako z rozprávky. Vedeli by o tom rozprávať všetci cyklisti, no najviac asi Juhoameričania. Tí sú v profi-pelotóne známi pre svoju cieľavedomosť a odolnosť. Prekonávajú veľkú bolesť, doslova trpia, no nie kvôli sláve alebo peniazom. Sergio Henao trpel kvôli rodine a žiaden neúspech ho nezastavil. Svojich snov sa nevzdali ani Daniel Martínez alebo Richard Carapaz, ktorý sa stal inšpiráciou pre mladých Ekvádorčanov. Práve o týchto troch cyklistoch je dnešný diel nášho seriálu. 
 
 
Plachý, ale neúnavný bojovník
 
Život Sergia Henaa bol poznačený neustálym bojovaním. Už ako malý chlapec, ktorý sníval o tom, že sa jedného dňa bude živiť ako farmár, sa musel vysporiadať s veľkým neúspechom. Pár metrov od domu sa pokúsil vypestovať zemiaky, ale skoro všetko, čo zasial, zhnilo. Henaa však prvotný neúspech nezastavil, nikdy neprestal snívať o svojej zemiakovej farme. „Rok čo rok na tom istom mieste za domom sa pokúšal nájsť spôsob, ako vypestovať viac zemiakov. Jeho prvý pokus stačil len na jednu polievku,“ zaspomínala na detstvo svojho syna Cecilia Montoyová. Z jej slov vidieť, že Henao už od raného detstva bojoval s nepriazňou osudu, a nielen v záhrade.
 
Kolumbijský cyklista sa nakoniec svojho veľkého sna musel vzdať, aspoň na istú dobu. Zvolil si inú cestu, chcel sa stať profesionálnym cyklistom. Sergio Henao si tento šport vybral potom, ako sa mu podarilo poraziť svojich bratrancov, no už vtedy pocítil, že cyklistika nie je šport pre slabochov. „Neboli to dlhé preteky, súťažili sme o to, kto ako prvý vylezie na kopec, ktorý sme mali za domom. Trpel som, ale vyhral som,“ opísal Henao svoje prvé víťazstvo. Sergio si uvedomil, že v cyklistike si bude musieť všetko vybojovať, nič zadarmo nedostane. Jeho otec, Ómar Henao, sa tiež snažil stať cyklistom, ale nakoniec popri práci a rodine si už nedokázal nájsť čas na tréningy a musel s cyklistikou skončiť.
 
 
henao 2016 tdu cptf
Sergio Henao v roku 2016 (© Courtesy Slipstream Sports)
 
 
Podobný problém mal aj mladý Sergio. Okrem práce na rodinnej farme a škole sa snažil privyrobiť si na susednej farme. Trénovať tak musel po večeroch, niekedy aj po tme a v ťažkých podmienkach. Henao mal ale veľmi silnú motiváciou bojovať, bola ním práve jeho otec, ktorý robil niekedy aj dvadsať hodín denne. „Niekedy som mu chodil pomáhať na susednú farmu a videl som, ako musel pracovať, aby nás uživil. Vtedy som si povedal, že sa stanem cyklistom a urobím všetko preto, aby sa môj otec už nemusel tak namáhať. Musel som však tvrdo trénovať, všetky moje záľuby išli bokom. Vždy keď už som bol na dne, spomenul som si na otca a to mi dalo silu.“
 
Cieľ, kvôli ktorému Sergio Henao dlhé roky tak trpel, sa mu nakoniec podaril dosiahnuť. Hneď ako kolumbijský cyklista podpísal zmluvu s tímom Sky, mohol jeho otec dať výpoveď. „V Kolumbii je rodina to najdôležitejšie a ľudia z chudobnejších pomerov sú ochotní trpieť, len aby svojim blízkym dopriali lepší život. Bol to aj prípad Sergia, ktorému by sa nikdy nepodarilo byť taký úspešný, ak by sa pri prvej prekážke zosypal a vzdal. Celý čas, čo ho poznám, tak ho zdobí veľká nebojácnosť, ambicióznosť, odhodlanosť a veľká disciplína. Tieto vlastnosti má aj teraz. Ak musí trénovať desať hodín denne, tak trénuje, nikdy neodvráva, robí všetko, čo musí, aby bol ešte lepší,“ povedal na margo Sergia Henaa Santiago Botero v rozhovore pre portál alpsandes.com.
 
 
nice 2017 podium qstf
Sergio Henao na pódiu Paríž - Nice 2017 (© Quick-Step Floors Cycling Team / Getty Images)
 
 
Nezastavil ho ani poriadny kopanec
 
Sergio Henao, Rigoberto Urán, Carlos Betancur alebo Nairo Quintana sú už známe firmy v cyklistickom svete. Práve títo štyria cyklisti otvorili dvere do svetovej cyklistiky ďalším veľkým talentom z Kolumbie, ktoré dlhé roky cyklistickí manažéri prehliadali. Momentálne je situácia iná. „Každý manažér chce mať nejakého kolumbijského pretekára vo svojom tíme. Prečo? Lebo sú to skvelí cyklisti a nechýbajú im ambície,“ povedal Patrick Lefevere. Podobný názor zdieľa Gianni Savio. „Väčšina z nich pochádza z ťažkých podmienok, ktoré ich poriadne pripravia na vrcholnú cyklistiku. Odmalička vedia, čo chcú, a idú si za tým. Vedia vyhrávať. Sú to doslova diamanty.“
 
Azda najtalentovanejším cyklistom súčasnosti je Egan Bernal, no v jeho tieni rastie ďalší kvalitný pretekár. Je ním Daniel Martínez, ktorý mal na rozdiel od svojich reprezentačných kolegov pokojnejšie a krajšie detstvo. Nepochádza totiž z vidieckej rodiny. „Mali sme doma televízor, cez ktorý som sledoval rast Urána a Quintanu. Len vďaka nim som sa chcel stať cyklistom. K tomuto športu som sa dostal ako 13-ročný, keď mi otec kúpil prvý bicykel. Predtým som hrával futbal. Hneď ako som mal svoj vlastný bicykel, začal som na ňom tráviť celé dni. Učarovali mi hlavne kopce v našom susedstve. Bol z nich krásny výhľad, páčilo sa mi to. Kvôli tej kráse som nemal problém trpieť,“ opísal Martínez svoje začiatky pre portál Velonews.
 
Daniel dosiahol najväčší úspech v jeho kariére v poslednej sezóne. Na Okolo Kalifornie skončil v celkovej klasifikácii na treťom mieste. Nikdy by sa mu to nepodarilo bez poctivého tréningu, veď Martínez trávi na bicykli väčšinu dňa aj teraz už ako jazdec EF Education First - Drapac. Práve počas jedného z tréningového záťahu v Taliansku si prežil nie celkom najkrajší zážitok. Jeden nezodpovedný šofér ho nielenže zrazil, ale následne ho aj zbil. „Trénoval som v Taliansku spolu s Juliánom Cardonom a Miguelom Eduardom Florezom, ďaleko od rodnej Kolumbie. Zrazu sa za nami objavilo auto a skoro nás zabilo. Nahnevalo ma to a išiel som za šoférom. Ten zastavil, vystúpil z auta a začal do mňa udierať päsťou. Potom do mňa začal kopať a následne ušiel,“ opísal Martínez desivý okamih. Aj tento incident z neho urobil silnejšieho a odhodlanejšieho jazdca, len týždeň na to už opäť sedel na bicykli a trénoval.
 
 
kalifornia 18 podium efef milica wren
Daniel Martínez (vpravo) na pódiu ToC (© Slipstream Sports / Milica Wren)
 
 
Domov našiel v horách
 
Ďalší cyklistický poklad z latinskej Ameriky nepochádza z Kolumbie. Richard Carapaz je prvým Ekvádorčanom jazdiacim vo World Tour tíme, kde podobne ako Nairo Quintana oblieka dres Movistaru. Medzi Quintanom a Carapazom je viac spojitostí, než je vidno na prvý pohľad. Rovnako ako Nairo, aj Richard pochádza z chudobných pomerov, do školy musel chodiť na bicykli desiatky kilometrov, keďže pochádzal z dediny, v ktorej nebolo ani sto domov. Malá obec nachádzajúca sa v nadmorskej výške takmer tritisíc metrov nad morom sa nachádza blízko kolumbijských hraníc a práve v týchto horách Carapaz začal robiť svoje prvé cyklistické kroky. „Síce je z Ekvádoru, ale bicykluje, ako keby bol z Kolumbie,“ uznane zhodnotil kvality svojho zverenca Eusebio Unzué.
 
Medzi silné stránky Carapaza nepatria len motorové nohy a fantastické tempo v horách, no najmä chuť stále sa zlepšovať. Počas sezóny často trénuje v Španielsku, no ani mimo sezóny z bicykla vôbec neschádza. Voľný čas trávi doma v Ekvádore v okolí kopca Alto de Chiles, ktoré dennodenne zdoláva niekoľkokrát. „Je to veľmi náročné stúpanie, má asi deväť kilometrov a priemerný sklon skoro 15 percent. Dá sa tu dobre pripraviť. Cyklistika je veľmi ťažký šport, dostať sa medzi elitu nie je žiadna hračka, no udržať sa v nej je ešte ťažšie. Som pyšný na to, že sa mi to podarilo a zároveň chcem ukázať mladým chlapcom, že ak majú sen, vôľu niečo dokázať a chuť na sebe pracovať každý deň, výsledok sa dostaví. Lebo presne toto je môj príbeh, príbeh plný bolesti, ale o tom tento šport je. Odkedy som ho začal brať vážne, som ako špongia. Vždy keď sadnem na bicykel, premením sa na špongiu, doslova sa potím krvou. Ale táto špongia mala sen, za ktorým si išla, a stále neprestáva snívať a je ochotná urobiť všetko.“