Cyklistické preteky The Tour Down Under sa konajú od roku 1999 v meste Adelaide a jeho okolí v Južnej Austrálii. S pribúdajúcimi ročníkmi postupne rástla aj ich atraktivita medzi pretekármi z celého sveta. V listine celkových víťazov môžeme nájsť aj skutočne renomované mená ako Stuart O'Grady (Austrália, víťaz z roku 1999 a 2001), Luis Léon Sánchez (Španielsko, 2005), Simon Gerrans (Austrália, 2006 a 2012), André Greipel (Nemecko, 2008 a 2010). Trojica už spomínaných cyklistov dokázala celkovo vyhrať Tour Down Under po dvakrát, no nikto z doterajších aktérov nedokázal obhájiť svoje víťazstvo ihneď na ďalší rok.

 

Renomé Tour Down Under sa dvíha nahor. Od roku 2005 boli tieto preteky podľa rankingu UCI zaradené do najvyššej kategórie podujatí organizovaných mimo Európy. V roku 2008 sa preteky stali súčasťou UCI ProTour, ako úplne prvé v Austrálii, a to platí dodnes, hoci sa svetová séria mierne premenovala. Je to dôkaz, že austrálski organizátori odvádzajú skutočne kvalitnú prácu. V roku 2011 sa tu s kariérou rozlúčil dnes už nenávidený Lance Armstrong.

 

Preteky prebiehajú väčšinou na rovinách a mierne zvlnených cestách a pozostávajú spravidla zo tdu-historiašiestich samostatných etáp. Jediným náročnejším kopcom býva Willunga Hill, k jeho zdolaniu vedie trojkilometrové stúpanie so sklonom 7,6 percenta. V doterajšej histórii Tour Down Under nebola zatiaľ zaradená časovka jednotlivcov, ale nástrahy pretekov dávajú celému pelotónu poriadne zabrať. Hlavne kvôli klimatickým podmienkam. V januári vrcholí v Austrálii leto a denné teploty bežne vystupujú až na "vražedných" 40 stupňov v tieni. Aj preto sú etapy relatívne kratšie než v prípade iných cyklistických pretekov.

 

Vedúci jazdec celkovej klasifikácie si oblieka tričko okrovej farby, teda sýtejšej a tmavšej žltej, či presnejšie svetlohnedej. Práve táto farba je charakteristická pre rozľahlé teritóriá austrálskeho kontinentu sužované extrémnymi teplotami. Svojím oblečením je odlíšený od ostatných kolegov aj najlepší špurtér, najlepší vrchár, mladý jazdec do 23 rokov a najaktívnejší cyklista.

 

Súčasne s pretekmi Tour Down Under prebieha aj veľmi zaujímavé sprievodné podujatie, nazývané "Be Active Tour". Je to pre rekreačných cyklistov lákavá príležitosť prejsť si trasu pretekov na vlastnom bicykli. Organizátori ju ponúkli prvýkrát v roku 2003 a šancu využilo viac než 600 záujemcov. Ich počet každý rok rapídne stúpal. Zámerom organizátorov je, pochopiteľne, pritiahnuť čo najväčší počet rekreačných cyklistov. Je to pre nich neľahké sústo hlavne pre už spomínané vysoké teploty. Absolvovať celú trasu, to chce aj dlhodobejšiu prípravu. Mnoho ľudí preto pravidelne jazdí už niekoľko týždňov pred štartom pretekov. Samozrejme, pre ich fyzickú kondíciu a zdravie je to veľmi vhodné. Tí, ktorým sa podarí v sedle prejsť celú Tour, sú inšpiráciou pre ďalších. V roku 2010 sa do tejto aktivity zapojilo úctyhodných 8000 rekreačných cyklistov. Ako milú pamiatku venujú organizátori každému z nich pekné tričko.

 

Tesne pred samotnými pretekmi sa koná aj viac-menej exhibičné kritérium v Adelaide, kde si profíci prevetrajú nohy pred štartom do sezóny. Darí sa tu najmä Andrému Greipelovi. V ročníkoch 2014/15 si toto podujatie obľúbil ďalší nemecký šprintér Marcel Kittel, ktorý svojho krajana vystriedal na víťaznom piedestáli. Od sezóny 2014 organizátori upravili charakter pretekov a po týchto zmenách stratili šancu na víťazstvo najrýchlejší muži v pelotóne. Do itinerára totiž pribudol finiš na vrchole stúpania Willunga Hill a niekoľko etáp je zakončených na výbušných kopcoch. Podujatie tak získalo na dramatickosti a stalo sa výzvou pre špecialistov na ardenské klasiky. Domáci pretekári to v žiadnom prípade neľutujú, pretože aj v po týchto úpravách dokážu ovládnuť klasifikáciu.

V sezóne 2014 bol úspešný Simon Gerrans, o rok neskôr ho napodobnil Rohan Dennis, ktorý zviedol veľmi pekný súboj so svojimi krajanmi Richie Portom a Cadelom Evansom. Aj v ročníku 2016 sa dostal na najvyšší stupienok Simon Gerrans, pre ktorého to bol rekordný štvrtý úspech v klasifikácii na TDU. Skúsený domáci jazdec jednoducho vie, ako má jazdiť čo najefektívnejšie na podobných profiloch. 

Aj v roku 2017 bolo prvé WT podujatie Tour Down Under v réžii domácich pretekárov. Hlavne dvoch. Caleb Ewan vyhral neuveriteľné štyri etapy zo šiestich. Zvyšné dve etapy vyhral zase Richie Porte, ktorý vyhral aj celkovo. Tasmánsky diabol nechal za sebou druhého Estebana Chávesa a tretieho Jaya McCarthyho. V Austrálii sa predstavili i traja Slováci. Z Bory to bol Peter Sagan, Michaelom Kolářom, no a z Quick-Stepu Martin Velits. Peter si z pretekov odniesol tri druhé miesta. Vo všetkých prípadoch bol silnejší len mladý Ewan.

Tradične prvé WT podujatie v sezóne malo v roku 2018 netradičný priebeh. Hegemóniu domácich pretekárov z predchádzajúcich rokov totiž narušil Daryl Impey, ktorý v najnáročnejšej etape ako jediný udržal krok s Richie Portom a keďže do cieľa prišiel len osem sekúnd po Austrálčanovi, obliekol sa do dresu pre priebežného lídra v GC. Ten ďalší deň už v pohode udržal a stal sa tak celkovým víťazom celého podujatia. Ani cyklista s najväčším počtom vyhratých etáp nebol tentokrát Austrálčan. Caleb Ewan síce vyhral jeden šprintérsky dojazd, o jedno víťazstvo viac vybojoval André Greipel. Jeden víťazný zárez sa podaril aj Petrovi Saganovi a medzi jednotlivých víťazov sa zaradil aj Elia Viviani.