Preteky Tirreno - Adriatico napísali svoju úvodnú kapitolu v roku 1966, keď prebehol ich prvý ročník. Zvíťazil Talian Dino Zandegu. Tohto roku sa koná už ich 48. ročník. V cyklistických kruhoch sú nazývané "Corsa dei due mari", teda "Preteky dvoch morí". Vedú od jedného ku druhému talianskemu pobrežiu. Už tradične sa konajú na začiatku sezóny v marci a pre mnohých skvelých cyklistov sú vítanou príležitosťou otestovať si svoju formu pred aprílovými klasikami.
 
Tirreno - Adriatico v posledných rokoch svojím termínom tak trochu konkuruje pretekom Paríž - Nice, oproti nim má ale jednu zásadnú výhodu. Francúzske podujatie často postihujú nepríjemné výkyvy počasia, hlavne obdobia citeľného chladu. Na juhu Talianska bývajú začiatkom marca spravidla príjemné klimatické podmienky, a to pretekárom, samozrejme, tirreno-1993vyhovuje oveľa viac. Hlavným gestorom pretekov Tirreno - Adriatico je denník Gazetta dello Sport, jedno z najuznávanejších športových periodík v Európe. V Taliansku má Gazetta vysoké renomé. Často prináša aj kritické, investigatívne články. Jedným z mnohých škandálov, ktoré redaktori Gazetty odhalili, boli stávkové podvody vo futbalovej Serii A. Na základe dôkazov boli viaceré popredné kluby potrestané, Juventus bol dokonca preradený do nižšej súťaže. Práve nekompromisnosť a nepodplatiteľnosť v boji s nešvármi priniesla Gazette dello Sport pozíciu rešpektovanej športovej autority. Nečudo, že aj preteky, ktoré organizuje, sa tešia obrovskému záujmu Talianov.
 

Pôvodne trvali preteky iba tri dni a organizátori hľadali vhodný termín, aby nekolidovali s inými cyklistickými podujatiami. V deväťdesiatych rokoch sa načas "natiahli" až na osem dní, od roku 2002 je stabilná dĺžka týchto pretekov sedem dní.

 

Tirreno - Adriatico patrí od roku 2009 do oficiálneho kalendára UCI World Ranking, teda medzi najrenomovanejšie profesionálne cyklistické podujatia sezóny. Odráža sa to aj na ich atraktivite. Aj keď najúspešnejším štátom v histórii podujatia je s veľkou prevahou Taliansko (vybojovalo si 21 celkových triumfov), aj ostatné cyklistické veľmoci majú na "Pretekoch dvoch morí" svojich hrdinov. Absolútne najúspešnejším jazdcom v histórii pretekov je slávny Belgičan Roger de Vlaeminck, ktorému sa podaril vskutku unikátny kúsok - v rokoch 1972 - 1977 vyhral šesťkrát za sebou. Taký počet celkových prvenstiev nemá na konte žiaden iný pretekár. O nevyspytateľnosti pretekov napovedá aj fakt, že iba piati jazdci v dlhej histórii Tirreno - Adriatico dokázali vyhrať viac než raz. Pred vlastnými temperamentnými fanúšikmi sa postavili na najvyšší stupienok celkovej klasifikácie aj talianske cyklistické ikony - napríklad Francesco Moser, Mauricio Fondriest či Michele Bartoli. Preteky zvyčajne pozostávajú zo siedmich etáp vrátane časovky družstiev v úvodný a časovky jednotlivcov v záverečný deň.

 

Mesto Luca, odkiaľ Tirreno - Adriatico štartuje, je významným miestom svetovej cyklistiky. Okrem iného aj tým, že tu žije jeden z idolov talianskych fanúšikov - Mario Cipollini. Paradoxne, "božský" Mario má aj vlastné múzeum, to ale nestojí v meste jeho bydliska, ale v Cesenaticu, cieli pretekov Tirreno - Adriatico. Na kvalitných cestách tohto regiónu môžete často natrafiť na skupinky trénujúcich cyklistov. Od rekreačných nadšencov až po superhviezdy. Toskánsko je preslávené po celom svete svojím skvelým červeným vínom Chianti.

 

Tirreno - Adriatico 2010 sa zapísalo do histórie cyklistiky kuriozitou, aká sa prihodí, hádam, raz za tirreno-bednadesiatky rokov. Po poslednej etape mali prví dvaja jazdci na sekundu zhodný celkový čas! O víťazstve Taliana Stefana Garzelliho nad krajanom Michelem Scarponim tak rozhodoval nižší súčet umiestnení vo všetkých siedmich etapách. Zaujímavá bola aj jedna zo sprievodných akcií. Organizátori pripravili aukciu niekoľkých cyklistických dresov podpísaných osobnosťami svetového pelotónu. Zapojili sa okrem iných aj Cadel Evans, Alessandro Petacchi, Tyler Farrar, Michele Scarponi či Robert Gesink. Ponuky záujemcov sa šplhali do závratných súm a výťažok z aukcie smeroval pre chudobných obyvateľov Haiti, krajiny, ktorú spustošilo ničivé zemetrasenie.

 

V roku 2012 do výsledkov zásadne prehovoril aj náš Peter Sagan. Vo štvrtej etape bravúrne zvládol špurt silnej skupiny a zvíťazil. V celkovom poradí sa posunul na výborné 4. miesto. V ďalšom priebehu ale Peter obetoval svoje osobné ambície v prospech práce pre tímového kolegu Vicenza Nibaliho (obaja Liquigas-Cannondale). Na programe boli aj ťažké kopce a tie zásadne zamiešali poradím. Nibali v nich podal heroický výkon a s výrazným prispením celého družstva napokon v pretekoch dosiahol celkové prvenstvo. Záver vlaňajšieho ročníka bol mimoriadne dramatický. Pred tradičnou časovkou jednotlivcov boli prví traja borci celkovej klasifikácie "natlačení" v rozmedzí šiestich sekúnd! Viedol Američan Horner pred Čechom Kreuzigerom a Nibalim. Saganov kolega zvládol z tejto trojice časovku najlepšie a v konečnom účtovaní predstihol Hornera o 14 a Kreuzigera o 26 sekúnd. Zaujímavosťou bol fakt, že Nibali v časovke zašiel na sekundu rovnaký čas ako náš Peter Velits, ktorý v boji proti chronometru obsadil ôsmu priečku.

 

Slovenský šampión dosiahol v nasledujúcej sezóne na tomto podujatí jedno zo svojich najväčších triumfov. Šiesta etapa sa skladala zo známych a prudkých stúpaní v okolí mesta Chieti, ktorých sklon niekedy prevyšoval až 20 %. Peter Sagan sa na týchto úsekoch vyrovnal takým borcom ako Nibali či Rodríguez, ktorých potom v cieli bez problémov prešpurtoval. Od ročníka 2013 podujatie získalo značne horský charakter, ktorý priťahuje na štart najlepších jazdcov na GC. Do programu sa totiž dostali tie najvyššie kopce v Apeninách, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri určovaní celkového víťaza. Premiérový triumf si preto mohol pripísať aj Alberto Contador (2014), pred ním bol úspešný Vincenzo Nibali. Z toho dôvodu Tirreno ponúka v ostatných sezónach zaujímavejšiu štartovú listinu ako Paríž - Nice.

 

Po Pistolerovom triumfe sa v roku 2015 presadil Nairo Quintana, ktorý bol najsilnejší na náročnom cieľovom stúpaní Terminillo. Peter Sagan tu vybojoval prvé víťazstvo v drese Tinkoffu, keď bol najrýchlejší v špurte hlavnej skupiny v šiestej etape. Aj v sezóne 2016 sa malo podujatie rozhodnúť v horskej etape, ktorá však bola zrušená kvôli zlým podmienkam na kopcoch. O etapový triumf sa tak pobili Greg van Avermaet a Peter Sagan, pričom bol úspešnejší belgický jazdec, ktorý v záverečnej ITT udržal pred Saganom sekundový náskok.      

 

V ročníku 2017 sa história spred roka neopakovala. Žiadna horská etapa sa nezrušila, a tak sa z víťazstva mohol radovať Nairo Quintana. Jeho najväčším rivalom sa stal Rohan Dennis, a to vďaka záverečnej časovke. Odštartovalo sa ale tímovou časovkou. I tu využil svoje kvality Dennis s jeho tímom BMC. Druhú etapu vyhral Geraint Thomas. Nasledovali chvíľky Petra Sagana, ktorý okrem etapy číslo tri vyhral aj etapu číslo päť a pridal tiež víťazstvo v bodovačke. Ukážku svojich kvalít predviedol napokon aj Fernando Gaviria. Elitnú päťku doplnili Thibaut Pinot, Primož Roglič, ktorému pomohla časovka, no a piaty Geraint Thomas.

 

Už 53. ročník podujatia opanoval poľský cyklista. Michal Kwiatkowski náročný taliansky etapák vyhral aj napriek tomu, že na ňom štartovala výborná cyklistická smotánka a ani raz sa mu nepodarilo vyskočiť na debnu v niektorej zo siedmych etáp. Poliak však ako jediný dokázal podávať konzistentné výkony, za jednotlivými výhrami sa nehnal, šetril silami a robil dobre. O víťazstvo neprišiel ani v záverečnej časovke, ktorú vyhral Rohan Dennis. Inak jednotlivé etapy si medzi sebou rozdelili Marcel Kittel, ktorý vyhral dvakrát, Primož Roglič, Mikel Landa, Adam Yates a tímový súboj s chronometrom vyhral tím BMC Racing Team.