Tour de Pologne (vo francúzštine) sú etapové preteky pozostávajúce zo siedmich alebo ôsmich etáp. Ich celková dĺžka dosahuje okolo 1200 kilometrov. Prvýkrát sa konali už v roku 1928 za účasti 71 pretekárov. No dlho, až do roku 1952, nemali ročnú periodicitu. Organizovali sa nepravidelne a mali aj jednu zvláštnosť - boli vyhradené iba pre amatérskych cyklistov. Tým bola výrazne zredukovaná aj konkurencia na pretekoch a väčšinou ich vyhrávali domáci poľskí jazdci. tour-de-pologne-typickaTour de Pologne bola organizovaná dvoma subjektami, Varšavskou cyklistickou spoločnosťou a, tak ako aj množstvo pretekov v západnej Európe, športovým denníkom. V tomto konkrétnom prípade to bol Przeglad Sportovy, veľmi populárne noviny vydávané v Krakove. Až do druhej svetovej vojny prebehli iba štyri ročníky. Preteky Tour de Pologne boli vo svojich počiatkoch úplne iné, než sú dnes. Etapy boli podstatne dlhšie (často dosahovali až 300 kilometrov), často viedli po štrkových cestách, čo spôsobovalo mnoho defektov. Rekordným bol rok 1953, vtedy pozostávalo Okolo Poľska z 13-tich etáp a jeho celková dĺžka dosiahla 2311 kilometrov.
 

Po skončení druhej svetovej vojny ožila myšlienka zorganizovať cyklistické preteky po Poľsku. No od idey k realizácii bola dlhá a tŕnistá cesta. V roku 1947 boli preteky po dlhej osemročnej nútenej prestávke obnovené. Spoločné úsilie Poľskej cyklistickej asociácie, novinového vydavateľstva Czytelnik a skupiny zapálených novinárov prinieslo svoje ovocie. Aj keď boli preteky hlavne z finančných dôvodov krátke. Pozostávali zo štyroch etáp, ich celková dĺžka predstavovala 606 kilometrov (nikdy predtým ani potom nebola Tour de Pologne taká krátka). Úroveň TdP výrazne klesla od roku 1948, kedy sa konal premiérový ročník Pretekov mieru. Na ich organizácii sa podieľali tri krajiny vtedajšieho socialistického bloku - Nemecká demokratická republika, Poľsko a Československo. Preteky mieru mali byť akousi protiváhou renomovaných podujatí v západnej Európe, štartovali na nich tí najlepší cyklisti socialistických krajín. Hoci bola cyklistika de facto ich povolaním a obživou, de jure boli oficiálne považovaní za amatérskych športovcov. Na Pretekoch mieru "povinne" súťažili tí najlepší jazdci socialistických krajín, športová hodnota týchto pretekov bola veľmi vysoká. Vinou dogmatických politických predstaviteľov socialistického bloku západní "profesionáli" a východní "amatéri" celé desaťročia nemohli súťažiť spoločne.

 

Triumfy cyklistov zo západnej Európy boli skutočne vzácne. Jednak nedosahovali výkonnostnú úroveň najlepších "amatérov" (samozrejme, boli aj výnimky), na druhej strane elitní jazdci z Československa, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky brali Preteky mieru ako vysoko prestížnu záležitosť a osamelí "cudzinci" proti nim veľa šancí nemali. Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov padla železná opona a najlepším športovcom starého kontinentu nič nebránilo súťažiť bez akýchkoľvek obmedzení. Od roku 1993 sa stal športovým riaditeľom Tour de Pologne bývalý skvelý poľský cyklista Czeslaw Lang. V súťažiach amatérov patril k svetovej špičke. V roku 1977 získal na MS bronz v časovke družstiev, o dva roky neskôr v tej istej disciplíne striebro, na olympiáde v Moskve 1980 obsadil v cestných pretekoch jednotlivcov druhé miesto. V tom istom roku vyhral aj Tour de Pologne. Počas sagan-peter-podium-pologneaktívnej kariéry zaznamenal jeden primát, ktorý mu už nikto nevezme. Bol prvým cyklistom z krajín "východného bloku", ktorý uzavrel profesionálnu zmluvu. Ako riaditeľ pretekov využil svoje bohaté kontakty, organizačné schopnosti, autoritu v cyklistických kruhoch a jeho zásluhou renomé Tour de Pologne stúpalo. Už v roku 2005 (po niekoľkých "skokoch" v rámci klasifikácie pretekov v predchádzajúcich rokoch) boli preteky zaradené do elitnej kategórie UCI ProTour. V rámci cyklistických podujatí v strednej a východnej Európe sú jediné takto vysoko v hierarchii. Od roku 2011 patrí Okolo Poľska do kalendára UCI World Tour medzi 15 najprestížnejších svetových etapových pretekov. Dôsledkom bola "invázia" špičkových svetových jazdcov, veď medzi víťazmi Tour de Pologne nájdeme aj veľmi zvučné mená - Laurent Brochard (profesionálny majster sveta z roku 1997), Óscar Freire (dokonca trojnásobný svetový šampión medzi profesionálmi), olympijský víťaz Viačeslav Jekimov či víťaz Giro d'Italia Stefano Garzelli. ďalej napríklad svetový rekordér v hodinovke Ondřej Sosenka, ale aj náš Peter Sagan (víťaz z roku 2011) a mnoho ďalších cyklistov tej najvyššej úrovne. Pre slovenských fanúšikov cyklistiky znamená Tour de Pologne šancu vidieť naživo mnoho súčasných hviezd svetového pelotónu a stovky z nich ju aj každoročne využívajú.

 

V sezóne 2014 sa udiala neuveriteľná vec, keď slovenskí priaznivci nemuseli cestovať k našim severným susedom na dobrú cyklistiku, pretože tá zavítala rovno k nám na Štrbské Pleso! Takmer celá piata etapa prebiehala na našom území a nielen pre všetkých fanúšikov to bolo fantastickým zážitkom. Pri dojazde na Štrbskom  Plese bola vynikajúca atmosféra, ktorú vytvorili davy priaznivcov, preto organizátori uvažovali nad tým, že pre obe strany bude výhodné, ak sa tento projekt v budúcnosti zopakuje. Okolo Poľska má veľmi dobre zvládnuté podobné aktivity, veď v ročníku 2013 absolvoval pelotón dve úvodné etapy v Dolomitoch, čo dodalo podujatiu zaujímavý šmrnc.

 

Etapu na Štrbskom Plese vyhral Rafal Majka, ktorý sa stal aj celkovým víťazom ročníka 2014, a v tomto dojazde Peter Velits finišoval v hlavnej skupine na sedemnástom mieste. V nasledujúcom roku sa presadil Ion Izagirre, ktorý vyrovnané preteky zlomil v svoj prospech v časovke jednotlivcov. O rok neskôr sa pretekári museli vysporiadať s náročnými podmienkami. V tradičnej previerke, ktorá finišovala v Zakopanom, nedokončila polovica štartového poľa, nasledujúca etapa musela byť dokonca zrušená. Víťazom pretekov sa stal Tim Wellens, ktorý predviedol mimoriadne bojovný výkon v úniku v spomínanej etape končiacej v Zakopanom.   

 

Vedúci jazdci stanovených kategórií nosia tričká týchto farieb - líder celkovej klasifikácie žlté, najlepší vrchár ružové, najaktívnejší cyklista červené a líder bodovacej súťaže tmavomodré tričko. Súčasná Tour de Pologne je grandióznym športovým podujatím, ktorým žije celé Poľsko. Vlani lemovali cesty počas pretekov dva milióny fanúšikov a televízne prenosy sa vysielali v 59 krajinách sveta.

 

Prekvapivý víťaz


Preteky u našich severných susedov sú už viac – menej na sklonku sezóny, a tak sa občas stáva, že jednotlivé celky sem posielajú jazdcov z druhej vlny. V roku 2017 sa tak udialo aj v celku BMC, ktorý sem poslal Dylana Teunsa. Červenočiernym sa to ale vyplatilo. Belgičan vyhral, porazil dokonca domáceho favorita Rafala Majku, ktorý sa dával dokopy po TdF. Hneď prvú etapu vyhral Peter Sagan, ktorý využil pomoc aj od Erika Bašku. Druhý deň nášmu cyklistovi nevyšiel, ostal zavretý, z čoho rezultovalo ôsme miesto. Vyhral Sacha Modolo. Tretí deň už zamieril do kopcov. Sagan sa hrdinsky držal, len tesne ho v závere porazil práve Dylan Teuns. Nasledovala ďalšia šprintérska etapa, tento raz s víťaznou bodkou pre Caleba Ewana. Peter finišoval tretí. O dva dni neskôr súboj o GC vzdal. S výbornými výkonmi ale pokračoval Teuns. Po záverečnom dni mal pred Majkom k dobru len dve sekundičky! I vďaka nim si pripísal životné víťazstvo.

 

Na jubilejný 75. ročník podujatia nikdy nezabudnú domáci fanúšikovia. Na ich radosť sa rozhodol štartovať doma Poliak Michal Kwiatkowski a neprišiel tu len odtrpieť si týždeň na bicykli, ale snažil sa celé podujatie vyhrať. Okrem neho v Poľsku súťažili fantastickí šprintéri ako Pascal Ackermann, José Álvaro Hodeg a André Greipel. Ackermann a Hodeg mohli z Poľska odísť spokojní, keďže sa im podarili čiastočné úspechy, Hodeg vyhral jednu etapu, Ackermann dve. Najväčší príbeh 75. ročníka pretekov sa však písal v súboji o GC, kde o výhru bojovali okrem Kwiatkowskeho aj Thibault Pinot, Simon Yates alebo George Bennett. Domáci borec ale tlak elitných pretekárov odrazil a po prvýkrát v kariére okúsil ako chutí víťazstvo na domácej Tour.