Tech história: Prehadzovacie systémy v povojnovom období

Míľnikom na poli prehadzovania sa stal rok 1950, keď Talian Tulio Campagnolo predstavil prvú kompletnú prehadzovaciu sadu Campagnolo Gran Sport takmer dnešného typu s dvomi osami otočenia a dvomi kladkami. Dovtedajšia nadvláda Simplexu sa tým začala obracať na dobu Campagnola, ktorá vo svete trvala zhruba do smrti technického cyklistického génia v roku 1983.

 

 

 

Prehadzovač Gran Sport bol spoľahlivý a na rozdiel od všetkých prehadzovacích systémov bol relatívne presný a nedochádzalo k samovoľnému prehodeniu počas jazdy ani na rozbitej vozovke. Toto okamžite ocenili pretekárske tímy, ktoré vo veľkom začali prehadzovač montovať na bicykle šampiónov. Jeho relatívnou nevýhodou bola vysoká váha, ktorá bola daná použitým bronzový materiálom.  Vyšplhala sa na 340 g. 

 

Konkurečný Simplex používal vylepšené verzie svojej prehadzovačky Champion, predovšetkým model Simplex Juy 543, s ktorým zvíťazil Jacques Anquetil na Tour de France, patrí dnes medzi zberateľské rarity s vysokou cenou prevyšujúcou 500 EUR pri nových nepoužitých exemplároch.

 

 

 

 

 

 

Podobnou cestou šiel aj francúzsky Huret, či prehadzovače Benelux, ktoré akoby z oka vypadli Simplexu. Ich hlavnou výhodou bola predovšetkým nižšia váha, no použitie vinutej pružiny na uchytenie unášača kladiek nebolo pri prehadzovaní natoľko presné, ako struna v prehadzovači Campagnolo. Keď Campagnolo uviedol odľahčenejší model Record v roku , ktorého prvý oceľový model mal 320 g a posunutú os kladiek k hornej kladke, čo zabezpečovalo ešte plynulejšie prehadzovanie a druhou verziou Recordu sa dostal pod 300gramovú hranicu na 288 g s použitím zúbkovaných kladiek dnešného typu na rozdiel od konkurenčných čisto kruhových, Campagnolo doslova ovládlo svet cyklistickej pretekárskej techniky. Pojem Campagnolo Record sa odvtedy stal synonymom tej najvyššej kvality.

 

 

 

Campagnolo prehadzovače sa stali okamžite v tej dobe najviac kopírovaným systémov v pretekárskej technike. Okamžite boli okopírované nielen výrobcami bývalého socialistického bloku (Kharkov, Favorit, Romet), ale i európskymi firmami, predovšetkým španielskym Zeusom, talianskym Gallim a inými, a tým sa rozbehla výroba aj v iných typicky cyklistických štátoch.

 

 

 

Ďalším zlomovým míľnikom bolo predstavenie prehadzovača Campagnolo Nuovo Record v roku 1967, ktorý sa stal najpoužívanejším prehadzovačom všetkých čias. Jeho znížená váha na 205 g a doslova nezničiteľná konštrukcia zo špičkových materiálov zabezpečovala na tú dobu presné radenie počas dlhých rokov. Posledný kus tohto modelu vypadol z výroby až v roku 1987!

 

 

 

Francúzsky Simplex však nespal a uviedol na trh vo Francúzsku veľmi populárny Simplex Prestige. Tento model bol veľmi ľahký a objavoval sa na bicykloch všetkých francúzskych výrobcov v kategórii športové bicykle, no v pretekárskej verzii sa Simplex stále tvrdo držal modelov s vinutou strunou.

 

 

 

Keďže v sedemdesiatych rokoch sa drvivá väčšina cyklistických profesionálnych tímov nachádzala vo Francúzsku, snažil sa Simplex pretlačiť svoje produkty aj do týchto tímov. Je paradoxné, že sa mu to nedarilo, pretože 90 % pro tímov používalo osvedčené Campagnolo, ktoré bolo považované za najkvalitnejšie. Výnimkou bol snáď tím Peugeot, v ktorom svoju profesionálnu kariéru začínal i Eddy Merckx. V tomto tíme bolo osadenie Simplex vždy vecou francúzskej národnej hrdosti.

 

Treba povedať, že po uvedení modelu Simplex SLJ tieto prehadzovače dosiahli rovnakú kvalitu ako Campagnolo. Z môjho pohľadu i technicky a užívateľsky vyššiu, no nedosahovali ten povestný Campagnolov dizajn. Po výhre Bernarda Theveneta na Tour de France predstavil Simplex aj prekrásny Simplex SLJ Gold, ktorý sa vyrábal v sedemdesiatych rokoch a bol hlavným konkurentom Campagnolo Nuovo Record s 229 gramami. Vyrábal sa i v klasickej striebornej farbe a svojou funkčnosťou dokonca presnosť Campagnola predbiehal.

 

 

 

Do Európy sa v čase 70. rokov začali tlačiť ázijské značky Suntour a Shimano, ktoré sa dokázali postupne presadzovať predovšetkým v USA. Zameriavali sa skôr na turistické bicykle a lacné prehadzovače. V Japonsku bol absolútnym technickým lídrom Sanko. Jeho prehadzovač Sanko Procyon z roku 1965 patrí dnes medzi zberateľské skvosty, ktoré presahujú i 1000 dolárové hodnoty. Aj napriek váhe okolo 265 g. Bol to na svoju dobu geniálny prehadzovač, ktorý doslova predbehol dobu, no firma nedokázala marketingovo svoje produkty zvládnuť a zanikla.

 

 

 

Zlomovým okamžikom pre vývoj bol vstup Shimana po ovládnutí USA aj do Európy. Aj keď Shimano bolo predovšetkým špičkovým plagiátorom, ktoré kopírovalo nápady Suntour a neskôr Campagnola, postupne sa začalo zameriavať aj na vlastný vývoj. Zlomovým momentom bolo založenie prvej európskej filiálky v Duseldorfe v roku 1972 a uvedenie prvého skutočne pretekárskeho prehadzovača Shimano Dura-Ace Crane v roku 1973. Dôležitým bodom bolo i to, že Freddy Maertens získal titul majstra sveta v tíme Flandria práve s použitím prehadzovača Shimano Crane.

 

 

 

Dôležitým míľnikom boli i ceny, keď napr. v roku 1976 sa prehadzovač Suntour Cyclone predával za 32 dolárov, Shimano Dura-Ace Crane za 40 dolárov, no európska špička Huret Jubilee a Campagnolo Nuovo Record za 80 dolárov. Práve nižšie ceny postupne otvárali dvere Japoncom. Aj konštrukcia ázijských výrobcov bola iná ako európska. Os držiaka kladiek bola na inom mieste, Suntour malo svoje typické uchytenie, ktoré mierne upravilo Shimano.

 

 

 

V roku 1973 predstavil aj Campagnolo upravenú novinku Campagnolo Super Record, vlastne inovovaný Nuovo Record s titanovými súčiastkami a skrutkami, ktorý sa dostal na váhu 183 g. Ten tiež patrí medzi veľké zberateľské rarity s vysokými cenami, pretože bol v roku 1978 nahradený novšou verziou s váhou 180 g.

 

 

 

Začala naháňačka za znižovaním váhy, ktorou zareagoval Huret modelom Jubilee v roku 1970 pri príležitosti 50. výročia založenia firmy. Tento ultraľahký model mal len 140 g.

 

 

 

Huret predstavil aj  model Success Titanium s váhou 172 g, a tým sa kvalitou dostával nad konkurenčný francúzsky Simplex. Napriek tomu najväčší domáci profitím Peugeot bol až do svojho zániku verný Simplexu. Huret sa presadil v tíme Motobecane. Do popredia sa začala dostávať ďalšia francúzska značka Mavic, ktorá uviedla svoj nádherný prehadzovač so 175 g.

 

 

 

Všetky ostatné francúzske, talianske i belgické tímy však využívali Campagnolo, ktoré dominovalo. Prvým tímom, ktoré na svoje stroje nasadilo Shimano, bola belgická Flandria,  no presadzovanie v profi pelotóne šlo len veľmi pozvoľne. Campagnolo bolo považované za značku šampiónov a chcel ju mať na svojom bicykli každý cyklista.

 

Kopil sa počet plagiátorov, Galli, Gipiemme, Zeus a predovšetkým krajiny východného bloku (prehadzovačom z tejto časti sveta sa budeme venovať v ďalších dieloch).

 

 

 

Veľké preskupovanie na tomto poli priniesla až smrť Tulia Campagnola v roku 1983, keď firmu tohto najväčšieho cyklistického génia 20.storočia prevzal jeho syn Valentino (história Campagnola bude predmetom ďalšieho dielu seriálu samostatne) a Campagnolo začalo strácať svoju jasnú a dominantnú pozíciu. Len pár mesiacov pred svojou smrťou však Tulio predstavil najkrajší prehadzovač všetkých čias ku príležitosti 50. výročia založenia firmy, pozlátený Campagnolo 50th Anniversary, v podstate Campagnolo Super Record s použitím najlepším materiálov a pozlátených skrutiek. Tento cyklistický skvost je snom nejedného zberateľa a je odrazom toho, čím Tulio bol. Cyklistický génius s citom pre nadčasový dizajn. Tento prehadzovač bol akýmsi zlomovým okamžikov v úspešnej histórii prehadzovania a koniec jednej éry, či už dizajnu, ale aj funkcie prehadzovania, alebo smeru uberania techniky, ktorú dovtedy inovoval takmer výhradne Tulio. Po jeho smrti aj prehadzovanie a uvedenie nových modelov Campagnolo C record a Shimano Dura Ace 7400, ktoré zmenili od základov dovtedajšie parametre indexovaním prehadzovania. Paradoxne práve jeho prechod cez Croce D ´Aune, kde sa v hlave pretekára so zmrznutými rukami v hlave skrsla myšlienka na rýchloupínací náboj v roku 1927 a jeho smrť v roku 1983 uzavretá práve pozlátenou legendárnou sadou 50. výročia založenia firmy, sú akési dva pevné body, ktoré znamenali výraznú zmenu v smerovaní. Podobným tretím míľnikom bolo v roku 1990 predstavenie Shimana svojich brzdových pák Dual Control s integrovaným radením, ktorého éra trvá dodnes. Tieto tri míľniky sú najdôležitejšie v cyklistickej histórii a práve na dvoch z nich má svoj bod práve Tulio.