História vývoja pretekárskej techniky: Frejus Torino 1938

V ďalšom dieli seriálu o histórii pretekárskej techniky Vám predstavíme druhý zo série piatich bicyklov, ktoré prešli rukami veľkého fanúšika, zberateľa a reštaurátora historických bicyklov, Jureho Kocjana. Rovnako mašinka z dielne Frejus pochádza, ako minulý kúsok Maino, z talianskej produkcie tridsiatych rokov minulého storočia.

 

 

 

Firma Frejus bola založená v roku 1896 v Turíne a patrila medzi špičku talianskej medzivojnovej doby. Zakladateľ Emmo Ghelfi pomenoval firmu podľa blízkej hory Monte Frejus na taliansko-francúzskom pohraničí. Firma Frejus sponzorovala rovnomenný profesionálny cyklistický tím v rokoch 1935-1956. Tím okamžite získal dobrú pozíciu víťazstvom Gina Bartaliho v roku 1935 na bicykli Frejus. Giovanni Valetti sa stal víťazom Gira v rokoch 1938 a 1939. Snáď najslávnejším jazdcom tímu Frejus-Pirelli bol Švajčiar Ferdinand Kubler, ktorý v roku 1950 ovládol Tour de France a v roku 1951 sa stal vo Varese majstrom sveta. Práve v tíme Frejus získal najväčšie úspechy, dvojnásobné víťazstvá na Liege-Bastogne-Liege či Fleche Walonne (1951-1952), či striebro a bronz na Majstrovstvách sveta (1949-1950). Po odchode z tímu už nedokázal nadviazať na špičkové úspechy, ktoré dosiahol práve na bicykli Frejus.

 

Bicykle Frejus boli známe použitím sivej farby, neskoršie v kombinácii s modrou či červenou. Nami predstavovaný kúsok je veľmi podobne, či často úplne totožne, osadený ako v minulom dieli opísaný Girardengo Campionissimo v šedo-modrom šate.

 

 

 

 

Frejus na rozdiel od bicyklov Maino často používal chrómovanie na mufny hlavovej trubky, či korunku vidlice v kombinácii s farebnými detailmi, ako je to i v našom prípade. Bicykel číslo 41937 bol dávnejšie reštaurovaný a renovovaný. Medzi tým už absolvoval účasť na L'Eroice.

 

 

 

 

Rovnako ako Maino má i Frejus otáčaciu maznicu na sedlovej trubke, ktorá jednoduchým otočením dovoľovala oleju vytekať a mazať reťaz na prašných cestách. Rovnako maznicu má i stredová mufna, cez ktorú mohli byť stredové ložiská mazané. Netreba zabúdať, že naozaj sa v danej dobe pretekalo po veľmi prašnom a náročnom povrchu, často v daždi v zmesi blata a piesku, kde mazaním dochádzalo nielen k ochrane a lepšiemu kĺzaniu sa reťaze po prevodoch, no i k odplavovaniu nečistôt. Bicykle skrátka v tej dobe museli niečo vydržať, a to niečo nebolo naozaj málo. Rovnako na Frejuse je osadený menič Vittoria Margherita, ktorý bol prvý úspešným prehadzovacím systémom na veľkých grandours.

 

 

 

 

Súčasťou prehadzovania je automatický napínač reťaze. Veľmi zaujímavým dielom je i kovová pumpa s patinou, ktorá nádherne na rám pasuje.

 

 

 

 

Frejus bol známy i používaním signovaných komponentov, ktoré pre rámarskú firmu vyrábali iní výrobcovia. Na ráme sú teda použité náboje Frejus so skrutkovacími maticami, hlavové zloženie a stredové zloženie Frejus vyrobené v dielni Magistroni, či brzdy Frejus od výrobcu Balila. Zaujímavosťou je zadný náboj, ktorý bol otočný, keď na jednej strane bolo trojkoliečko francúzskej produkcie Cycle France a na druhej strane pevný prevod. Čím vlastne pretekár disponoval 4 rôznymi prevodmi. Nádherný je i hliníkový kryt špíc, ktorý zabraňoval spadnutiu reťaze v prípade nepresnosti pri zaradení.

 

 

 

 

Nádherným doplnkom je i kovový držiak fľaše na riadítka a hliníková dobová fľaša. Použité sú tentokrát ultraľahké hliníkové riadítka upevnené v oceľovom predstavci Cineli, absolútnym lídrom kvality danej doby.

 

 

 

 

S cieľom dosiahnuť dobový výzor no i spojazdniť stroj na retro jazdy použil Jure zapletenie do nových drevených ráfikov CBI, ktoré sa v taliansku vyrábajú od konca 40 rokov a dodávajú bicyklu ráz danej doby, no v kombinácii so súčasnými galuskami umožńujú majiteľovi zažiť pocit pri jazde i pri brzdení, akí zažívali pretekári v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď drevené ráfiky boli veľkým lídrom na trhu a predčili i hliníkových výrobcov.

 

 

 

 

Medzi historické a pekne zachované komponenty patrí signované sedlo Frejus, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobené vo francúzskej dielni Ideale. Na kľukách Frejus sa vynímajú talianske pedále Shefield, ktoré boli použitými oceľovým materiálom o čosi ťažšie ako v prípade bicykla Maino.

 

 

 

 

Na bicykli Frejus je viac vidieť zub času, no zároveň i patinu. Je to pretekárska mašina, ktorá je plne pripravená na súboje na L´Eroice, na rozdiel od špičkovo nanovo renovovaného Maina, ktorého je i hriech vybrať na kamennú cestu Toskánska. Oba bicykle spĺňajú špičkové nároky najlepších profesionálov 30-tych rokov a majú za sebou mnoho úspechov. Frejus i Maino patrili spolu s Bianchi a Legnano medzi to najlepšie, čo talianska rámová škola v medzivojnovom období ponúkala, i medzi najlepšie rámy sveta a boli plne porovnateľné.