V predchádzajúcich dvoch týždňoch ste čítali názory trenčianskej a levočskej CTMky na súčasnú mládežnícku cyklistiku u nás. V dnešnom rozhovore dávame priestor päťnásobnému majstrovi Slovenska v cestnej cyklistike Martinovi Riškovi, ktorý na Slovenskom zväze cyklistiky vykonáva funkciu koordinátora cestnej cyklistiky.
 
 
V posledných týždňoch sledujeme verejný lynč funkcionárov, ale v odvetviach, kde sa my pohybujeme, je to zvyčajne partia štyridsiatnikov, ktorí sa po úspešnej kariére rozhodli pomôcť svojmu športu, ktorý im dal tak veľa. Môžu využiť svoje skúsenosti i kontakty na ďalší rozvoj. Platí to aj v tvojom prípade. Čo robí koordinátor cestnej cyklistiky?
 
Áno, nedôveru časti verejnosti vnímam, ale to je v poriadku. Ľudia sa ma to pýtajú, dokonca to mám už aj spísané. Na jeseň a v zime sa venujem zostaveniu kalendára Slovenského pohára. Môže to znieť banálne, ale odvetví aj pretekov je veľa a chceme, aby kluby, na ktorých nám prirodzene záleží najviac, teda CTMky, mohli jazdiť viacero odvetví. Máme iba jedny deti a aby sme sa o ne nebili, mojou úlohou je vhodne hľadať termíny organizátorom. Komunikujem s nimi a snažím sa argumentovať, ktoré preteky kam dať. Samozrejme, diskutujem aj s dráhou a MTB. Všetkých podujatí v týchto odvetviach je neviem či už nie viac ako sto a víkendov je ďaleko menej, nenafúkneme ich. Do toho vstupujú pevne dané MS, ME, či naopak rôzne miestne faktory ako obecné oslavy a všetko možné. Konzultujem to aj s Českým zväzom cyklistiky. Aby som to zhrnul. Kalendár na rok 2019 je takmer hotový a nebije sa nám tam Slovenský pohár na ceste s dráhou, ani cesta s MTB. Dráha s MTB sa už bije, ale ako vravím, nedá sa to ináč. Kto nie je spokojný s nejakým víkendom, dá sa pretekať aj v zahraničí, je to o prioritách a šikovnosti, kto si čo vybaví a koľko má financií. Na záver poviem, že mládežnícke MSR budú v Žiari nad Hronom, veľké v Trnave. To už verejnosť vie.
 
K všetkým cestným pretekom v kalendári SZC robím propozície. Organizátori, samozrejme, musia dodať podklady, no niektorí už nie sú úplne zdatní urobiť mapy a ďalšie veci. Snažím sa, aby to malo jednotnú šablónu. Ďalej robím rebríčky Slovenského pohára, Kritérijnej ligy aj extraligy. Samozrejme, na konci roka hodnotenia.
 
 
Aký je rozdiel medzi SP a Kritérijnou ligou? A čo je extraliga?
 
Slovenský pohár na ceste sú veľké preteky - víkendovky - pre všetkých, body sa rátajú do dotácie CTM atď. Tých víkendov je u nás osem. Napríklad Češi mali tento rok iba šesť. Kritérijná liga sa už môže termínovo biť s inými odvetviami, je určená pre menších organizátorov, skôr deti z daného kraja. Ak Košičania neprídu do Rajeckých Teplíc, nič sa nedeje. Je to ozaj zaujímavé pre tých, ktorí chcú urobiť preteky na malom okruhu s menším množstvom povolení a byrokracie. Uzavrú štyri ulice a do troch hodín je po všetkom. Sú to všetko kritériá. Aj na rozvoj menších detí. Extraliga je taký výsledný rebríček, kam sa rátajú okrem SP aj medzinárodné výjazdy. Lebo niekedy sa reprezentačné akcie bijú s našimi pohármi a potom tí najlepší nemajú body, čiže by ich mohli paradoxne prekonať tí, ktorí jazdia iba doma.
 
 
sp na ceste 18 start melicher
Slovenský pohár na ceste (© Ján Melicher, jmphoto.sk)
 
 
Dobre, ešte robíš niečo ďalšie?
 
Na starosti mám tiež reprezentácie. Prihlasovanie na všetky preteky všetkých kategórií, komunikácia s organizátormi, enrolmenty, autorizácie, poistenie, konfirmácie, ubytovanie. Záležitosti okolo toho. Ja nehospodárim s peniazmi daných reprezentácií, ale robím to, na čo ma poverí daný športový riaditeľ. Ďalej riešim vypracovanie rôznych smerníc, najmä ZCPM, lebo CTM rieši Mišo Rohoň. Je to množstvo tabuliek, na základe ktorých sa prideľujú dotácie atď. Snažím sa, aby bolo všetko spravodlivé a podľa jasného kľúča. Ďalej tvorím niektoré pravidlá, ktoré odsúhlasíme na Športovo-technickej komisii. Zapracovanie, schvaľovanie a následne riešenie problémov z toho vyplývajúcich. Riešim aj ospravedlnenky, objednávky materiálu.
 
Novinkou tohto roka boli vysielačky. Prevzatie, odovzdanie, riešenie problémov. Tiež elektronické prihlasovanie na preteky na stránke SZC. Kým si na to kluby zvykli a vedeli to robiť, boli s tým problémy a stále ešte sú s niektorými zahraničnými pretekármi či jednotlivcami. Ale je to aj v angličtine, v globále povedané, funguje to veľmi dobre. Na ceste už úplne, ešte mi tam vyskakujú menšie problémy pri jednotlivcoch v MTB a cyklokrose, ale to sa tiež poddá.
 
No a kompletne mám na starosti najväčšie šampionáty, teda tento rok ME v Glasgowe aj Zlíne/Brne a MS v Innsbrucku. Logistika, hotely, letenky, autá, komunikácia s desiatkami subjektov. A komunikujem aj s UCI kvôli rôznym záležitostiam, riešim byrokraciu k našim UCI pretekom, teda MSR a ČR, Okolo Slovenska a V4.
 
 
Je toho pomerne dosť na to, že zároveň si trénerom mládeže v Dohňanoch a dlhé hodiny tráviš na tréningoch.
 
Aj teraz po rozhovore sadám do auta, pozbieram deti a idem s nimi na dráhu do Prahy. Je pravdou, že niekedy nemám čas sa najesť, ale november je v pohode. Dnes plánujem obedovať (široký úsmev).
 
 
Kluby dlhodobo upozorňujú na to, že sú hrdé, keď ich pretekári reprezentujú, ale že chodievajú na výjazdy so svojou technikou a riskujú problémy, ktoré potom musia riešiť kluby. Samozrejme, bicykel má všade každý svoj, ale kolesá a rôzne technické poruchy, zničený materiál po pádoch, že to by mal vo väčšej miere istiť zväz.
 
Poviem na rovinu, že rozpočet je obmedzený a zväz dotuje kluby, takže do určitej miery to musia a asi aj budú musieť akceptovať. Riešili sa záležitosti, kde nás topánka tlačila viac. Ale rezervy či kolesá alebo trenažéry sú. S rozpočtami pracujú jednotliví športoví riaditelia a ak sa rozhodnú vyčleniť financie na materiál, dostanú ho. Každý už má svoje priority, plány - či si vie vybaviť rezervy, nevie a pod. Kupovali sme päť párov karbonových kolies pre juniorov, tento rok desať párov pre U23. Niečo už majú aj kadeti. Diery sa postupne lepia a ideme dopredu. Ja verím, že sa prijme aj dokument o spätnej odplate za zničený materiál, že sa na to vyčlenia financie. Či je to hudba blízkej alebo vzdialenej budúcnosti, neviem.
 
Reprezentácie ako také podľa môjho názoru fungujú dobre, jazdieva sa už na preteky, o ktorých sa v minulosti ani neuvažovalo. Napríklad juniorky by mali ísť na päť Nations cupov v budúcej sezóne, ak si to reprezentačný tréner vyskladá.
 
 
blasko 18 me melf
Junior Matej Blaško na ME (© Ján Melicher, jmphoto.sk)
 
 
Keď sme už pri reprezentácii, silnie hlas, že sa musí akoby reštartovať kategória do 23 rokov, lebo výsledky sú alarmujúce. Už druhý rok po sebe sme si nevybojovali miestenku na MS, nikto sa neposúva do veľkého pelotónu a s čím už pomaly nemá pracovať ani Dukla.
 
Vedel som, že sa na toto budeš pýtať, no ja nechcem rozprávať o niečom, čo je v štádiu riešenia a môže sa všelijako pomeniť. V kategórii U23 sa chystajú zásadné zmeny. Momentálne ešte nemáme meno športového riaditeľa, ktorý bude túto kategóriu viesť a ten bude v tomto celom pochopiteľne kľúčový. Chceme, aby bol zároveň nestranný, mimo CTMiek. Ľudí nie je dostatok. Takáto funkcia si vyžaduje veľkú zodpovednosť, skúsenosti, ale zároveň aj veľký drajv.
 
A tá základná otázka o horších výsledkoch je na mieste. Po úspechu Erika Bašku na ME v Estónsku sa už nič nepodarilo, ba tam nastal väčší prepad. Máme málo dvadsaťtrojkárov a ich výkonnosť nie je dostačujúca na medzinárodný pelotón. S tými súčasnými sa bude pracovať, ale zamerať sa budeme musieť na tých ďalších a vytvoriť systém, ktorý bude generovať lepšie výsledky. Mladí ľudia v tomto veku prežívajú veľmi náročné  obdobie, sú postavení pred rôzne životné otázky, chcú sa niekam upratať. Život cyklistu je ťažší ako normálny. Bohužiaľ, je to tak a musíme ich motivovať, aby pri cyklistike chceli ostať a venovať sa jej naplno. Na túto tému už na vašom portáli zaznelo mnoho, vnímame to.
 
 
Takže pre túto chvíľu nám povieš, že reprezentácia U23 bude fungovať s väčším rozpočtom, bude sa systematickejšie pracovať, jazdiť viac pretekov ako doposiaľ atď.?
 
Áno.
 
 
Kedy budú jasné kontúry tohto, nazvime to, projektu?
 
Dôležitým bodom bude Valné zhromaždenie cestnej cyklistiky 8. decembra a neviem teraz povedať, či už v tom čase bude alebo nebude známy športový riaditeľ U23. Keď sa pozerám do kalendára, tak skôr nie. Určite odporúčam po tej decembrovej sobote kontaktovať prezidenta zväzu, ktorý bude najkompetentnejší v konkrétnostiach.
 
 
Predpokladáme ale, že niektoré prihlášky na jarné preteky už musíte riešiť. Roman Broniš žiadal o pozvánku na Karpatských kuriérov. Prihlásili ste teda reprezentáciu aj Sláviu ŠG Trenčín priamo pod ich hlavičkou?
 
Na Kuriérov sme riešili tri tímy. Reprezentácia, regionálny výber (nemôžu štartovať na pretekoch UCI dve oficiálne reprezentácie rovnakej krajiny, druhý ale môže byť regionálny výber, pozn. red.) a Romanova športová škola.
 
 
Aha, takže štartovať bude až pätnásť Slovákov a dva tímy financované zväzom. Čiže sa vráti také to B-čko aj so svojimi dresmi, lebo ich nemôžu mať rovnaké.
 
Dresy sú najmenší problém, tie už dávno máme. Ale áno, prosto by sa malo pretekať viac. Ďalšie informácie po 8. decembri.
 
 
riska martin okolo svk 2015
Martin Riška na Okolo Slovenska 2015 (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk)
 
 
Budú sa ale rozširovať stavy? Zväz má minimum ľudí zamestnaných na plný úväzok, každý to robí len popri niečom a nie je to dostatočne systematické. Plánuje sa už napríklad aspoň s týmto riaditeľom U23 uzavrieť zmluva na plný úväzok?
 
Áno. S U23 aj juniorským športovým riaditeľom plus jeden masér a mechanik. Možno dvoma, nebudem teraz veštiť. Tí budú, samozrejme, pendlovať medzi reprezentáciami a výjazdami podľa vyťaženosti atď. To tu doteraz nebolo. Ale všetko je to plán. Žiadne dokumenty ešte nikto nepodpísal. Treba si počkať na december, január.
 
 
Tradičným problémom je organizácia pretekov, ktoré sú tiež často riešené na kolene s maličkými rozpočtami. Zväz už teraz podporuje niektorých organizátorov. Niečo vyčleňujú komisie, je to naprieč odvetviami rôzne. Ale vo všeobecnosti sú to maličké sumy. Aký príspevok dostali teraz cestné podujatia a bude to stúpať?
 
Z rozpočtu cestnej cyklistiky išlo na SP v tomto roku desaťtisíc eur, plus ešte taká istá suma na realizáciu zázemia -  pódium, brána, zábrany... Rok 2019 je ešte otvorený, bude to minimálne toľko, možno viac.
 
 
Tréner Hnáth pripomenul, že sa už nerobia testy CTM, ktoré bývali dobrou pomôckou. Prečo je to tak a mali/nemali by sa robiť?
 
Rozhodne mali. Problém je ale taký, že v minulosti bolo pár CTMiek, teraz je tých klubov a detí také množstvo, že sa to už ani nedá urobiť celé na jednom mieste. Metodik CTM Mišo Rohoň má toľko záležitostí na starosti, že je rád, že je rád. Všetko so všetkým súvisí. Potrebovali by sme jednu hlavu CTM, ktorá by sa venovala iba tomu. Ale to je iný problém. K testom, aby tomu rozumeli aj ľudia, ktorí sa v tom nepohybujú. Každý držiteľ licencie má mať absolvovanú lekársku prehliadku a chodievať pravidelne k lekárovi, o tom ani nediskutujeme. To už je určitá forma testu, lekár namerá hodnoty, odporučí to a to... Potom tu sú výkonnostné, záťažové testy typu PROefekt. No a testy CTM, o ktorých hovoria pamätníci, by som nazval všeobecnými testami zručnosti, to je dvanásťminútovka, hod medicinbalom, skok do dialky, zhyby, ľah-sed, To je všeobecná zdatnosť, ktorá bola dlhodobo sledovaná a porovnávala sa. Výskumy ale jasne hovoria o tom, že terajšie deti sú menej zdatné. Je tam veľký prepad.
 
Áno, je to potrebné. Dvanásťminútovka je dôležitý ukazovateľ vytrvalosti, skok do diaľky výbušnosti atď. Veď si to kluby môžu robiť. My to v Dohňanoch robíme a ja si dáta porovnávam. Tak neporovnáme medzi sebou všetky CTM, ale čo už, aj tak to nie je o tabuľkách. Keď je toto strašne komplikované, navrhujem inú vec. Robme špeciálne cyklistické testy na dráhe. Trať má nemenné podmienky, dajú sa tam robiť testovania, ktoré vám povedia, že tento typ je vhodný na šprint, tento na časovky, tento je vytrvalý atď. Toto tu nebolo vyše dvadsať rokov. Koniec-koncov, pár rokov sme tu nemali žiadnu funkčnú dráhu, ani sa to robiť nedalo. Už tento rok sa konalo jedno kolo SP na dráhe, kde sme merali viaceré záležitosti. Bolo to kolo, ktoré sme organizovali my na môj tlak. V časovke sme slabučkí. Treba trénovať stíhačku, stíhačku, stíhačku. U detí. Na ceste to zďaleka tak dobre nenatrénujeme. Dráha je alfa a omega. Niekto hovorí, že je tam riziko pádu. Ale to sú bachorky, veď sa deti naučia jazdiť, všade to takto funguje. Plusy výrazne prevyšujú mínusy. Ja by som zvažoval direktívne nariadenie CTMkám, že musia prísť na takéto kolo SP na dráhe.
 
 
Vravíš, že ste organizovali SP na dráhe, aj pred týždňom sme to počuli z úst pána Kubovčíka. Niektoré kolá Slovenského pohára na dráhe teda neorganizuje ŠK Velodróm Prešov? Ako to je?
 
Treba si uvedomiť, že kluby zvyčajne organizujú jedno, dve, iniciatívni ľudia zo tri podujatia v roku a prešovský klub nemá toľko peňazí, aby pokryl celý dráhový pohár. Ak sme teda my v Dohňanoch chceli podporiť dráhovú cyklistiku, lebo pred chvíľou sme sa rozprávali o tom, aká je dôležitá, zorganizovali sme jedno kolo, teda povybavovali všetko, sanitku, lekára, ceny, ľudí atď. Rovnako Rasťo Kubovčík. Ale bolo to nesystémové, lebo my sme na to peniaze dali, ale ostatné kluby povedali, že prečo by to mali robiť, de facto dobrovoľne míňať svoje peniaze. Bolo teda na zväze a dráhovej komisii, aby to učesali a napokon už v priebehu tohto roka nový predseda komisie pán Delej vybavil dotáciu Prešovu a na budúci rok už bude všetky kolá robiť Prešov. A tiež je na ich komisii, či schvália nejakú formu testovania v niektorom kole.
 
 
velodrom 2
Jedna zo súťaží na prešovskej dráhe (© Facebook ŠK Velodróm Prešov)
 
 
Diskutovali sme už o viacerých problémoch našej mládežníckej cyklistiky. Nemáme dostatok trénerov, v priemernom klube býva jeden, maximálne dvaja, a logicky musia ísť do premávky s menšími deťmi. Tí starší ostávajú sami aj to môže byť jeden z viacerých dôvodov slabšej výkonnosti, prosto už sa im nevenuje toľko času ani pozornosti.
 
Určite. Juniori by mali byť vedení k profesionálnej cyklistike, vyžadujú si už dlhé tréningy, nie iba nejaké vozenie sa atď. Jednoznačne potrebujú profesionálnych trénerov. Po práci to človek nedá. Rovnako by mali chodiť na sústredenia a jazdiť na preteky rôzneho druhu a aj do zahraničia. Tiež etapáky, ktoré zasahujú do pracovného týždňa. Uvedomme si aj to, že deti majú v lete prázdniny, kedy sa im dá parádne trénovať ako profíkom. Všade musí byť tréner a ak to celé zhrniem, toľko dovolenky jednoducho nemá nikto k dispozícii. Ďalšou vecou je odbornosť trénerov. Často sú to rodičia, niektorí nie sú potom nestranní atď. atď. To je ale veľmi široký problém naprieč športovými odvetviami. Nemáme čarovnú paličku, ktorá by nám vyčarovala toľko financií, aby sa to profesionalizovalo a ľudia naozaj mali záujem stávať sa profesionálnymi trénermi. Zlepšuje sa to, rastieme postupne, ale pomaličky. Škoda, že v tejto spoločnosti vôbec nie je ocenené to, že tréner vytvára spoločenskú hodnotu tým, že vedie deti k zdravému životnému štýlu atď.
 
 
Ale ani profesionálny tréner určite všetko neustriehne, každé dieťa je ovplyvňované množstvom elementov, má rôznu mieru chcenia, motivácie, zodpovednosti atď.
 
Ja mám takú filozofiu, že sa snažím už od tých kadetov, aby premýšľali o cyklistike, o tom, čo chcú dosiahnuť. O všetkých súvislostiach a zodpovednosti. Preženiem to trochu, ale nemôže to byť len nejaké stádo. Tiež ich treba motivovať. Každý profesionálny cyklista sa dostal tam hore nielen preto, lebo denne ťahal päť hodín, ale najmä vďaka hlave, ktorá dokáže využiť potenciál toho tela. Lenže môže byť akýkoľvek dobrý tréner, keď je s tými deťmi vždy iba časť toho dňa a vyplývajú na ne všelijaké elementy od rodičov, kamarátov, cez sociálne siete po školu. Tréner neukontroluje, čo ten cyklista doma je a kedy chodí spávať. Všetko je o zodpovednosti. Napríklad sa nám bežne stáva, že keď má dieťa dobré výsledky v škole, rodičia ho pustia na víkend pretekať, ale keď sa mu nedarí, nepustia. Deje sa to aj pri tréningoch. Testujeme u detí šikovnosť aj zodpovednosť, či sa to dieťa po tréningu učí, alebo sedí za počítačom. Jednoznačne som za to, aby mali deti aj dobrý prospech.
 
 
Existuje tu taký rozpor, či je dobré, že zväz napumpoval peniaze do takého množstva CTMiek a trošku sa zastrel ťah na kvalitu. Tvoj názor?
 
Základňa je dôležitá. Jednoznačne som za čo najviac klubov, aj podporovaných. Každý má právo skúsiť niečo vychovať, nech je konkurencia široká, deti majú s kým súťažiť a porovnávať sa. Pre kadeta i juniora už je ideálna športová škola, minimálne ústupky v klasickej škole, čiže výhodou je, ak v danom meste sú takéto školy. Ale je to aj o šikovnosti ľudí. Viem, že sú CTMky, ktoré vybavujú dobrým pretekárom ústupky a ide to. Obávam sa, že ak by sme výrazne vzali menším a špičkovo sa venovali iba v niektorých kluboch, existovalo by riziko, že niektoré deti by nechceli ďaleko dochádzať už na strednú školu, bývať na internáte atď. Pred dvadsiatimi rokmi bolo ochotných podstúpiť toto odlúčenie od rodiny viac detí ako v súčasnosti.
 
A teda, čo je lepšie/horšie, čas ukáže. Mnohé kluby sa vyhrabali z úplného dna, je ich veľa, rovnako ako detí, chcú sa presadiť, uspieť. My už chodievame na dráhu do Čiech, viem, že Trnaváci napríklad už začínajú chodiť do Viedne. Ale to nikdy predtým nerobili. Každý sa snaží niečo vymyslieť, dať tým deťom viac, aby boli konkurencieschopné. To je dobré. Dnes keď CTMka nepracuje dobre s deťmi, hneď to je vidieť a klesá v tom rebríčku aj dotačnej schéme. Môžem povedať, že najmä v žiackych kategóriách už aj na Slovensku máme niečo, čo môžem smelo označiť za konkurenciu.
 
A ešte kacírska myšlienka, ktorú nikto nechce počuť. Jedným zo základných poslaní SZC je prispieť k športovaniu detí a vychovávať zdravú mládež pre túto spoločnosť, krajinu. Čím je tých detí viac, tým lepšie. Veď do profi pelotónu sa aj tak dostane iba zlomok.
 
Každý systém má svoje plusy aj mínusy. Aj prílišná kvantita, aj príliš málo klubov. Je to vždy v ľuďoch. Kto sa v danom systéme uchytí, snaží sa využiť jeho plusy, pracuje a nerieši. Rezultátom sú výsledky. A sú aj takí, ktorí splnia minimálne požiadavky na udelenie dotácie a čau, koncepcia slabučká.
 
 
Michal Rohoň nám pred pár týždňami povedal, že sa pripravuje nová smernica CTM, takže malo by sa ísť viac po kvalite.
 
Áno, nemala by to byť revolúcia, ale úspešnejšie kluby by mali dostať ešte viac ako teraz a malo by tam byť špecifikované, kto je ten naozaj talentovaný. Pre rok 2019 sa ešte pôjde podľa starej smernice, ale najneskôr na jar bude už pripravené nové znenie pre rok 2020. Znova by som zbytočne teoretizoval o podrobnostiach, bude sa to schvaľovať. Ale už aj v aktuálnej smernici sú juniori viac bodovo hodnotení ako napríklad žiaci, teda kluby sú motivované čo najlepšie pracovať hlavne s juniormi, hoci je pravdou, že tí sú aj oveľa drahší na réžiu ako menšie deti.
 
 
Ďakujeme za rozhovor!
 
 
O týždeň v utorok dostane priestor športový riaditeľ Dukly Banská Bystrica Martin Fraňo.