V predchádzajúcom článku o Pretekoch mieru sme si pripomenuli tridsiate výročie skvelého víťazstva Jozefa Regeca z roku 1988 v etape z Levíc do Banskej Bystrice. Prvýkrát v histórii pretekov vyhral Slovák etapu, ktorá viedla výlučne územím našej vlasti.
 
Keďže sme dostali množstvo pozitívnych reakcií a mali ste záujem o viac takýchto príspevkov, v ďalších článkoch sa pozrieme na ostatné etapové prvenstvá slovenských cyklistov na najkvalitnejších pretekoch „socialistickej éry“ v strednej a východnej Európe. Nebolo ich veľa, no v konkurencii elitných jazdcov zo Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska a ďalších socialistických krajín mali vysokú športovú hodnotu. Na „Tour de France východu“ mohli pomýšľať na úspech len tí najkvalitnejší borci spoza „železnej opony“. Už desať rokov pred Regecom zažiaril na spomínanom podujatí iný slovenský cyklista – Pavol Gálik, ktorý v súčasnosti pôsobí ako riaditeľ slovenskej časti pretekov V4. V roku 1976 dokázal vyhrať nesmierne náročnú etapu z Tatranskej Lomnice do poľského Krakowa.
 
Streda, 13. mája 1976, bola pre účastníkov populárnych Pretekov mieru voľným dňom, ktorý už túžobne očakávali. Predchádzajúce etapy boli extrémne vyčerpávajúce, preto padol odpočinok cyklistom z devätnástich krajín veľmi vhod. Len zopár z nich si vo voľnom tempe odšliapalo menšiu „udržiavaciu“ tréningovú dávku, drvivá väčšina nechala svoje bicykle na pokoji. Fanúšikovia by boli isto nadšení, keby ich obľúbenci zavítali medzi nich a rozdali nejaký ten autogram, ale vyšťavení jazdci si zvolili prevažne kľudový režim. Iba tak polihovali na hotelových izbách a dobíjali baterky. O deň neskôr zistili, že to bol skutočne prezieravý postup, etapa bola nečakane ťažká. Prognózy meteorológov na ďalší deň hovorili o zrážkach, miestami intenzívnych. Ale to, čo nachystali nebesá cyklistom, si nepamätali ani ostrieľaní matadori v pelotóne.
 
Slávnostný štart v Tatranskej Lomnici bol naozaj veľkolepý, pelotón sa totiž lúčil so Slovenskom a zamieril do poľského Krakowa. Zbehlo sa prakticky celé sviatočne vyzdobené mestečko. V piatok bolo v Tatranskej Lomnici zamračené, čierne mraky na oblohe neveštili nič dobré. Prvých 18 kilometrov odjazdil pelotón v pohode, počasie bolo prijateľné. Ale to, čo sa z nebies spustilo v Poprade, zaskočilo azda každého. Jazdcov privítal hustý lejak. Žiadna chvíľková prehánka, ale intenzívny dážď, ktorý trval niekoľko hodín. Sprevádzal ho aj pomerne prudký, studený vietor. Podmienky pre cyklistov boli mimoriadne ťažké.
 
Kým cyklisti prekročili hranicu medzi Československom a Poľskom, museli zdolať ťažké kopce Belianskych Tatier i poľských Beskýd. V cieli sa v podstate všetci zhodli v názore, že 5. etapa bola zatiaľ v tomto ročníku Pretekov mieru jednoznačne najťažšia. Už pri stúpaní na prvú horskú prémiu na Príslop sa do pelotónu oprela nefalšovaná snehová fujavica. Podmienky si od cyklistov vyžadovali neobyčajnú statočnosť a výdrž. A za hranicou, v kopci na poľský Poroniec, snežilo ako počas Vianoc. Navyše sa na cestu spustila poriadna hmla. Šoféri sprievodných vozidiel museli byť maximálne obozretní a opatrní, riziko kolízií bolo vysoké. V žltom tričku jazdiaci Soviet Morozov si s podporou svojho silného tímu úzkostlivo strážil pozíciu vedúceho jazdca klasifikácie jednotlivcov. Žlté tričko bolo veľmi prestížnou záležitosťou, ale modré dresy pre najlepšie družstvo mali minimálne rovnakú hodnotu. Ďalší priebeh ukázal, že Sergej Morozov a jeho extrémne silná ekipa žlté tričko neudržala…
 
Stúpanie pelotónu na Poroniec odobralo jazdcom veľa síl, no po jeho zdolaní nemali čas na krátky oddych. Hlavné pole sa poriadne natiahlo. Nasledoval náročný zjazd, počas ktorého nesmeli ani na chvíľku poľaviť v koncentrácii. Na klzkej, zradnej vozovke sa pelotón potrhal na niekoľko väčších skupín. Tento úsek etapy si vyžadoval stopercentnú sústredenosť, ale tým odvážnym, ktorí boli ochotní zariskovať, poskytol lákavú odmenu. Zostali vpredu, dostali šancu bojovať o popredné priečky v etape, a s tým aj o vysoké priebežné umiestnenie v klasifikácii jednotlivcov. Bolo jasné, že časové rozdiely medzi cyklistami budú v cieli dosť výrazné.
 
Opatrnejší jazdci mierne zaostali a na čele sa vytvorila veľmi silná tridsaťsedemčlenná skupina. Boli v nej, s výnimkou Konečného, všetci československí reprezentanti. Konečný jazdil v ďalšej skupine, ktorá nabrala zhruba dvojminútovú stratu. Po krutých štyridsiatich kilometroch v horskom teréne nasledovala rovina. Sprievodné vozidlá sa konečne mohli tesne priblížiť k jednotlivým pretekárom. Totálne premočení cyklisti si chvatne prezliekali suché dresy a na ne plášte do dažďa. Ďalšie nebezpečenstvo im hrozilo od mokrého, šmykľavého povrchu ciest. Nástrahy ako prvý nezvládol Nikolaj Gorelov (ZSSR), po hrozivom páde odpadol z vedúcej skupiny. Na čele pretekov veľmi aktívne jazdili československí jazdci. Gálik, Bartoníček a Hrazdíra udržiavali vysoké tempo a častými nástupmi sa pokúšali o rozhodujúci únik, alebo aspoň o potrhanie vedúcej skupiny. Aj keď zopár jednotlivcov z nej z rôznych príčin vypadlo, ešte stále v nej jazdilo 33 cyklistov, vrátane drvivej väčšiny favoritov.
 
V hlavnom poli za nimi si katastrofálne poveternostné podmienky vyžiadali svoju daň. Už do osemdesiateho kilometra skončilo v zbernom autobuse 18 pretekárov, vrátane nášho Kališa, ktorého dokonca musela totálne vyčerpaného odviezť sanitka. Kým československá trojica Gálik, Bartoníček, Hrazdíra preukázala obrovskú fyzickú výdrž a morálku, viacerí z pretekárov balansovali na úplnej hranici svojich síl. Nejeden z nich to zabalil, a platilo to aj pre zvučné mená.  Jedna z najžiarivejších hviezd pretekov, Soviet Gorelov, dorazil do cieľa s obrovskou, 37-minútovou stratou a pochoval tak svoje nádeje na dobré umiestnenie v súťaži jednotlivcov. Mimochodom, Nikolaj Gorelov bol vynikajúcim jazdcom, veď napríklad na olympijských hrách 1976 v kanadskom Montreale obsadil piate miesto v cestných pretekoch s hromadným štartom…
 
Štyria cyklisti z tímu Československa vo vedúcej skupine zvolili prezieravú, aj keď poriadne namáhavú taktiku. Šliapali s maximálnym nasadením, aj keď ich to stálo enormné množstvo síl. Lenže platilo to aj pre konkurenciu, častými nástupmi svojich rivalov výrazne unavili. Keď zhruba desať kilometrov pred cieľom razantne vyrazil dopredu Pavol Gálik, jeho tempu stačili len Poliak Szozda, Nemec Hartnick a Bulhar Trajkov. Na čele tak vzniklo kvarteto, schopné únik úspešne zavŕšiť. Všetci štyria borci na čele rovnakým podielom prispeli k rýchlej jazde, striedali sa v pravidelných intervaloch. Zvyšok vedúcej skupiny nabral do cieľa takmer 90 sekúnd straty, aj to je dôkaz, že tempo elitného kvarteta bolo v záverečných kilometroch doslova vražedné.
 
Zaplnený fubalový štadión v Krakowe mal vďaka miestnemu hlásateľovi čerstvé informácie. Približne 20 000 divákov bolo v netrpezlivom očakávaní, Poliak mal bojovať o víťazstvo.

Tribúny doslova vybuchli nadšením, keď poľskí fanúšikovia zbadali vo vstupnej bráne ako prvého ich krajana Szozdu. Tisíce hrdiel skandovali jeho meno, ale k vytúženému prvenstvu v etape mu to nepomohlo. V posledných dvesto metroch mohutne zašpurtoval Pavol Gálik. Szozdu razantne predbehol a v posledných metroch cieľovej rovinky nepustil pred seba ani mimoriadne rýchleho Hartnicka. Ctižiadostivému Nemcovi tak zostala "iba" tretia priečka, no mohol byť spokojný. V divokej etape došli viacerí Hartnickovi konkurenti do cieľa s veľkou časovou stratou, poradie sa radikálne premiešalo. V nasledujúcej etape už mal Hartick na sebe žlté tričko a jeho odstup od druhého muža poradia, Szozdu, bol pomerne výrazný - 1:32 minúty. Družstvo Československa bolo v 5. etape najúspešnejším tímom, na ekipu Nemeckej demokratickej republiky získali desať, na Poliakov dvadsať sekúnd. V klasifikácii tímov suverénne vládol Sovietsky zväz, jeho náskok od druhej NDR predstavoval až 3:15 minúty. Všetci kapitáni popredných družstiev sa zhodli v názore, že skvelými borcami nabitý tím Sovietskeho zväzu bude pre zvyšok štartovného poľa nedostihnuteľný...
 
Hlavné pole priviedol do cieľa Bartoníček a pripadlo mu tak cenné piate miesto.

V záverečnom účtovaní po štrnástich etapách mal najlepší sumárny čas reprezentant NDR Hans Joachim Hartnick, stal sa víťazom súťaže jednotlivcov.