Úvodnou etapou 39. ročníka Pretekov mieru v roku 1986 bola krátka časovka na 7 kilometrov v ukrajinskej metropole. Pretekári ani len netušili, že pár dní predtým sa v Černobyle po výbuchu roztrhol plášť jadrového reaktora v elektrárni a do okolia prenikla obrovská dávka rádioaktívneho žiarenia. Nad časťou Európy sa vznášal gigantický rádioaktívny mrak.

Socialistickej propagande sa podarilo túto katastrofu pár dní úspešne tajiť, ale keď západné agentúry, odvolávajúc sa na nezvratné výsledky meraní, začali chrliť články o fatálnej havárii, museli vyjsť aj východoeurópske média s pravdou von. Pravda, medzitým už pelotón v totálne zamorenej oblasti odjazdil stovky kilometrov. Komunistická propaganda sa po prevalení tejto aféry snažila jej dôsledky bagatelizovať, ale fakty dokazovali zničujúci vplyv havárie na životné prostredie a zdravie zasiahnutých ľudí.
 
Z československých cyklistov, ktorých sa rádioaktivita priamo týkala, musel niesť závažné následky, našťastie, iba Jozef Regec. Po niekoľkých rokoch mu lekári na ľavej obličke diagnostikovali zhubný nádor, zachránil ho promptný chirurgický zásah, pri ktorom mu zasiahnutý orgán museli vyoperovať. Ostatní jazdci obišli bez výraznejšej zdravotnej ujmy.

Omnoho horšie dopadli účastníci športových hier mládeže, ktoré sa zhruba v tom istom čase konali na Ukrajine. Z osemnástich mladých športovcov, ktorí súťažili v drese Československa, šestnásti predčasne zomreli na onkologické ochorenia. Presvedčivý dôkaz o tom, že pohybovať sa v zasiahnutom teritóriu bolo v tom čase smrteľne nebezpečné. Počínanie našich vedúcich politických predstaviteľov, ktorí nechali športovcov bez potrebných informácií v ohrození života, nemožno hodnotiť inak ako bezohľadné a zvrátené.
 
V úvodnej kratučkej časovke prirodzene nevznikli výraznejšie časové rozdiely medzi favoritmi, a tak mali šancu na žlté tričko po prvej dlhšej etape viacerí cyklisti. 2. etapa merala 138 kilometrov a viedla ulicami Kyjeva a cestami v okolí. Bolo to klasické kritérium, na ktoré nastúpilo 64 cyklistov z jedenástich krajín. Čakalo ich sedem okruhov, zväčša po rovine, každý meral 19,7 kilometra.
 
V úvode všetkých prekvapil maďarský cyklista Hirth, ktorý sa odvážne vydal na sólovú jazdu. Pelotón so všetkými hlavnými favoritmi Maďara nebral veľmi vážne a Hirth to v rámci svojcih možností dokonale využil. Vyhral prvú rýchlostnú prémiu a vypracoval si až dvojminútový náskok. V druhom okruhu sa na neho dotiahol Mongol Enchodo a vo dvojici odšliapali približne 30 kilometrov. Samozrejme, utečencov pelotón nepustil do povážlivého náskoku. Hirtha pribrzdila smola, bezprostredne po sebe mal dve vážnejšie poruchy svojho bicykla a nádeje na úspešný únik sa musel nedobrovoľne vzdať. V prvých štyroch okruhoch sa odohralo ešte niekoľko pokusov oddeliť sa od hlavného poľa, lenže všetky boli odsúdené na zánik. Rozhodujúce chvíle etapy sa udiali v štvrtom okruhu. Najprv vyrazil razantne vpred Bulhar Zajkov, ktorého sa úspešne držal Ganbold (Mongolsko). Zloženie vedúcej dvojice bral pelotón ľahkovážne, predsa len to neboli borci, ktorí by vzbudzovali obavy. Favoriti boli všetci do jedného presvedčení, že Zajkova s Ganboldom v prípade potreby poľahky dostihnú. A tak hlavné pole šliapalo v pokojnom tempe a pozornosť hlavných hviezd na chvíľku poľavila.
 
Majstrovsky to využil nováčik v tíme Československa na Pretekoch mieru Jozef Regec. Energickou sólovou jazdou sa dotiahol na vedúcu dvojicu, vyhral rýchlostnú prémiu a naďalej udržiaval veľmi vysoké tempo. Zajkov s Ganboldom sa ho s vypätím všetkých síl držali, občas aj vystriedali a náskok vedúceho tria pomaličky rástol. Ostatní československí cyklisti sa zoradili na čele stíhacej skupiny a umne spomaľovali jej tempo, v súlade s pokynmi trénera Haťapku. Odstup Regeca, Zajkova a Ganbolda sa pravidelne navyšoval, až sa ustálil na hodnote približne troch minút. Priam nadľudský výkon podával Regec, jeho dvaja kolegovia nemali zďaleka toľko síl ako on, a tak sa o tempo väčšinou staral Slovák v drese ČSSR. Pelotón síce čosi z náskoku vedúcej trojice skresal, ale v cieli mali "utečenci" stále k dobru takmer dve minúty. V posledných stovkách metrov sa odohral napínavý súboj o veniec víťaza. Bulhar Zajkov sa snažil počas úniku jazdiť v závetrí a čo najviac „vyšťaviť“ Regeca. Vo finiši Bulhar vydal všetky zvyšky síl, bojoval ako lev, ale na Regeca to nestačilo. S prehľadom si ustrážil prvú pozíciu a ukončil dlhé čakanie Československa na ďalšie etapové viťazstvo na Pretekoch mieru. Dodajme, že čakanie trvalo celých sedem rokov.
 
Aj vďaka časovej bonifikácii za víťazstvo v etape sa Jozef Regec vyšvihol na čelo klasifikácie jednotlivcov a na ďalši deň si obliekol žlté tričko. Zároveň bol priebežne najaktívnejším jazdcom (fialové tričko), a patril mu aj ružový dres pre najvšestrannejšieho cyklistu.
 
Vždy náročný tréner Kamil Haťapka pochválil Regeca aj zvyšok družstva za perfektne odvedenú prácu. Po hodnotení výkonov svojich zverencov vyslovil odvážnu prognózu, že Regec ostane v žltom určite dlhšie ako len jednu etapu. Nakoniec tých etáp bolo spolu deväť...
 
V konečnom účtovaní pripadla Regecovi celková siedma priečka so stratou 1:57 minúty na prvého Olafa Ludwiga (NDR). Na vrchole kariéry patril Jozef Regec medzi najlepších cyklistov Československa. V roku 1987 štartoval na majstrovstvách sveta v cyklistike, medzi amatérmi skončil v cestných pretekoch s hromadným štartom na desiatom mieste. Na letnej olympiáde 1988 v juhokórejskom Soule bol v pretekoch jednotlivcov rovnako na desiatom mieste. Lepší individuálny výsledok pod piatimi kruhmi doteraz žiaden slovenský, či český cyklista nedosiahol. Vyštudoval trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu Karlovej univerzity a úspešne pôsobil ako cyklistický tréner v Českej republike i v zahraničí. V roku 2010 bol zvolený za viceprezidenta Českého zväzu cyklistiky, v tejto funkcii zotrval štyri roky.