Tréner družstva Československa na Pretekoch mieru v roku 1990 Jan Třesohlavý už pred štartom úvodného prológu prezradil novinárom zopár zaujímavostí z prípravy tímu. Vyzdvihol hlavne dvadsaťjedenročného Jána Svoradu, ktorý bol považovaný za vynikajúceho špurtéra. Kormidelník potvrdil excelentné rýchlostné dispozície Svoradu, no zároveň naznačil, že jeho mladý zverenec tvrdo pracoval aj na časovke a kopcoch. Podľa Třesohlavého bol už Svorada nie iba čistokrvným šprintérom, ale výborným a všestranným cyklistom bez výraznejšej slabiny. Podľa názoru trénera by mohol byť práve Svorada čiernym koňom pretekov. Tento ročník bol však oproti tomu zatiaľ poslednému úplne iný. Na trase pretekov čakalo na pelotón množstvo náročných horských pasáží, ktoré robili v minulosti Svoradovi problémy. Ukázalo sa, že sa mladý Svorada v jazde oproti chronometru i v zdolávaní ťažkých stúpaní výrazne zlepšil. Iba súlad všetkých troch položiek mohol byť základným predpokladom pre boj o žlté tričko. Konkurencia bola veľmi silná, ale Ján Svorada prekonal aj optimistické očakávania svojho trénera. Samozrejme, milo prekvapil aj slovenských cyklistických fanúšikov.
 
Preteky mieru v roku 1990 odštartovali v metropole Nemeckej demokratickej republiky Berlíne, v štartovnej listne figurovali cyklisti zo štrnástich krajín. V zostavách tradičných socialistických veľmocí figurovalo veľa zvučných mien. Za všetky spomeňme aspoň Rusa Pavla Tonkova, ktorý v nasledujúcich sezónach poriadne mútil vodu v profesionálnom pelotóne. Dodajme, že aj Svorada neskôr dosiahol mnoho skvostných výsledkov na najprestížnejších pretekoch sveta.
 
Tesne pred oficiálnym otvorením pretekov museli organizátori riešiť skutočne kuriózny problém. V Berlíne sa objavil Poliak Andrzej Gojawski, teraz už nemecký občan a zástupca renomovanej potravinárskej firmy Muller Milch. V mene svojho zamestnávateľa ponúkol pre celkového víťaza Pretekov mieru nový automobil značky Mazda, ktorého vtedajšia hodnota dosahovala 39 000 nemeckých mariek. Paradox spočíval v tom, že organizátori mali už vopred pripravený pre držiteľa žltého trička poľský Fiat. Dilemu s „autom navyše“ museli kompetentní čo najskôr vyriešiť...
 
Úvodný prológ mal veľmi netradičký formát, hádam ho termín prológ ani nevystihoval. Na druhej strane ho organizátori pripravili so zjavným zámerom, aby si diváci prišli na svoje. Podarilo sa, pre fanúšikov bol prvý deň pretekov mimoriadne príťažlivý. Ako prví sa na desať dvojkilometrových okruhov dvaja vybraní pretekári z každého zo štrnástich zúčastnených družstiev. Po nich súperili trojice zo všetkých tímov v klasických bodovacích pretekoch. Za víťazstvo v každom z dvanástich kôl sa udeľovalo 5 bodov, ďalší traja v poradí si vybojovali 3,2 a 1 bod. Ale jednoznačne najväčší záujem vyvolal súboj o priebežného držiteľa žltého trička. Zopár trénerov taktizovalo, ale takmer všetci nominovali do týchto pretekov svojho najlepšieho borca. Každý tréner musel určiť jediného jazdca. Pri prejazde cieľom každého z trinástich kôl  posledný cyklista vypadával zo súťaže, preto bol súboj mimoriadne napínavý. Diváci boli vo vare. V piatom okruhu sa od ostatných jazdcov oddelil Kubánec Alvarez, vypracoval si menší náskok a zdalo sa, že môže v úniku vydržať až do záveru etapy. Každý z pretekárov sa musel spoľahnúť len sám na seba. Svorada sa osamotený pustil do stíhacej jazdy Alvareza, po niekoľkých kilometroch, odšliapaných v pekelnom tempe Svorada Kubánca dostihol.
 
Neskôr sa k nim pripojil aj Poliak Bodyk. Alvarez zaplatil vysokú daň za svoju odvahu, cieľ dvanásteho okruhu prešiel ako posledný a z pretekov vypadol. Záver sa niesol v znamení súboja Svoradu s Bodykom, jeho vyvrcholením bol cieľový špurt. Poliak vyskúšal všetko možné aby svojho súpera zdolal, dokonca Svoradu aj na pár sekúnd blokoval, ale jeho zámer mu vôbec nevyšiel. V priamej konfrontácii Svorada svojho rivala rýchlostne výrazne prevyšoval, v špurte mu neposkytol ani len náznak šance. Prológ vyhral a na druhý deň sa obliekol do žltého trička. Zároveň súperom neznačil, že je vo výbornej forme.
 
Po „zahrievacom“ prológu už v prvej etape šlo do tuhého. Na pelotón čakala etapa z Berlína do Magdeburgu, merajúca 173 kilometrov. Väčšinou mala rovinatý profil, len v závere čakal pretekárov mierne zvlnená pasáž. Etapa mala sedieť špurtérom, no pomerne silný bočný vietor fúkal počas takmer celej trasy. Jazdilo sa veľmi rýchlo a bojovne, len počiatočných 32 kilometrov bol pelotón pohromade, potom sa striedal jeden únik za druhým. Zopár odvážlivcov sa odhodlalo na sólovú jazdu bez badateľného výsledku, rýchlo sa vrátili do hlavného poľa. Zhruba na 42. kilometri nastúpil dvadsaťdvaročný Francúz Thierry Dupuy a osamotený šliapal na čele s veľkou vervou. Púhych 10 kilometrov mu stačilo na to, aby si vypracoval pred pelotónom náskok 1:40 minúty. V tých chvíľach mu do cieľa zostávalo okolo 120 kilometrov, príliš veľa na to, aby sa favoriti v hlavnom poli znepokojovali. Statočný Thierry zo svojej aktivity vyťažil víťazstvá na troch rýchlostných a jednej horskej prémii. Vtedy mu už virtuálne patrilo zelené aj fialové tričko. Bol teda najlepším vrchárom aj najaktívnejším pretekárom. Ani to pelotón nezobudilo, naďalej šliapal v rekreačnom tempe a Dupuy zveľadil svoj náskok na 5 minút. Vtedy sa už zo sprievodných vozidiel rozliehali ostré pokyny trénerov popredných družstiev. Do stíhania smelého Francúza sa pustili Gonzales (Kolumbia) a Speight (Veľká Británia). Dupuya sa im nepodarilo dostihnúť, ale zároveň radikálne zaktivizovali esá v hlavnom poli. Pelotón rázne dupol na plyn, odstup Dupuya sa začal rýchlo zmenšovať. Približne 15 kilometrov pred cieľom už predstavoval iba 30 sekúnd, bolo jasné, že hlavné pole Francúza „zhltne“. Krátke intermezzo ešte stihol predviesť Nemec Malwew, ktorý sa dotiahol na vedúceho Dupuya. Malwew stihol vyhrať rýchlostnú prémiu v Gere, no dobre vedel, že mu maličký náskok do cieľa nevydrží. Pelotón v posledných kilometroch doslova letel, dva a pol kilometra pred cieľom sa pelotón zlial do jednej masy. Významný podiel na rýchlom tempe mali aj československí cyklisti Trkal, Lipták a Vašíček, ktorí sa často objavovali na špici a starali sa o prenasledovanie úniku. V záverečnom špurte, ktorý naši „zariadili“, už ležala zodpovednosť na mužovi v žltom drese. V posledných stovkách metrov to na popredných pozíciách vrelo, šancu na víťazstvo malo hádam desať jazdcov. Zhruba 200 metrov pred cieľom sa na čelo vyrútil Ján Svorada a svojich konkurentov odsúdil do úlohy štatistov. Potvrdil, že v absolútnej rýchlosti sa mu môže rovnať iba zopár cyklistov na svete. Za elegantné víťazstvo pripadlo Svoradovi 15 sekúnd bonifikácie, čo ho vynieslo aj do čela súťaže o najvšestrannejšieho jazdca. Zároveň bol aj lídrom bodovačky. Na čele klasifikácie jednotlivcov mal Svorada pred druhým Dupuyom k dobru 23 sekúnd. Etapa prebehla v svižnom tempe, jej rýchlostný priemer bol na úrovni 40 km / hod.
 
Ďalšou etapou v poradí bolo kritérium okolo Gery v dĺžke 151 kilometrov. Bola to posledná etapa na území Nemeckej demokratickej republiky. Na domácich cestách nedokázali cyklisti NDR dovtedy vyhrať ani jedinú etapu, logicky sa čakal ich frontálny útok. Ten aj skutočne prišiel a súperov zaskočil. Výsledkom obrovskej aktivity bolo etapové víťazstvo Dietza (NDR), aj jeho prienik na čelo individuálnej klasifikácie. Svorada bol druhý len o 5 sekúnd, odhodlaný o žlté tričko ešte zabojovať. Prvda, do karát mu vôbec nehrala siedma etapa, horská časovka na 17 kilometrov. Bolo všeobecne známe, akí silní sú reprezentanti NDR v jazde na čas. Navyše, Ján Svorada rozhodne nebol považovaný za vynikajúceho časovkára, čakalo sa, že v tejto etape stratí pomerne veľa času. Všetky predpovede náš borec rozmetal na kúsky. Dokázal, že na tieto Preteky mieru dorazil úplne iný Svorada...

Nielen Svorada podal v horskej časovke vynikajúci výkon, takmer všetci reprezentanti Československa prenikli na popredné priečky. Miroslav Lipták porazil celú plejádu zvučných mien a dostal sa na stupne víťazov, pätica našich jazdcov sa prebila do najlepšej desiatky.

Najrýchlejším jazdcom bol Pavel Tonkov, ktorý v nasledujúcich rokoch zažiaril aj na najprestížnejších profesionálnych podujatiach. A čo Svorada? Pre mnohých šokujúco ukázal, že už nie je iba majstrom špurtu, ale dokonale všestranným cyklistom. Za skvelým Tonkovom zaostal o zanedbateľné dve sekundy, zároveň dovtedy žltého Dietza (NDR) porazil o 23 sekúnd a odobral mu žlté tričko!
 
Až posledný deň pretekov mal rozhodnúť o všetkom, jeho program mohol ešte poradie poriadne poprehadzovať. Dopoludnia najprv kratšia etapa zo Sczyrku do Bialsko – Bialej (102 kilometrov), poobede potom v druhom z menovaných miest časovka na 27 kilometrov. Taktika tímu NDR bola jasne čitateľná. V prvej časti maximálne podporovať Dietza a unaviť Svoradu. Ak sa aj nepodarí získať na Slováka výraznejší časový posun, v časovke bude skvelý tempár Dietz vo výhode. V etape síce Dietz vyhral, ale Svorada s podporou svojich kolegov z tímu ČSSR zostal v žltom drese.
 
Finále, posledná časovka ročníka, znelo podľa Svoradových nôt. Bol v nej najrýchlejší, Dietza predstihol o 37 sekúnd a razantne odpovedal na pochybnosti niektorých novinárov, či si aj v jazde proti chronometru zachová svoj malý náskok. Po sedemnástich rokoch čakania malo Československo znova celkového víťaza Pretekov mieru! No nežiaril len Svorada, aj v súťaži družstiev vystúpili na najvyšší stupienok borci z ČSSR.
Okrem obrovskej radosti mal po dojazde Ján Svorada aj nemalé starosti. Novučký automobil Mazda musel podľa dohody ešte pred pretekmi „rozdeliť“ kolegom z československého družstva. Podľa slov samotného Svoradu nikto z tímu nedisponoval takou vysokou hotovosťou, aby vyplatil ostatných a auto si mohol nechať. Preto zvolil zrejme jediný férový postup. Auto predal a získaný finančný obnos sa rozdelil rovným dielom.
 
Dianie na Pretekoch mieru pozorne sledovali mnohí vyhlásení promotéri. Úspech cyklistu na tomto podujatí bol signálom, že má vysoké kvality a bol neraz odrazovým mostíkom ku profesionálnej cyklistike. Platilo to aj pre Jana Svoradu. V jeho angažovaní profi stajňou Colnago mal prsty legendárny tréner Kamil Haťapka. Náš spolupracovník Karol Pátek s ním o tejto téme hovoril a legendárny tréner okrem iného povedal: „Bolo to v roku 1991, keď som bol ako tréner mexického tímu na sústredení v Taliansku. Boli sme sa s Mexičanmi pozrieť ku Colnagovi ako sa vyrábajú svetové bicykle. On sa ma spýtal, či nemám niekoho, vhodného do jeho profi družstva. Ponúkol som mu Svoradu mladšieho, vedel som, že v roku 1990 Preteky mieru celkovo vyhral. Ernesto (Colnago) ma okamžite požiadal, aby Svorada pricestoval ho Talianska podpísať zmluvu. Záujem o neho existoval aj v Holandsku, tak som hneď telefonoval jeho otcovi a povedal som mu o ponuke Colnaga. Ešte v ten deň v noci dorazili Svoradovci autom do Spinone al Lago, kde som s Mexičanmi býval. Vykúpali sa u mňa a zobral som ich ku Colnagovi. Rýchlo došlo k dohode, zmluva sa podpísala a Colnago navarili výborné špagety.“
 
 
svorada zmluva hatapka
Kamil Haťapka, Ernesto Colnago, Ján Svorada ml., Ján Svorada st. (© archív KH a KP)
 
 
Skvelé výkony Jána Svoradu na Pretekoch mieru 1990 teda mali vcelku logické vyústenie. Ďalšiu sezónu už strávil v drese špičkového profesionálneho tímu. Do profesionálnej cyklistiky vtrhol vo veľkom štýle. Od prvých pretekov potvrdzoval povesť excelentného špurtéra, ktorý sa však nestratí ani v kopcoch, či časovkách. V profi pelotóne si vybojoval 74 víťazstiev, viaceré náležali do toho najvyššieho rangu. Vyhral 5 etáp na Gire d´Italia, 3 na Vuelte á Espaňa a 3 na Tour de France. Ten tretí etapový triumf na „Starej dáme“ vo Francúzsku bol pamätný, v roku 2001 bol najrýchlejší na svetoznámom parížskom bulvári Champs – Élysées a pridal sa k zoznamu „vyvolených“, ktorí vyhrali legendárnu poslednú etapu Tour de France. Napriek tomu, že ho obmedzovalo ľahšie prechladnutie, až za ním preťali cieľ vychýrení „rýchlici“ Eric Zabel a Stuart O'Grady. Pravda, v tom čase už reprezentoval Českú republiku, ktorej občianstvo získal v roku 1996.
 
Aj jeho syn Jan, tretí a najmladí v rodine Svoradovcov, sa venuje cyklistike. Stal sa juniorským majstrom Českej republiky v cross-country a rád by v budúcnosti vyskúšal aj cestné preteky na najvyššej úrovni.
 
 
Keďže to bolo posledné slovenské víťazstvo na Pretekoch mieru, naša rubrika je uzavretá.