Jedenásty ročník Pretekov mieru sa tentoraz začínal 2. mája vo Varšave, kam pricestoval aj nový prezident Medzinárodnej cyklistickej únie, Talian Adriano Rodoni. Prihlásených bolo 126 cyklistov z Anglicka, Rakúska, Bulharska, Československa, Dánska, Fínska, Francúzska, Holandska, Juhoslávie, Luxemburska, Nemeckej demokratickej republiky, Nemeckej spolkovej republiky, Poľska, Rumunska, Švajčiarska, Švédska, Maďarska, Talianska a Sovietskeho zväzu. Celková trasa merala 2210 kilometrov a bola rozvrhnutá do dvanástich etáp.
 
V nominácii Československa chýbali viaceré známe mená, neštartovali Veselý, Ružička, Kubr, Křivka a zostava bola pomerne neskúsená.
 
 
1. etapa, okruh okolo Varšavy, 110 km
 
Ešte pred štartom úvodnej etapy skonštatoval prezident UCI, že družstvu svojich krajanov verí a považuje ho za dostatočne kvalitné. Prvá etapa plne potvrdila jeho slová, Taliani hýrili aktivitou a nechýbali v cieli na popredných priečkach.
 
Nebesá cyklistom tentoraz priali, bol krásny slnečný deň, pofukoval len slabučký vetrík. Etapa bola svojim rovinatým profilom a menšou dĺžkou ideálna na dokonalé rozjazdenie sa všetkých jazdcov. Československý tím postihli menšie komplikácie. Kapitán družstva Kovařů
mal krátko po sebe dva defekty, a aj keď ho obetavo počkal kolega Mareš, dotiahnuť sa na pelotón sa im nepodarilo. V cieli si pripísali veľkú stratu.
 
Hlavné pole si to po rovinatom profile šinulo veľkou rýchlosťou, priemer etapy dosiahol úctyhodných 42,58 km / hod. Aj napriek nadpriemernému tempu pelotónu sa podaril úspešný únik desaťčlennej skupine. Boli v nej Blower (Anglicko), Kowalski (Poľsko), Damen (Holandsko), Venturelli a Bariviera (obaja Taliansko), Adler, Schur, Grünwald (všetci traja NDR), Kapitonov, Bebenin (obaja ZSSR). Grupa bola dostatočne silná na to, aby si udržala odstup od hlavného poľa. Borci, zainteresovaní v úniku, vzorne spolupracovali a dlhé desiatky kilometrov si zachovávali od pelotónu zhruba minútový náskok. Ten im zostal až do cieľa na preplnenom varšavskom štadióne, kde čakalo na rozuzlenie etapy 100 000 divákov. V cieľovom špurte bol tak trochu nečakane najrýchlejší iba dvadsaťročný Talian, debutant na Pretekoch mieru VendraminoBariviera. Vo finiši o dĺžku bicykla predstihol dvojicu sovietskych cyklistov Kapitonova s Bebeninom.
 
(Bariviera, podobne ako množstvo ďalších cyklistov zo západnej Európy, na seba pozitívne upozornil na Pretekoch mieru a otvoril si tým cestu k profesionálom. Aj medzi nimi sa mu darilo. Napríklad na Gire d´Italia vyhral spolu šesť etáp.)
 
Výsledky 1. etapy (jednotlivci): 1. Bariviera (Taliansko) 2:34:18 hod. 2. Bebenin (ZSSR) +0:30 min. 3. Kapitonov +1:00 min....30. Rendl (ČSR) +6:08 min...33. Malten (ČSR) +6:08 min...46. Čahoj (ČSR) +6:08 min. 47. Uhliarik (ČSR) +6:08 min.
Výsledky 1. etapy (družstvá): 1. NDR 7:45:54 hod. 2. ZSSR +1:20 min. 3. Anglicko +3:00 min...13. Československo +15:24 min.
 
 
2. etapa, Varšava - Lodž, 140 km
 
V druhej etape museli cyklisti prekonávať aj pomerne silný bočný vietor, ktorý sa často menil na protivietor. Problémy s bicyklom zdržali nášho Rendla. Musel meniť svoj stroj, ale stratu výbornou sólovou jazdou vymazal. Dotiahol sa na pelotón a nakoniec vzhľadom na priebeh etapy obsadil solídne 24. miesto. Aj ďalší československý reprezentant Uhliarik sa musel vyrovnať s nepriazňou Fortuny. Sotva tri kilometre pred finišom sa musel riskantným manévrom vyhnúť zrážke s jedným zo sprievodných vozidiel a spadol. Našťastie, neublížil ani sebe, ani svojmu bicyklu, a tak v pohode etapu dokončil.
 
Pelotón sa držal zväčša pokope, niekoľko nádejných únikov znegoval. Ale po päťdesiatich kilometroch sa na čele vytvorila dvanásťčlenná skupina, v ktorej boli až traja jazdci ZSSR Kapitonov, Kolumbet a Bebenin. Tí sa starali o rýchle tempo vedúcej grupy, ktorú pelotón až do cieľa len naháňal, ale nedostihol. V uliciach Lodže sa rozhodol pre individuálny atak Kapitonov, a hoci ho súperi, najmä Belgičan Hermans, prenasledovali, Kapitonov si v cieli zachoval asi päťdesiatmetrový náskok.
 
Výsledky 2. etapy (jednotlivci): 1. Kapitonov (ZSSR) 3:56:44 hod. 2. Hermans (Belgicko) +0:43 min. 3. Kolumbet (ZSSR) +1:44 min....24. Rendl (ČSR) +9:21 min...32. Uhliarik (ČSR) +14:09 min.
Výsledky 2. etapy (družstvá): 1. ZSSR 11:58:19 hod. 2. Belgicko +5:01 min. 3. Poľsko +7:20 min...12. Československo +29:52 min.
 
Celkovo po 2. etape (jednotlivci): 1. Kapitonov (ZSSR) 6:32:02 hod. 2. Damen (Holandsko) +1:51 min. 3. Hermans (Belgicko) +2:03 min...32. Rendl (ČSR) +14:29 min...54. Uhliarik (ČSR) +19:17 min.
Celkovo po 2. etape (družstvá): 1. ZSSR 19:45:33 hod. 2. Holandsko +13:26 min. 3. Belgicko +15:17 min...12. Československo +43:56 min.
 
 
3. etapa, Lodž - Katowice, 215 km
 
Tretia etapa bola ťažká už svojou dĺžkou, pelotón však musel bojovať aj s meniacim sa prudkým vetrom a občasnými prehánkami. Žiaden z pretekárov nechcel s nepríjemnými podmienkami bojovať sám, preto bol pelotón pohromade až do 136. kilometra. Mokrá, šmykľavá vozovka, si vypýtala svoju daň a prispela k hromadnému pádu. Najdlhšie sa zdržali Belgičania Hermens a Joosen, a aj náš Rendl. Hermens pád prežil bez vážnejšej ujmy, prepracoval sa naspäť do hlavného poľa a v závere bojoval o pódium. Rendl tiež nestratil hlavu, rýchlo vysadol do sedla a vydal sa prenasledovať pelotón. Po polhodine sólovej jazdy ho dostihol. V žltom tričku jazdiaci Kapitonov bol počas takmer celej etapy v popredí, no pätnásť kilometrov pred cieľom na neho doľahla veľká kríza a až do cieľa sa viditeľne trápil. V záverečných kilometroch sa spustil silný lejak, ktorý sprevádzal cyklistov v poslednej fáze etapy. V závere bola na špici päťčlenná skupina, ktorá si udržala maličký náskok. Vo vstupnej bráne štadióna v Katowiciach sa ako prvý objavil Talian Venturelli, zdalo sa, že už mu víťazstvo nemôže nikto vziať. Lenže v tých chvíľach už jazdil na prázdnej galuske, pár metrov pred štadiónom totiž dostal defekt. Svojou rýchlosťou nemohol súperom konkurovať, logicky prišiel do cieľa ako posledný z vedúcej päťčlennej grupy. Úžasným špurtom si víťazstvo vybojoval len dvadsaťtriročný Holanďan Piet Damen, ktorý tesne po dojazde redaktorovi Pravdy prezradil: "Tento úspech je pre mňa veľmi dôležitý. Presadiť sa na Pretekoch mieru, to často znamená postup medzi profesionálov. A to je môj hlavný cieľ." Sympatický Belgičan sa vyšvihol na čelo poradia jednotlivcov. Médiá túto skutočnosť oznamovali do celej Európy a Damenovi takáto publicita výrazne zvyšovala šance na profesionálny kontrakt. Podpísal ho už tesne po skončení Pretekov mieru, ešte v roku 1958 stihol štartovať na Tour de France.
 
Výsledky 3. etapy (jednotlivci): 1. Damen (Holandsko) 5:24:56 hod. 2. Henning (NDR) +0:31 min. 3. Klevcov (ZSSR) +1:01 min.
Výsledky 3. etapy (družstvá): 1. Belgicko 16:18:47 hod. 2. NDR +0:37 min. 3. ZSSR +0:37 min...5. Československo +1:19 min.
 
Celkovo po 3. etape (jednotlivci): 1. Damen (Holandsko) 11:58:49 hod. 2. Hermans (Belgicko) +1:12 min. 3. Kolumbet (ZSSR) +2:59 min. 4. Bebenin (ZSSR) +5:22 min...27. Rendl (ČSR) +14:24 min...38. Uhliarik (ČSR) +19:12 min.
Celkovo po 3. etape (družstvá): 1. Sovietsky zväz 36:04:53 hod. 2. Holandsko +13:23 min. 3. Belgicko +14:44 min....10. Československo +44:42 min.
 
 
4. etapa, Katowice - Wroclaw, 181 km
 
Pred štartom sa prezentovalo 117 cyklistov, nebol medzi nimi víťaz prvej etapy Bariviera. Talian si pri nešťastnom páde v tretej etape poranil bedrový kĺb a lekár výpravy ho okamžite poslal na lietadlo do Milána, aby sa tam podrobil komplexnému vyšetreniu.
 
Cyklistom prišiel vhod pekný slnečný deň a aj trasa, ktorá sa na desiatkach kilometroch slabúčko zvažovala. Aj preto pelotón vyvinul veľkú rýchlosť, ktorú si udržal prakticky počas kompletnej etapy. Po dvadsiatich kilometroch sa hlavné pole rozdelilo na dve početné skupiny, po ďalších dvadsiatich sa opäť zlúčilo, až na zopár oneskorencov, ktorí nevládali držať vysoké tempo. Do odvážneho úniku sa pustil československý reprezentant Kovařů, súperom sa vzdialil na pätnásť sekúnd, ale veľmi rýchlo bol opäť späť v pelotóne. Masa asi sedemdesiatich pretekárov sa valila vpred spoločne, aktívni na špici boli Soviet Bebenin, Angličan Brittain, ale aj viacerí naši cyklisti. Žiaľ, aj v tejto etape ich postihli viaceré pády. Ako prvý z našich letel k zemi Mareš, no na náhradnom bicykli sa po sólovej stíhačke vrátil do pelotónu. Uhliarik po páde nedostihol hlavnú skupinu, osamotený sa trápil vzadu a do cieľa nabral dvadsaťminútovú stratu. Tvrdosť asfaltu pocítili aj ďalší borci, Bebenin, Królak a Kovařů. Vo Wroclawi cyklisti šliapali mnohými úzkymi uličkami s ostrými zákrutami. Taktika a technika jazdy nabrali na dôležitosti. Na dráhu štadióna sa spoločne vyrútili Schur s domácim Królakom, ktorého hnali vpred hlasivky desaťtisícov domácich priaznivcov. Ale Gustav Adolf Schur bol v špurte jasne rýchlejší a vyhral.
 
Výsledky 4. etapy (jednotlivci): 1. Schur (NDR) 4:55:52 hod. 2. Królak (Poľsko) +0:32 min. 3. Miceanu (Rumunsko) +0:42 min...22. Rendl (ČSR) +1:53 min...23. Malten (ČSR) +1:58 min.
Výsledky 4. etapy (družstvá): 1. NDR 14:50:40 hod. 2. Anglicko +0:02 min. 3. ZSSR +0:02 min...9. Československo +3:47 min.
 
Celkovo po 4. etape (jednotlivci): 1. Damen (Holandsko) 16:56:36 hod. 2. Hermans (Belgicko) +0:19 min. 3. Bebenin (ZSSR) +4:29 min...22. Rendl (ČSR) +14:22 min....34. Malten (ČSR) +19:41 min.
Celkovo po 4. etape (družstvá): 1. ZSSR 50:55:35 hod. 2. Holandsko +18:19 min. 3. NDR +18:34 min...10. Československo +46:27 min.
 
 
5. etapa, Wroclaw – Görlitz, 190 km
 
Aj v piatej etape postihli niekoľkých cyklistov pády. Bol medzi nimi aj najlepší československý borec v klasifikácii jednotlivcov Rudolf Rendl. Bol veľmi aktívny, dal si za cieľ posunúť sa z  22. miesta o čosi vyššie. Ale pri vjazde do Jelenej Gory na okamih zaváhal a v ostrej, vyše deväťdesiatstupňovej zákrute stratil kontrolu nad svojím strojom. Po páde vo veľkej rýchlosti sa pomaličky zbieral zo zeme, mal do krvi zodretú a bolestivo narazenú ruku. Zranenie ho potom obmedzovalo pri riadení bicykla. Mohol naplno využívať iba jednu ruku, a to znamenalo výraznú časovú stratu štrnástich minút.
 
Jazdilo sa pomerne rýchlo, no aj tak nebola núdza o úniky. Ten rozhodujúci prišiel asi 20 kilometrov pred Görlitzom, keď na čele osameli Soviet Kapitonov s domácim Adlerom. Na štadióne v Görlitzi informoval miestny hlásaťeľ o aktuálnej situácii na trati. Na tribúnach bolo 40 000 divákov, ktorí so vzrušením čakali, ako sa súboj Kapitonova s Adlerom skončí. Krásnu taktickú bitku rozhodol pre seba Kapitonov. Vyhol sa špurtérskemu súboju, v poslednom kilometri svojmu súperovi nečakane nastúpil a nechal ho za sebou. Pár sekúnd náskoku si uchránil až do cieľa a pripísal si ďalší etapový vavrín. Aj v súboji družstiev hrali prvé husle reprezentanti Sovietskeho zväzu, na svojich konkurentov opäť získali niekoľko minút. Ich postavenie na čele hodnotenia tímov bolo už takmer neotrasiteľné...
 
Výsledky 5. etapy (jednotlivci): 1. Kapitonov (ZSSR) 5:35:08 hod. 2. Adler (NDR) +0:38 min. 3. Kolumbet (ZSSR) +3:10 min...46. Kovařů  +3:54 min...52. Rendl (ČSR) +13:53 min.
Výsledky 5. etapy (družstvá): 1. ZSSR 67:46:20 hod. 2. NDR +2:11 min. 3. Anglicko +2:11 min...15. Československo +34:03 min.
 
Celkovo po 5. etape (jednotlivci): 1. Damen (Holandsko) 22:34:55 hod. 2. Hermans (Belgicko) +0:19 min. 3. Kolumbet (ZSSR) +3:06 min....36. Rendl (ČSR) +25:04 min...50. Malten (ČSR) +38:07 min.
Celkovo po 5. etape (družstvá): 1. ZSSR 67:46:20 hod. 2. Holandsko +20:39 min. 3. NDR +20:43 min...12. Československo +1:23:30 hod.  
 
 
6. etapa, Görlitz - Berlín, 228 km
 
Rovinatá etapa bola najdlhšou v celom ročníku, viedla takmer výlučne po kvalitných asfaltových cestách. Na jej štart nastúpilo 109 cyklistov. Neďaleko od štartu sa pustili do trúfalého úniku traja reprezentanti NDR Adler, Henning a Hagen. Samozrejme, všetci konkurenti spojili sily, aby nemecké trio nemalo šancu zamiešať poradím na popredných priečkach klasifikácií. Tempo udávali hlavne reprezentanti Sovietskeho zväzu, Poľska a Anglicka. Náskok sa permanentne zmenšoval, až zanikol úplne. Potom jazdil pelotón až na zopár oneskorencov spolu. Všetci konkurenti Nemcov mylne predpokladali, že sa domáci jazdci únikom poriadne vyčerpali a do boja o etapové víťazstvo už nezasiahnu.  V posledných kilometroch sa predsa len podarilo uniknúť početnej skupine, v ktorej bolo zopár zvučných mien, okrem iných aj Brittain a Bulhar Kocev. Keď už bol cieľový Berlín na dohľad, zo skupiny "odskočili" dvaja jazdci NDR Adler a Hagen, ku ktorým sa pridali ďalší traja jazdci. Zápolenie o etapové víťazstvo napäto sledovalo na berlínskom štadióne 80 000 divákov. Finišujúci cyklisti im ponúkli vzrušujúce divadlo a aj dôvod na spokojnosť. Najrýchlejší bol totiž domáci reprezentant Adler, ktorý v krásnom súboji porazil druhého Angličana Brittaina.
 
Výsledky 6. etapy (jednotlivci): 1. Adler (NDR 5:38:21 hod. 2. Brittain (Anglicko) +0:30 min. 3. Pancek (Poľsko) +0:31 min.
 
 
7. etapa, Berlín - Lipsko, 207 km
 
Aj siedma etapa mala cez 200 kilometrov, logicky sa čakalo, že na mnohých pretekárov doľahne únava. Počas takmer celej etapy vládlo príjemné počasie, svietilo slnko a teplota bola taká akurát. Jazdilo sa pomerne rýchlo, vyskytli sa aj úniky, ale prvý dôležitejší prišiel až na 120. kilometri. V čele sa vytvorila pätnásťčlenná skupina, ktorá si získala náskok až piatich minút. Opäť v nej mali početnú prevahu sovietski cyklisti, boli v nej až traja.
 
V závere etapy sa obloha zatiahla a na pelotón sa spustil poriadny dážď. V tých chvíľach už najlepší jazdci smerovali vysokou rýchlosťou priamo do cieľového Lipska. Nečakaný lejak mnohých zaskočil a pádov bolo veľa. Zrejme najhoršie obišiel Dán Vergelen, po tvrdom dopade na vozovku ho ratovali lekári. Mal podozrenie na zlomeninu ruky a tak ho sanitka okamžite viezla do najbližšej nemocnice. V závere bojoval o etapový triumf aj Poliak Królak, lenže ani on sa nevyhol pádu tesne pred vjazdom na štadión. Na tribúnach sledovalo záverečný súboj 100 000 divákov, ktorí túžili vidieť na najvyššom stupienku svojho pretekára. Najbližšie bol k nemu Adler, skočil tretí. Na dráhu ako prvý vyletel Francúz Mastrotto a maličký, asi desaťmetrový odstup od súperov si udržal až na cieľovú čiaru. Na mokrej a šmykľavej dráhe evidentne najviac riskoval, no svoju kaskadérsku jazdu zvládol na jednotku.
 
Raymond Mastrotto bol úspešný aj v ďalšej perióde svoje cyklistickej kariéry. Prešiel k profesionálom a dostiahol niekoľko vynikajúcich výsledkov. V roku 1962 celkovo triumfoval na Criterium du Dauphiné, o päť rokov  neskôr vyhral jednu etapu aj na Tour de France.
 
Nemec Adler dokázal už v tretej etape za sebou vystúpiť na pódium. V prvej desiatke poradia sa ocitli až traja cyklisti Sovietskeho zväzu, Klevcov bol druhý, Vostrjakov štvrtý a Bebenin ôsmy. Napriek tomu, že ZSSR v súťaži tímov výrazne viedol, ani v siedmej etape nejazdili Sovieti "na údržbu". Opäť medzi družstvami dominovali a ešte zvýraznili svoje vedenie. Mrzieť ich mohla azda len indispozícia Kolumbeta, ktorý za najlepšími výrazne zaostal. Večerné lekárske vyšetrenie ukázalo, že pretekal s vysokou horúčkou a jeho pokračovanie v pretekoch bolo otázne.   
 
Výsledky 7. etapy (jednotlivci): 1. Mastrotto (Francúzsko) 5:41:11 hod. 2. Klevcov (ZSSR) +0:30 min. 3. Adler (NDR) +1:00 min...26. Rendl (ČSR) +2:49 min...49. Mareš (ČSR) +4:00 min...53. Malten (ČSR) +4:08 min.
Výsledky 7. etapy (družstvá): 1. ZSSR 17:04:43 hod. 2. NDR +4:31 min. 3. Juhoslávia +4:38 min...11. Československo +10:47 min.
 
Celkovo po 7. etape (jednotlivci): 1. Hermans (Belgicko) 33:58:09 hod. 2. Damen (Holandsko) +0:44 min. 3. Adler (NDR) +2:10 min....25. Rendl (ČSR) +26:13 min....47. Mareš (ČSR) +1:01:06 hod.
Celkovo po 7. etape (družstvá): 1. ZSSR 101:53:52 hod. 2. NDR +21:24 min. 3. Poľsko +37:17 min...12. Československo +1:38:46 hod.
 
 
8. etapa, Lipsko – Halle, časovka na 40 km + etapa s hromadným štartom Halle – Karl – Marx – Stadt, 145 km
 
Aj v jedenástom ročníku Pretekov mieru pripravili organizátori pre jazdcov dve „porcie“ počas jediného súťažného dňa. Najprv dopoludnia bojovali v neľahkej časovke na 40 kilometrov, po obede a krátkom oddychu ešte museli zvládnuť etapu s hromadným štartom. V jazde proti chronometru boli najlepší cyklisti nútení prispôsobiť taktiku a nešliapať úplne na plný plyn. Potvrdil to aj najlepší jazdec v časovke Gustav Adolf Schur, ktorý svoju jazdu opísal redaktorovi Pravdy nasledovne: „Rozložiť si sily bolo tentoraz maximálne dôležité, a to nielen v časovke. Preto som dopoludnia nešiel úplne naplno. Keď som dostal správu od vedenia tímu, že môžem byť v časovke najrýchlejší, v posledných piatich kilometroch som do toho vložil maximum. Som rád, že to napokon stačilo na víťazstvo.“
Aj v druhej časti etapy jazdil Schur s veľkým prehľadom a strážil si najväčších konkurentov. V záverečnom špurte bol najlepší Klevcov (Sovietsky zväz), ale v súčte časov oboch položiek patrilo prvenstvo Schurovi.
 
 
9. etapa, Karl - Marx - Stadt - Karlovy Vary, 141 km
 
Od prvých kilometrov bolo jasne viditeľné, že československý reprezentant Čahoj šliape do pedálov s obrovským vypätím. Do etapy nastupoval s nedoliečeným zranením po páde a nebolo v jeho silách zvládnuť celú porciu kilometrov. Zo sedla zosadol predčasne a potreboval lekárske ošetrenie. Aj Rendl zápasil s problémami, pravda, z iného súdka. Už na desiatom kilometri mal defekt a celých 5 minút čakal na príjazd mechanického auta. Veľkú stratu už nedohnal a pohoršil si v celkovej klasifikácii jednotlivcov, v ktorej bol z našich reprezentantov najvyššie.
 
Deviata etapa bola úchvatnou exhibíciou jedného jazdca, Belgičana Jana van der Vakena. V sólovom úniku strávil takmer 60 kilometrov, šliapal na hranici svojich fyzických síl a dočkal sa spravodlivej odmeny. Dôležitým bodom pomerne krátkej etapy bol kopec na 94. kilometri. Ten, kto ho dosiahol ako prvý, mal výborné vyhliadky na cenné umiestnenie. Až do cieľa potom viedla rovina, kombinovaná s tiahlym zjazdom, v ktorom mal jednotlivec výhodu oproti skupine. Van der Vaken postavil svoju taktiku práve na tomto poznatku. Zopár kilometrov pred spomínaným kopcom sa vydal na sólovú jazdu, získal si slušný náskok a v následnom zjazde letel s vetrom opreteky. Žiaden z jeho súperov nemal dostatočnú motiváciu prenasledovať van der Vakena, vrátane v žltom tričku jazdiaceho Damena. Ten spolu s kolegami z holandského družstva rozvážne jazdil v popredí pelotónu a striehol na každý nebezpečnejší pokus o únik.
 
Van der Vaken podal pamätný výkon, ako neskôr povedal, najlepší vo svoje kariére. Do cieľa dorazil úplne sám s dvojminútovým náskokom pred všetkými súpermi.
 
Výsledky 9. etapy (jednotlivci): 1. van der Vaken (Belgicko) 3:41:47 hod. 2. Vlot (Francúzsko) +2:18 min. 3. Kapitonov (ZSSR) +2:48 min.....40. Mareš (ČSR) +5:59 min...50. Malten (ČSR) +9:50 min.
Výsledky 9. etapy (družstvá): 1. Belgicko 11:11:57 hod. 2. NDR +1:48 min. 3. ZSSR +1:48 min....13. Československo +25:22 min.
 
Celkovo po 9. etape (družstvá): 1. ZSSR 128:11:23 hod. 2. NDR +24:39 min. 3. Poľsko +39:39 min....11. Československo +2:43:37 hod.
 
 
10. etapa, Karlovy Vary - Tábor, 207 km
 
Aj v desiatej etape pokračovalo nepretržité veľké trápenie československých cyklistov. Náš najlepší jazdec v etape Mareš dosiahol cieľ na 31. mieste so stratou viac než 7 minút za víťazom. A to ešte dopadol relatívne dobre, jeho kolegovia všetci bez výnimky mali odstup za víťazom minimálne 25 minút, dochrámaný Rendl takmer hodinu...
 
Prvenstvo družstva ZSSR bolo vzhľadom na jeho výrazný náskok prakticky isté. Sovieti tak mali za hlavný cieľ pokúsiť sa "katapultovať" svojho lídra Kapitonova z tretieho miesta hodnotenia jednotlivcov na čelo. Na 24. kilometri sa vpredu vyčlenila päťčlenná skupinka, boli v nej Poliak Glowaty, Francúz Mastrotto, Rumun Moiceanu a až dvaja borci Sovietskeho zväzu - Vostrjakov s Bebeninom. Takáto situácia v cieli by znamenala ďalší zisk sovietskeho družstva, ale nepriniesla by žiadaný profit Kapitonovovi. Moiceanu mal defekt a nedokázal zaceliť dieru, zvyšní štyria aktéri úniku to spoločne dotiahli až na štadión v Tábore. Medzi nimi sa rozhodovalo o víťazovi etapy. Vostrjakov vynaložil v úniku oveľa viac síl, často na špici rozrážal vzduch, kým jeho rival v špurte, Poliak Lowaty, ušetril omnoho viac energie. Vo finiši sa to okato prejavilo, Glowaty s viditeľnou prevahou zvíťazil. Rýchlosť vedúcej skupiny zaskočila aj organizátorov, oproti časovému plánu etapy dorazila do cieľa o pol hodiny skôr. Viktor Kapitonov sa musel popasovať s menšou krízou, medzi jednotlivcami spadol z tretieho na šieste miesto.
 
Výsledky 10. etapy (jednotlivci): 1. Glowaty (Poľsko) 5:29:20 hod. 2. Vostrjakov (ZSSR) +0:30 min. 3. Mastrotto (Francúzsko) +1:04 min...31. Mareš (ČSR) +7:17 min...58. Kovařů +24:38 min.
Výsledky 10. etapy (družstvá): 1. ZSSR 16:33:50 hod. 2. Francúzsko +0:04 min. 3. Holandsko +1:49 min....13. Československo +1:01:13 hod.
 
Celkovo po 10. etape (jednotlivci): 1. Damen (Holandsko) 48:17:22 hod. 2. Bebenin (ZSSR) +6:15 min. 3. Adler (NDR) +6:55 min....41. Mareš (ČSR) +1:16:26 hod...51. Rendl (ČSR) +1:59:04 hod.
 
 
11. etapa, Tábor - Brno, 177 km
 
Tajnička jedenásteho ročníka Pretekov mieru bola skoro kompletne rozlúštená. Sovietsky zväz z veľkou prevahou ovládol súťaž družstiev, Holanďan Damen mal na čele klasifikácie jednotlivcov výrazný náskok. Iba totálny skrat, alebo zranenie ho mohli obrať o triumf. Navyše jeho kolegovia z holandského tímu boli zakaždým pri ňom a striehli, či náhodou nepotrebuje ich pomoc.
 
Čoskoro po štarte sa na čele vytvorila sedemčelenná skupina, všetky v úniku zainteresované reprezentácie v nej mali po jednom jazdcovi, Sovieti dvoch - Vostrjakova s Bebeninom. Zloženie neskôr doplnili Bulhar Kocev a Juhoslovan Levačič. Skupina vzorne spolupracovala a budovala si čoraz väčší náskok. Z pelotónu sa občas niekto pokúsil iniciovať stíhaciu jazdu, no bez väčšieho záujmu. Len Damen s Adlerom sa vzdialili pelotónu a prenasledovali jazdcov v úniku. Damen sa o svoj žltý dres nemusel vôbec obávať, zato Adler mal silnú motiváciu. V čelnej grupe bol aj Bebenin, ktorý bol jeho najvážnejším konkurentom v boji o druhé miesto medzi jednotlivcami. V popredí únikovej skupiny sa často objavovali Vostrjakov s Bebeninom, udávali vysoké tempo. Občas ich úlohu prevzali aj Radulescu a Zanoni (obaja Rumunsko). Pekne v závetrí sa bez striedania na špici viezol Angličan Bradley, ktorý evidentne šetril sily na záver etapy. V uliciach Brna prišli Angličanove chvíle, dynamicky zvýšil frekvenciu a nechal všetkých aktérov úniku za sebou. Do posledných dvoch kilometrov vložil všetku svoju energiu a zámer mu vyšiel. V bráne štadióna sa zjavil ako prvý, konkurenti boli za ním o zhruba 100 metrov. Nič ho už nemohlo obrať o etapový triumf. Na stupňoch víťazov ho doplnili obaja Sovieti, Vostrjakov skončil druhý, Bebenin tretí. Náš Rendl opäť spadol a bolestivo sa poodieral, no s Maltenom, ktorý ho počkal, sa predsa dotrápil až do cieľa.
 
Výsledky 11. etapy (jednotlivci): 1. Bradley (Anglicko) 5:02:46 hod. 2. Vostrjakov (ZSSR) +0:37 min. 3. Bebenin (ZSSR) +1:11 min...38. Mareš (ČSR) +13:04 min...40. Malten (ČSR) +25:52 min...50. Rendl +26:41 min.
Výsledky 11. etapy (družstvá): 1. ZSSR 15:16:33 hod. 2. Rumunsko +1:09 min. 3. Holandsko +11:40 min...11. Československo +56:33 min.
 
Celkovo po 11. etape (jednotlivci): 1. Damen (Holandsko) 53:26:03 hod. 2. Bebenin (ZSSR) +2:28 min. 3. Kocev (Bulharsko) +5:39 min...38. Mareš (ČSR) +1:24:32 hod...47. Rendl (ČSR) +2:17:56 hod.
 
 
12. etapa, Brno - Praha, 224 km
 
Od štvrtej etapy si pravidelne obliekal žlté tričko mladý Holanďan, dvadsaťtriročný Piet Damen. V poslednej dlhej etape ešte existovala malá nádej pre Bebenina ukoristiť na poslednú chvíľu ikonický žltý dres. Pravda, Holanďania boli v plnej pohotovosti, stratiť víťazstvo v úplnom závere pretekov by bola pre nich katastrofa. V deň konania poslednej etapy bolo pomerne teplo a dusno, aj to napovedalo, že cyklisti zvolia voľnejšie tempo. Výnimkou mohol byť spomínaný Bebenin. Jeho strata za Damenom nebola veľká, niečo vyše dve minúty. Soviet mal síce zámer atakovať líderskú pozíciu, ale Damen bol v skvelej forme a neustále si strážil jediného súpera, ktorý mu ešte mohol vziať žltý dres. Po niekoľkých kilometroch od štartu sa vytvoril únik siedmich cyklistov, účinkovali v ňom Kapitonov, Hagen, Zoppas, Glowaty, van der Vaken, Molceanu, Haskell. Každý z nich sa podieľal na udávaní tempa a ich náskok sa pohyboval medzi dvoma a troma minútami. Situáciu radikálne ovplyvnila prudká búrka, ktorá sa spustila za Kolínom. Trvala sotva 15 minút,ale na mnohých cestách stála voda. Pelotón výrazne znížil svoj odstup za vedúcou skupinou. Do záverečného boja o prvenstvo sa zapojilo až pätnásť borcov, najviac síl mal Kapitonov, ktorý si ešte pred vjazdom na štadión získal maličký náskok a s prehľadom si ho udržal až do cieľa. Po skončení pretekov sa v kuloároch zápalisto diskutovalo o Kapitonovovi a jeho účinkovaní v pretekoch. Vyhral tri etapy a jednoznačne patril k najlepším jazdcom celých pretekov. Viacerí novinári sa zhodovali v názore, že ak by Kapitonov v tretej etape nestratil 18 minút, zrejme by vyhral on. Vtedy sa nedostal k občerstveniu a energia mu potom viditeľne chýbala. Ale spochybňovanie víťaza Damena nebolo namieste. Holanďan podával vyrovnané, kvalitné výkony a v žiadnej z etáp neskončil s výraznejšou časovou stratou. Vždy bol v cieli v prvej dvadsiatke. Od štvrtej etapy mal na sebe žltý dres a až do totálneho záveru si ho bezpečne uchránil. Darmo sa konkurencia všemožne snažila vyzliecť ho zo žltého trička, Damen to nedopustil. Mal skvelú podporu svojho tímu. Holanďania pricestovali na Preteky mieru s pomerne mladým, ale dostatočne kvalitným tímom. Veď aj v konkurencii družstiev patrili k najlepším, nakoniec im pripadlo tretie miesto.
 
Výsledky 12. etapy (jednotlivci): 1. Kapitonov (ZSSR) 5:59:00 hod. 2. Zoppas (Taliansko) +0:31 min. 3. Hagen (Nemecko) +1:02 min.
Výsledky 12. etapy (družstvá): 1. Rumunsko 18:03:39 hod. 2. Poľsko +0:01 min. 3. NDR +0:01 min. 4. ZSSR +0:18 min.
 
Celkovo po 12. etape (jednotlivci): 1. Damen (Holandsko) 59:27:05 hod. 2. Bebenin (ZSSR) +2:48 min. 3. Hermans (Belgicko) +7:12 min. 4. Kocev (Bulharsko) +7:39 min. 5. Adler (NDR) +7:52 min. 6. Vostrjakov (ZSSR) +9:02 min. 7. Kapitonov (ZSSR) +10:37 min...38. Mareš (ČSR) +1:24:32 hod....46. Rendl (ČSR) +2:10:00 hod....52. Malten (ČSR) +2:31:29 hod...60. Kovařů  +3:03:40 hod.
 
Celkovo po 12. etape (družstvá): 1. ZSSR 178:04:44 hod. 2. NDR +54:08 min. 3. Holandsko +1:01:16 hod. 4. Rumunsko 5. Poľsko 6. Belgicko 7. Anglicko 8. Francúzsko...12. Československo +4:44:38 hod.
 
Aj 11. ročník Pretekov mieru potvrdil, že patrí k vysoko náročným športovým podujatiam. Zo 120 prihlásených pretekárov zvládlo celú trasu úspešne 89, až 31 jazdcov to nedokázalo. Družstvo Sovietskeho zväzu vyhralo súťaž tímov s náskokom vyše 54 minút. V prvých dvadsiatich ročníkoch žiaden tím nezískal modré dresy s takou výraznou prevahou.
 
 
Informácie čerpáme z návštev knižníc a zdrojom tohto ročníka je denník Pravda.