Pár dní pred štartom ďalšieho ročníka Pretekov mieru prekvapila domácich fanúšikov správa, že československý cyklista Ladislav Heller sa dobrovoľne vzdal účasti na populárnych pretekoch. Ako dôvod uviedol svoju slabú športovú formu. Jeho výsledky z posledných týždňov to potvrdzovali. Heller absolvoval s tímom celú prípravu, tréner Jaroslav Menhart mu veril aj vďaka bojovnému naturelu tohto jazdca. V zákulisí zazneli hlasy, že Hellerovo rozhodnutie ovplynili aj dva veľmi ťažké pády a vážne zranenia, ktoré pri nich utrpel. Oba bolestivé incidenty ho postihli práve na Pretekoch mieru. Pri jednom z nich si dokonca zlomil nohu. Smoliar Heller zomrel tragicky, v roku 1970 ho usmrtil vlak.
 
Prázdne miesto v nominácii vyplnil Pavel Konečný. Tým sa ale problémy československého tímu neskončili. Ďalší z nominovaných borcov Rudolf Schejbal mal silné bolesti v oblasti pravej obličky a jeho štart bol tiež otázny. Už v predchádzajúcom roku musel Schejbal bojovať s rovnakými ťažkosťami a závažný zdravotný problém sa zopakoval. Po dôkladnej diagnostike vyriekol lekár našej výpravy MUDr. Slávik jasný ortieľ – štart na náročných pretekoch Schejbalovi nedoporučil. Namiesto neho zaujal miesto v časkoslovenskom družstve Ján Wenczel.
 
Pred štartom prestížneho podujatia zvolili reprezentanti Nemeckej demokratickej republiky a Sovietskeho zväzu spoločnú prípravu, počas ktorej si dôkladne zajazdili po trasách posledných etáp. Vychádzali z predpokladu, že práve záverečné dejstvá budú kľúčové pre dobré celkové výsledky. Naopak, československý tím strávil posledné dni pred štartom v dokonalom utajení na neznámom mieste. Okrem šliapania do pedálov venovalo vedenie našej výpravy mnoho času aj psychologickej príprave.
 
Zásadné zmeny zaviedli organizátori v odmeňovaní najlepších jazdcov v jednotlivých etapách. V predchádzajúcich rokoch dostávali cyklisti na pódiu vecné ceny, neraz aj trochu kuriózne, napríklad živé prasiatko. Teraz čakali na najlepích jazdcov v každej etape oveľa praktickejšie, výlučne finančné prémie. Víťaz si prilepšil o veľmi slušných 1800 Kčs, ešte aj dvadsiaty pretekár v cieli etapy zinkasoval 100 korún. Vecné ceny zostali už iba pre prvých jazdcov na prémiových špurtoch.
 
Na tlačovej konferencii bezprostredne pred pretekmi zverejnili organizátori aj zaujímavé štatistické údaje.  Na predchádzajúcich osemnástich ročníkoch Pretekov mieru štartovalo celkovo  1129 cyklistov z 34 krajín piatich kontinentov.  Z 29 národných cyklistických federácií Európy zavítali na naše podujatie reprezentanti 25 krajín. Chýbali iba jazdci Portugalska, Španielska, Grécka a Turecka. Významné individuálne rekordy držali vtedy Nemec Gustav Adolf Schur a Rumun Dumitrescu, ktorí štartovali v dvanástich ročníkoch Pretekov mieru.. V osemnástich edíciách odjazdili cyklisti spolu 221 etáp o súhrnnej dĺžke 37 904 kilometrov. Lídrami v počte víťazných etáp boli po osemnástich ročníkoch domáci reprezentanti Jan Veselý a Vlastimil Ružička. Skôr menovaný bol prvý na páske šestnásťkrát, druhý triumfoval v dvanástich etapách. Legendárny Gustav Adolf Schur bol najlepší v počte etáp, odjazdených v žltom tričku vedúceho pretekára celkovej klasifikácie. Absolvoval ich až pätnásť. Husársky kúsok sa v roku 1949 podaril Janovi Veselému. Hneď po prvej etape si obliekol ikonický žltý dres a udržal si ho až do cieľa vo Varšave! Jeho časový odstup od druhého jazdca celkovej klasifikácie bol v sumári osemnástich ročníkoch najväčší – 11:55 minúty. O rastúcom význame Pretekov svedčí aj ďalší zaujímavý údaj. V roku 1966 sa akreditovalo 75 žurnalistov z desiatich krajín. Svojich zástupcov mali médiá z Československa, NDR, Poľska, Sovietskeho zväzu, Talianska, Belgicka, Dánska, Bulharska, Alžírska a Francúzska.
 
Kvalita Pretekov mieru bola vysoká, rovnako ich obľúbenosť u špičkových jazdcov. Zúčastnilo sa ich až trinásť majstrov sveta, pravda, viacerí tituly získali nielen na ceste, ale aj v dráhových disciplínach. 
 
 
  1. etapa, okruh v okolí Prahy, 117 km
 
Ani vynikajúci výkon v úvodnej etape nepriniesol vytúžené etapové prvenstvo Janovi Smolíkovi. Na dráhu štadióna Slávie v Edene sa síce vyrútil ako prvý a vyvolal medzi pražskými fanúšikmi hlasnú reakciu, ale tú vystriedalo obrovské sklamanie. Ešte pred poslednou zákrutou mal Smolík zhruba dvojmetrový náskok pred druhým Talianom Guerrom, no napokon skončil až piaty. Smolíka postihla neuveriteľná smola, priamo na ovále štadióna dostal defekt. S prázdnou galuskou sa kvalitne špurtovať nedalo, preto ten výrazný pád vo výsledkovej listine. Smolík bol o to smutnejší, že počas celej prvej etapy bol v centre diania a v špurte mal vzhľadom na svoju mimoriadnu rýchlosť reálne vyhliadky na víťazstvo. Už na 70. kilometri sa zrodil zaujímavý únik, vpred sa vydal Nemec Peschel. Jediným jazdcom, ktorý sa pri Peschelovi dokázal udržať, bol práve Smolík. Odvážne duo si vypracovalo odstup asi pätnástich sekúnd, ale pelotón rázne zamedzil komplikácie a po niekoľkých kilometroch ich dobehol. Tesne pred Lidicami, ktorými prechádzala trasa etapy, sa pustili do úniku Poliak Kudra a Belgičan Van Neste. Rýchlo sa k nim dotiahol „všadebol“ Smolík a trojica si rýchlou jazdou získavala sekundu po sekunde na hlavné pole. Z pelotónu sa oddelilo kvarteto jazdcov, Taliani Guerra, Gallazi a Benfatto, spolu s Francúzom Leducom. Táto štvorica sa dokázala dotiahnuť na vedúce trio a sedem cyklistov na čele šliapalo až do cieľa veľmi rezko. Pelotón ich zo všetkých síl prenasledoval, ale pársekundový náskok si členovia úniku udržali až do cieľa. Po defekte Smolíka, ktorý prišiel v tú najnevhodnejšiu chvíľu sa otvorila cesta k víťazstvu pre Nemca Peschela. Vo finiši porazil Talianov Guerru s Gallazim, ktorí ho doplnili na pódiu. Prví traja borci v každej etape získavali aj časové bonusy. 
 
Výsledky 1. etapy (jednotlivci): 1. Peschel (NDR) 2:58:44 hod. 2. Guerra (Taliiansko) + 0:30 min.  3. Gallazi (Taliansko) + 1:00 min.....5. Smolík (ČSSR) + 1,06 min....18. Háva (ČSSR) + 1,06 min.
 
Výsledky 1. etapy (družstvá): 1. Taliansko 8:56:12 hod. 2. NDR + 0,12 min. 3. Československo + 0,12 min.
 
  1. etapa, Praha – Liberec, 130 km
 
Vyvrcholenie druhej etapy v uliciach Liberca bolo nadmieru dramatické. Výdatný dážď pokropil ulice a povrch spravil klzkým a zradným. Kým v nebezpečných zjazdoch v predchádzajúcom priebehu etapy nespadol prakticky nikto, na šmykľavých dlaždiciach mesta letelo k zemi viacero pretekárov.  Menšie zmätky majstrovsky využil Talian Guerra. Mladý, dvadsaťtriročný cyklista sa až v uliciach cieľového mesta odhodlal k nečakanému útoku a vzdialil sa všetkým súperom. V žltom tričku jazdiaci Peschel nemohol na Guerrov atak zareagovať, v tých chvíľach totiž jazdil hlboko v hlavnom poli a nemal prehľad o tom, čo sa dialo na špici. Zisk minútovej bonifikácie za triumf v etape vyniesol Guerrovi líderskú pozíciu v hodnotení jednotlivcov. Peschel teda vydržal v žltom tričku len jedinú etapu.
 
Presne podľa predpovede nášho Wenczela sa vo zvlnenom teréne pred Libercom začal pelotón výrazne členiť. Vytvorilo sa niekoľko menších skupín a tri závažnejšie úniky. Dlho si udržiavali odstup od súperov Maďar Megyerdi s Poliakom Kegelom, ale hoci ich únik vyzeral nádejne, až do cieľa nevydržal. Po nich sa vzdialili pelotónu Leduc (Francúzsko) a ďalší Poliak Kozlowsky. Ešte 30 kilometrov pred cieľom mali minútový náskok, ale hlavné pole dokázalo aj ich atak odsúdiť na neúspech.
 
Learco Guerra zvládol záverečné kilometre v Liberci bravúrne a udržal si malý náskok, ktorý si vypracoval odvážnou sólovou jazdou. Mal iba 23 rokov, no na svojom konte niekoľko významných úspechov. Dva razy si s krajanmi vybojoval titul majstra sveta v časovke družstiev, na olympiáde v Tokiu 1964 sa v rovnakej disciplíne tešil zo zlatej medaily.
 
Výsledky 2. etapy (jednotlivci): 1. Guerra (Taliansko) 3:18:18 hod. 2. Petrov (ZSSR) + 0:38 min. 3. Albonetti (Taliansko) + 1:14 min....5. Smolík (ČSSR) + 1:14 min....12. Kvapil (ČSSR) + 1: 16 min....19. Doležel (ČSSR) + 1:16 min.
 
Výsledky 2. etapy (družstvá): 1. Taliansko 9:59:08 hod. 2. NDR + 0:36 min. 3. Československo + 0:36 min.
 
Celkovo po 2. etape (jednotlivci): 1. Guerra (Taliansko) 6:16:32 hod. 2. Peschel (NDR) + 1:06 min. 3. Petrov (ZSSR) + 1:36 min. 4. Smolík (ČSSR) + 2:00 min......16. Kvapil (ČSSR) + 2:12 min...21. Doležel (ČSSR) + 2:16 min.
 
Celkovo po 2. etape (družstvá): 1. Taliansko 18:55:18 hod. 2. NDR + 0:48 min. 3. Československo + 0:48 min.
 
 
  1. etapa, Tanvald – Harrachov, časovka jednotlivcov, 17. km + etapa s hromadným štartom Harrachov – Hradec Králové, 108 km
 
Pred horskou časovkou zneli z talianskeho tábora optimistické hlasy, podľa ktorých mala „squadrra azzurri“ v tíme niekoľko vynikajúcich tempárov a bude atakovať najvyššie priečky. Taliani časovku nezajazdili zle, no smelé ambície úplne nepotvrdili. Napriek tomu ostali lídrami klasifikácie družstiev.
 
Excelentný výkon podal Francúz Guyot, ktorý bol o 38 sekúd lepší než druhý Dochljakov a o 48 sekúnd porazil tretieho Taliana Albonettiho. Dlhé stúpanie do cieľového horského strediska dôkladne preverilo kondíciu i morálku všetkých cyklistov. Z našich reprezentantov sa dobré šance dávali Smolíkovi s Kvapilom, vysoký štandard sa čakal aj od Wenczela. Ten síce bojoval zo všetkých síl, ale zhruba 200 metrov pred cieľom ho dostihol Soviet Dochljakov, ktorý štartoval 2 minúty po ňom. Určitou náplasťou bola skutočnosť, že Dochljakov dosiahol celkovo druhý najlepší čas. Hneď za ním skončil ako tretí ďalší Talian Albonetti. Z našich cyklistov sa prebil do najlepšej desiatky Smolík, so stratou 1:19 min. na víťaza sa zaradil na ôsme miesto. Pretekárov poriadne potrápilo počasie, v Harrachove teplomer ukazoval len 4 stupne Celzia...
 
V popoludňajšej etape s cieľom v Hradci Králové mal veľkú motiváciu práve Jan Smolík. Pochádzal totiž z cieľového mesta a v hľadisku mal množstvo priaznivocv. Počas celej etapy jazdil v popredí balíka a šetril sily na špurtérsky záver.  „Pestré“ to mal Doležel, ktorému až dvakrát museli pomáhať mechanici so závadou na jeho bicykli. Napriek tomu sa zapojil do veľmi nádejného úniku spolu s Vogelsangom (NDR), Kozlowskym (Poľsko), Juszkom (Poľsko) a Olizarenkom (ZSSR) Ich šance zmarila zákerná ostrá zákruta, ktorú Juszko, Doležel a Olizarenko nedokázali vo veľkej rýchlosti hladko prejsť. Pádu na ceste sa síce vyhli, ale odstredivá sila ich vyniesla mimo cestu, až medzi stromy.  Doležel si silno narazil lýtkový sval a lekár československej výpravy musel vyvinúť maximálnu snahu, aby dal Doležela ako – tak do poriadku pred štartom ďalšej etapy. Oveľa horšie dopadol Kozlowsky, neudržal balans a po páde ho musela odviezť sanitka. O pár kilometrov ďalej všetkých jazdcov, ktorí pokračovali v úniku, pohltil pelotón.
 
Smolík spolu s Talianom Guerrom sa pár kilometrov pred cieľom odhodlali na smelý únik. V uliciach Hradca Králové  bola táto dvojica na čele so zhruba pätnásťsekundovým náskokom pred balíkom. Keď túto skutočnosť hlásateľ oznámil tisícom fanúšikov v uliciach i na štadióne, vypuklo medzi nimi nadšenie. Lenže elitní jazdci v pelotóne nechceli dopustiť, aby vedúca dvojica ostala osamotene až do cieľa. Hlavné pole v záverečných kilometrov vyvinulo enormnú rýchlosť a dvojicu na čele dostihla. V špurte sa snažil Wenczel zo všetkých síl vytvoriť čo najlepšiu pozíciu pre Smolíka, no Peschel (NDR), Kirilov (Bulharsko) a Bobek (Poľsko) boli v závere rýchlejší. Časy pretekárov v časovke a etape s hromadným štartom sa zrátali, výsledné súčty určili poradie v 3. etape. Víťazom sa stal Francúz Guyot.
 
Bernard Guyot podal v časovke mimoriadny výkon a po riadnej popoludňajšej etape sa v celkovom hodnotení vyhupol na druhé miesto. V jeho rodine  bola cyklistika skutočnou doménou, okrem neho jej prepadli aj dvaja jeho bratia Caudie a Serge. Všetci zdedili tie najlepšie športové gény, veď ich otec sa ešte v roku 1939 stal majstrom Francúzska v cyklistike v pretekoch s hromadným štartom.
 
Výsledky časovky:  1. Guyot (Francúzsko) 28:22 min. 2. Dochljakov (ZSSR) + 0:38 min. 3. Albonetti (Taliansko) + 0:48 min. 4. Peschel (NDR) + 0:49 min. 5. Guerra (Taliansko) + 1:03 min.....8. Smolík (ČSSR) + 1:19 min.....23. Doležel (ČSSR) + 1:52 min.....27. Háva (ČSSR) + 1:57 min.
 
Celkové výsledky 3. etapy (časovka + etapa s hromadným štartom):  1. Guyot (Francúzsko) 2:52:30 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:08 min. 3. Albonetti (Taliansko) + 1:48 min.....7. Smolík (ČSSR) + 2:19 min.....24. Doležel (ČSSR) + 2:51 min.
 
Celkové výsledky 3. etapy (družstvá): 1. Taliansko 8:44:12 hod. 2. ZSSR + 0:01 min. 3. NDR + 0:24 min.....6. Československo + 1:24 min.
 
Celkovo po 3. etape (jednotlivci): 1. Guerra (Taliansko) 9:11:05 hod. 2. Guyot (Francúzsko) + 0:09 min. 3. Peschel (NDR) + 0:52 min.......6. Smolík (ČSSR) + 2:22 min.....20. Doležel (ČSSR) + 3:00 min.
 
 
  1. etapa, Hradec Králové – Brno, 144 km
 
Štvrtá etapa síce svojim profilom nepredstavovala krajne namáhavú porciu, no jej konečné výsledky kompletne poprehadzovali priebežné klasifikácie. Cyklistov poriadne potrápilo hlavne horúce počasie, ortuť teplomera sa vyšplhala k tridsiatke. 
 
Rozhodujúce veci sa začali diať asi 40 kilometrov pred cieľom, v obci Sebrance. Od hlavnej skupiny sa tam oddelila štrnásťčlenná skupina, v ktorej boli viaceré zvučné mená ( okrem iných aj napríklad Dochljakov, Guyot a Kudra).  Podľa predpokladov mal tento únik výborné šance vydržať až do cieľa na brnianskom futbalovom štadióne Za Lužánkami. Lenže vo vedúcej grupe chýbali lídri československého tímu, figurovali v nej len dvaja nováčikovia Konečný s Wenczelom. Ešte horšie boli na tom Taliani, vpredu nemali ani jediného svojho zástupcu. Preto Guerra, Albonetti a  Benfatta spoločne podnikli zúfalý pokus prepracovať sa ku špici pretekov.  Napriek enormnej snahe sa im to nepodarilo. Po smoliarskej tretej etape bol nadmieru aktívny Jan Smolík. Na méte 50 kilometrov do cieľa sa odhodlal ku riskantnému kroku. Nastúpil do sólového úniku. Dokázal si získať náskok zhruba dvadsiatich sekúnd, no pelotón ho pomerne skoro dostihol. Bezprostredne po tom, čo Smolíka pohltilo hlavné pole, prišiel ďalší atak. Už spomínaný nástup štrnástich jazdcov bol rozhodujúci. Smolík v čase útoku chytal druhý dych po namáhavom úniku a  nedokázal sa pripojiť k čelu pretekov, rovnako ako väčšina kolegov z československého tímu.
 
Na tribúnach čakalo na záver etapy 30 000 divákov. Ten bol veľmi dramatický, pravda, aj zásluhou motospojky, ktorá viedla pretekárov. Tesne pred bránou štadióna  jej vodič na okamih zaváhal a zatočil nesprávnym smerom. Ďalší z traťových komisárov jeho faux pas pohotovo napravil, keď ráznymi gestami ukázal správnu cestu. Jeho zásluhou už cyklisti smerovali po naplánovanej trase do cieľa. Na dráhe štadióna sa odohral strhujúci súboj o víťazstvo. Na čele sa na chvíľku objavil aj náš Wenczel, no súperov mal nadmieru zdatných. Poliaci Kudra a Polewiak si brúsili zuby na víťazstvo a napokon ho aj dosiahli. Náš Wenczel s Kudrom zviedli úžasný súboj, v konečnom účtovaní bol Poliak rýchlejší o pol kolesa. Etapa bola doslova katastrofou pre Talianov. Guerra stratil žlté tričko a tím musel prenechať modré dresy lídrov súťaže družstiev borcom Sovietskeho zväzu. Nový líder klasifikácie jednotlivcov, Francúz Guyot neskýval nadšenie, ale jedných dychom dodal, že teraz si ho budú súperi oveľa viac všímať a jeho úloha bude ťažšia.
 
Výsledky 4. etapy (jednotlivci): 1. Kudra (Poľsko) 3:26:20 hod. 2. Wenczel (ČSSR) + 0:30 min. 3. Polewiak (Poľsko) + 1:00 min. 4. Guyot (Francúzsko) + 1:00 min......6. Konečný (ČSSR) + 1:00 min.....15. Háva (ČSSR) + 2:45 min.
 
Výsledky 4. etapy (družstvá): 1. Československo 10:23:45 hod. 2. ZSSR (rovnaký čas), 3. Poľsko + 0:42 min.
 
Celkovo po 4. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 12:38:34 hod. 2. Dochľjakov (ZSSR) + 1:08 min. 3. Kudra (Poľsko) + 1:39 min.......12. Konečný (ČSSR) + 3:51 min.....14. Smolík (ČSSR) + 4:40 min.
 
Cellkovo po 4. etape (družstvá):  1. Sovietsky zväz 38:04:10 hod. 2. NDR + 0:59 min. 3. Československo + 1:17 min.
 
 
  1. etapa, Brno – Otrokovice, 130 km
 
Piata etapa nebola pre poverčivých, vyšla totiž na piatok trinásteho. Prvých 20 kilometrov preletel pelotón priemernou rýchlosťou okolo 45 km / hod, ale vydržal v podstate pokope. Deliť sa začal až v tiahlom stúpaní. Vytvorila sa početná vedúca skupina, v ktorej však Československo nemalo ani jediného cyklistu. Tréner Menhart vydal jednoznačný pokyn čo najrýchlejšie dohnať čelo pretekov. Wenczel, Konečný, Háva a Smolík sa rázne opreli do pedálov. Stratu skresali na nejakých 200 metrov a zdalo sa, že je len otázkou pár minút, kedy sa všetci štyria zaradia do čelného zoskupenia. Ale jazdci vpredu zaregistrovali prenasledovateľov, ktorí už boli nadohľad a zvýšlili tempo. Naši reprezentanti už nenašli v sebe dosť síl na to, aby dostihli utečencov. Ich ostup sa začal neustále zväčšovať. S blížiacim sa cieľovým štadiónom v Otrokoviaciach bolo čoraz zrejmejšie, že únik bude úspešný a československí jazdci výrazne stratia. Naopak, Poliaci mali vpredu až troch svojich zástupcov. Ak by si únik zachoval aktuálny náskok, do žltého dresu by sa obliekol niektorý z poľských reprezentantov.  Spolu sedemnásť borcov tvorilo čelnú skupinu, ktorá sa spolu vrútila na štadión. Na čele finišoval Maďar Megyerdi, tesne sledovaný Belgičanom Van Nestem. Maďar odrazil útoky súperov a mohol oslavovať sladké víťazstvo. Van Neste skončil tesne druhý, Poliakovi Kegelovi pripadla tretia priečka.
 
Etapa obsahovala aj poslednú horskú prémiu v tomto ročníku, a tak už po nej mohli rozhodcovia oznámiť meno najlepšieho vrchára. Stal sa ním Francúz Guyot, ktorému podľa vopred stanovených regulí  pripísali za toto víťazstvo aj minútovú bonifikáciu. Tá mu výrazne pomohla aj v súboji o post celkového víťaza. Československí reprezentanti dorazili do cieľa s takmer päťapolminútovou stratou a výrazne si pohoršili v klasifikácii jednotlivcov aj družstiev. Piatok trinásteho bol pre náš tím skutočne nešťastných dátumom...
 
Výsledky 5. etapy (jednotlivci):  1: Megyerdi (Maďarsko) 3:14:14 hod. 2. Van Neste (Belgicko) + 0:30 min. 3. Kegel (Poľsko) + 1:08 min......23. Háva (ČSSR) + 5:26 min....36. Wenczel (ČSSR) + 5:26 min......56. Doležel + 5:26 min......78. Smolík + 5:26 min.
 
Výsledky 5. etapy (družstvá): 1. Poľsko 9:46:06 hod. 2. Maďarsko + 4:10 min. 3. NDR + 4:18 min....12. Československo + 12:54 min.
 
Celkovo po 5. etape (jednotlivci): Guyot (Francúzsko) 15:52:26 hod. 2. Dochľjakov (ZSSR) + 2:38 min. 3. Kudra (Poľsko) + 3:09 min......20. Wenczel (ČSSR) + 8:57 min....22. Konečný (ČSSR) + 9:39 min....24. Smolík (ČSSR) + 10:28 min....25. Háva (ČSSR) + 10:29 min.
 
Celkovo po 5. etape (družstvá): 1. Poľsko 47:51:47 hod. 2. ZSSR + 2:47 min. 3. NDR + 3:48 min....6: Československo + 12:40 min.
 
 
  1. etapa, Gottwaldov – Katowice, 209 km
 
Po voľnom dni, počas ktorého sa kompletný konvoj pretekov presunul z Otrokovíc do Gottwaldova, nasledovala náročná šiesta etapa. Dôležité udalosti prišli po 150. kilometri, keď sa vpredu vyformovala deväťčlenná skupina. Československo v nej malo Doležela, kým jazdci Poľska a NDR v nej chýbali. Taktické pokyny trénera Menharta boli jasné. Doležel mal prispievať k rýchlemu tempu vedúcej skupiny, ostatní naši borci mali brzdiť súperov v hlavnom poli, ktoré sa snažilo únik dostihnúť. Taktika fungovala spoľahlivo a črtal sa výborný výsledok. Významný podiel na skvelom tempe „utečencov“ mali cyklisti Sovietskeho zväzu. Ak by si únik zachoval vtedajší náskok, Poliaci by prišli o post vedúceho družstva na úkor Sovietov. Hoci pelotón bojoval zo všetkých síl, stratu sa mu nepodarilo výraznejšie zredukovať.
 
Do uliíc cieľových Katowíc sa vrútila vysokým tempom deväťčlenná vedúca skupina, v ktorej bol aj náš Doležel. Posledné stovky metrov pred cieľom mal dôkladne naštudované, podľa svojho  vopred stanoveného taktického plánu približne pol kilometra pred páskou razantne nastúpil. Kým súperi stihli zaregistrovať jeho útok, mal zhruba 40 metrov k dobru. V tých chvíľach zrejme nikto nepochyboval, že Doležel bude v záverečnej bitke víťazom. Lenže zaúradovali okolnosti, ktoré nemohol nikto predvídať, vrátane nášho cyklistu. Auto poľskej televízie s kameramanom malo pred štadiónom odbočiť doprava, a aj tak urobilo. Vodič neodhadol dobre vzdialenosť pretekárov za ním a pred zákrutou prudko pribrzdil. Doležel sa v plnej rýchlosti nedokázal vyhnúť autu pred ním a prudko do neho narazil. Letel vzduchom dobrých desať metrov, po krkolomnom salte tvrdo dopadol na betónovú cestu. Rovnako dopadol aj Talian Albonetti. Rus Olizarenko a Maďar Megyerdi museli prudko brzdiť, a ani oni sa neudržali v sedlách svojich bicyklov. Víťazstvo tak padlo do lona ďalšiemu Maďarovi Juszkovi. Vo chvíľach nepríjemných kolízií bol pár desiatok metrov od vedúcich pretekárov a nemusel vôbec korigovať dráhu svojej jazdy. Na atletickom ovále štadióna sa objavil úplne sám a pohodlne si vybojoval víťazstvo. Škandalózny záver etapy musela ešte večer analyzovať rozhodcovská komisia pretekov, ale rozumné riešenie sa azda ani nedalo nájsť. Jury nakoniec zaradila vo výsledkoch Doležela na koniec vedúcej skupiny, teda na deviate miesto, hoci trvalo pár dlhých minút, kým bol schopný prejsť posledných 200 metrov. V nemocnici sa musel podrobiť dôkladným vyšetreniam, až tie mohli odhaliť prípadné závažnejšie zranenia. S ohľadom na brutálny karambol sa s vážnejšou traumou dalo reálne počítať...
 
Výsledky 6. etapy (jednotlivci): 1. Juszko (Maďarsko) 5:12:12 hod. 2. Olizarenko (ZSSR) + 0:30 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 1:00 min.....12. Smolík (ČSSR) + 1:23 min....19. Háva (ČSSR) + 2:48 min.
 
Výsledky 6. etapy (družstvá):  1. Sovietsky zväz 15:39:24 hod. 2. Maďarsko (rovnaký čas) 3. Československo + 1:23 min.
 
Celkovo po 6. etape (jednotlivci):  1. Guyot (Francúzsko) 21:07:56 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 2:08 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:30 min. 4. Kudra (Poľsko) + 2:39 min.....20. Doležel (ČSSR) + 7:48 min.....23. Wenczel (ČSSR) + 8:27 min.....25. Smolík (ČSSR) + 8:33 min.
 
Celkovo po 6. etape (družstvá): 1. Sovietsky zväz 63:22:56 hod. 2. Poľsko + 2:49 min. 3. NDR + 6:35 min.....6. Československo + 11:16 min.
 
 
7. etapa, Katowice – Lodž, 205 km
 
Po pomerne pokojnom úvode etapy sa začali diať podstatné udalosti od 65. kilometra. Vytvoril sa silný únik, v ktorom bolo zastúpených niekoľko favoritov. Nechýbali v ňom napríklad Dochljakov, ktorý mohol v prípade, že čelná skupina dorazí do cieľa s náskokom, vyzliecť zo žltého dresu Francúza Guyota. Všetci členovia vedúcej grupy mali záujem spolupracovať a udržiavať rýchle tempo. S výnimkou jediného. Francúz Leduc  tempo logicky spomaľoval, a tým sa snažil brániť celkovú líderskú pozíciu svojho krajana. Sedem aktérov úniku odjazdilo na špici celých 140 kilometrov, vypracovali si odstup vyše troch minút. Hoci sa pelotón snažil a náskok citeľne znížil, dostihnúť jazdcov vpredu sa mu nepodarilo. Leduc napriek presile súperov v úniku odviedol vynikajúcu prácu a jeho kolega z tímu Guyot si udržal žltý dres.
 
Jednou z ústredných postáv pomerne dlhej etapy bol Francúz Leduc. Počas celej etapy sa „vyskytoval“ v popredí, vyhral dve špurtérske prémie a vďaka svojej mimoriadnej rýchlosti mal výborné šance aj v záverečnom špurte. Do tretice všetko dobré sa však nekonalo. V predposlednej zákrute sa pred neho dostal Nemec Hoffmann, a hoci Leduc bojoval o víťazstvo zo všetkých síl, napokon o triumfe Hoffmanna rozhodla šírka galusky. Rus Dochljakov vo finále etapy dosiahol tretie miesto. Z náskoku Guyota v priebežnej klasifikácii skresal vyše minútu, ale na žlté tričko to nestačilo. V predchádzajúcej etape sa poriadne poodieral náš Doležel. V nemocnici ho dôkladne poprezerali lekári a žiadnu zlomeninu, našťastie, neobjavili. Náš reprezentant obetavo nastúpil do ďalšej etapy, hoci ho odreniny dosť boleli.
 
Siedma etapa mala aj jednu veľmi tragickú črtu. V uliciach Lodže sa zhromaždili tisíce zvedavých fanúšikov a nebolo v silách polície ustriehnuť každého z nich. Tesne pred jedným zo sprievodných vozidiel sa rozhodol prebehnúť na druhú stranu cesty sedemročný chlapec. Vodič auta už nemohol včas zareagovať na nečakanú situáciu. Napriek prudkému brzdeniu sa zrážke nedokázal vyhnúť. Ťažko zraneného chlapca okamžite transportovali do blíznej nemocnice, ale lekári už jeho život nezachránili.
 
Výsledky 7. etapy (jednotlivci): 1. Hoffmann (NDR) 5:04:47 hod. 2. Leduc (Framcúzsko) + 0,30 min. 3. Dochľjakov (ZSSR) + 1:00 min.....9. Háva (ČSSR) + 1:41 min.....20. Kvapil (ČSSR) + 2:04 min.
 
Výsledky 7. etapy (družstvá): 1. Dánsko 15:18:25 hod. 2. NDR + 0,41 min. 3. ZSSR + 0,41 min....7. Československo + 1,45 min.
 
Celkovo po 7. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 26:14:47 hod. 2. Dochljakov  + 1,04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2,30 min. 4. Kudra (Poľsko) + 2,39 min.....20. Doležel (ČSSR) + 7:47 min....24. Wenczel (ČSSR) + 8:27 min.....25. Smolík (ČSSR) + 8:33 min.
 
Celkovo po 7. etape (družstvá): 1. ZSSR 78:53:04 hod. 2. Poľsko + 3:53 min. 3. NDR + 8:35 min. 4. Francúzsko + 8:53 min. 5. Maďarsko + 9:27 min. 6. Československo + 12.20 min.
 
 
  1. etapa, okruh okolo Varšavy, 108 km
 
Ako ôsmu etapu pripravili organizátori de facto kritérium okolo poľského hlavného mesta. Pelotón musel absolvovať štyri okruhy. Tie neboli úplne identické, po prejdení prvého sa už zostávajúce tri odjazdili na úplne rovnakej trase. Okrem technicky náročnej trasy s množstvom ostrých zákrut preverilo morálku jazdcov aj horúce počasie. Bol slnečný, jasný deň a teplota dosahovala až 29 stupňov v tieni. Približne v polovici okruhu čakal pretekárov dvojkilometrový úsek, ktorého povrch tvorili „mačacie hlavy“. Tie spôsobili niekoľko defektov a neobišli ani členov československého družstva. „Pichli“ postupne Konečný, Háva, Kvapil a aj Smolík, iba Doležel s Wenczelom prešli spomínaný úsek bez ujmy.  Pre Smolíka, odhodlaného bojovať o víťazstvo v etape, to bola prekérna situácia. Náš mechanický voz bol v tých momentoch ďaleko vzadu. Našťastie, veľmi gentlemansky sa zachovali sovietski mechanici a Smolíkovi promptne poskytli náhradný bicykel. Defekty pribrzdili aj Francúza Desvagesa s Talianom Del Bonom. Čelo pretekov sa im medzitým vzdialilo asi o 400 metrov. Smolík, Desvages a Del Bono rýchlo vyskočili do sediel a začali zo všetkých síl stíhať súperov vpredu. Ich fantastická jazda priniesla sladké ovocie. Všetci traja sa dotiahli na špicu a Desvages so Smolíkom v závere dokonca bojovali o pódium. Približne päť kilometrov pred cieľom razantne vyrazili vpred Petrov, Leduc, Guerra a Kegel. Získali dvestometrový odstup od prenasledovateľov a zdalo sa, že víťaz etapy vzíde zo spomínaného kvarteta. To sa však nestalo. Pelotón v posledných kilometroch letel s vetrom opreteky a únik vymazal.
 
Cieľ etapy bol na atletickej dráhe Štadióna desaťročia vo Varšave, v jeho rozľahlom hľadisku sledovalo vyvrcholenie 80 000 divákov. V záverečnom špurte bolo s výnimkou prvého miesta všetko otvorené, o ďalšie priečky na pódiu bojovalo hádam desať cyklistov. Na dráhe sa ako prvý zjavil tak trochu podceňovaný Francúz Desvages, ktorý si v posledných stovkách metrov vybudoval asi dvadsaťmetrový náskok a s prehľadom zvíťazil. Za ním sa odohral napínavý súboj o pozície na stupňoch víťazov. Náš Smolík ešte tesne pred štadiónom figuroval na zhruba desiatom mieste, ale riskantnými manévrami sa posunul výrazne dopredu. V predposlednej zákrute už bol tretí, na posledných desiatkach metrov ešte zrýchlil a predstihol dovtedy druhého Bulhara Bobekova. Rozhodli doslova centimetre.
 
Počas celej etapy sa šliapalo vo vysokom tempe, víťaz zaznamenal priemernú rýchlosť úctyhodných 42,9 km / hod.
 
Výsledky 8. etapy (jednotlivci): 1. Desvages (Francúzsko) 2:30:00 hod. 2. Smolík (ČSSR) + 0,30 min. 3. Bobekov (Bulharsko) + 1:00 min. .....8. Wenczel (ČSSR)....16. Háva (ČSSR).....26. Kvapil (ČSSR) všetci + 1:00 min.
 
Výsledky 8. etapy (družstvá):  1. Československo 7:33:00 hod. 2. Poľsko 3. Belgicko 4. NDR 5. Francúzsko (všetci + 1:00 min)
 
Celkovo po 8. etape (jednotlivci):  1. Guyot (Francúzsko) 28:45:47 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:30 min. 4. Kudra (Poľsko) + 2:39 min......19. Doležel (ČSSR) + 7:48 min. 20. Smolík (ČSSR) + 8:03 min....22. Wenczel (ČSSR) + 8:27 min.
 
Celkovo po 8. etape (družstvá): 1. ZSSR 86:26:04 hod. 2. Poľsko + 3:53 min. 3. NDR + 6:35 min.....6. Československo + 12:20 min.
 
 
  1. etapa, Kutno – Poznaň, 176 km
 
Po ôsmej etape všetci jazdci uvítali voľný deň, počas ktorého sa kompletný konvoj presunul špeciálnym vlakom o 110 kilometrov do Kutna. Hneď od štartu bolo zrejmé, že oddýchnutí borci budú jazdiť rýchlo. Pokusy o únik sa striedali jeden za druhým. Už na 18. kilometri vznikla vedúca skupina s veľmi silným obsadením, boli v nej Wenczel (ČSSR), Sajdchužin, Lebedev, Olizarenko (všetci ZSSR), Peschl, Hoffmann, Butzke (všetci NDR). Niekoľko desiatok kilometrov pracovali vpredu, pomáhal im aj svieži vietor, vejúci do chrbta. Vypracovali si menší náskok, no pelotón rozhodne nespal. Vyrážali z neho stíhacie skupiny, jednej z nich sa podarilo dotiahnuť na čelo pretekov. Tak sa vyformovala grupa s dvadsiatimiôsmimi cyklistami, medzi ktorými boli aj piati československí reprezentanti. Zrejme nikto by sa nečudoval, ak by sa rozhodovalo v hromadnom špurte spomínanej veľkej skupiny. No takého predpoklady znegoval hrdina ôsmej etapy, Belgičan Van Neste. Na 106. kilometri sa energicky vydal do úniku. Nikto sa k nemu nepridal, preto jeho pokus vyzeral priam beznádejne. Osamotený bojoval nielen s kilometrami, ale aj s páľavou, pred ktorou sa v otvorenej krajine nedalo skryť. Favoriiti v hlavnom poli Belgičana zrejme aj mierne podcenili, Van Neste však nepochybne podal životný výkon. Na máte 30 kilometrov do cieľa mal odstup 1:15 minúty a pelotón mal najvyšší čas, aby Van Nesteho začal razantne stíhať. Belgičania vycítili obrovskú šancu, na špici pelotónu sa často objavovali ich dresy, ale logicky nie preto, aby udávali tempo. Snažili sa spomaľovať čelo hlavnej skupiny ako sa len dalo, v záujme ich reprezentačného kolegu v úniku.
 
Van Neste po dojazde priznal, že absolútne nepočítal s úspechom svojho riskantného sólového úniku, no keď sa naskytla šanca, dal do toho všetky sily.  Odmena za statočný boj bola sladká, Van Neste sa stal víťazom deviatej etapy.  Pred novinármi neskrýval dojatie a radosť: „Vôbec som nemal v pláne jazdiť sólovo až do záveru. Mojou motiváciou boli hlavne šprintérske prémie. Keď ma však zo sprievodného voza informovali, že môj náskok je okolo jednej minúty, odhodlal som sa vydržať v úniku čo možno najdlhšie. Ani vtedy som ešte neveril v etapové víťazstvo. Kolegovia z belgickej reprezentácie odviedli na špici pelotónu perfektnú prácu. Bez nich by môj úspech nebol možný. Posledné kilometre boli pre mňa doslova utrpením, ale diváci popri cestách ma povzbudzovali, akoby som bol Poliak. Dodali mi veľa ďalších síl. Niečo podobné som ešte v svojej kariére nezažil. Masa divákov pri cestách a hlasné povzbudzovanie neznámeho cykistu. Bol to úžasný zážitok.“
 
Vysmiaty Van Neste už dával žurnalistom prvé rozhovory, keď sa na dráhe objavil Poliak Magiera a so zhruba dvadsaťpäťmetrovým mankom za ním početná skupina. Magiera preťal cieľ na druhom mieste, v špurte grupy bol najrýchlejší nás Kvapil. Hrdina dňa Van Neste sa v klasifikácii jednotlivcov posunul výrazne hore, patrila mu priebežná piata priečka. Víťazný Belgičan podal bezpochyby úchvatný výkon, umocnila ho aj jeho priemerná rýchlosť v etape. Dosiahla 45,5 km /  hod! Žiadna etapa v tomto ročníku sa nešla rýchlejšie.
 
Výsledky 9. etapy (jednotlivci):  1. Van Neste (Belgicko) 3:52:14 hod. 2. Magiera (Poľsko) + 0:49 min. 3. Kvapil (ČSSR) + 0:56 min.....18. Háva (ČSSR) + 0:56 min....21. Doležel (ČSSR) + 0:56 min.
 
Výsledky 9. etapy (družstvá): 1. Belgicko 11:38:34 hod. 2. Poľsko + 0:49 min. 3. NDR  4. Československo 5. ZSSR (všetci + 0:56 min)
 
Celkovo po 9. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 32:58:57 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:30 min. 4. Kudra (Poľsko) + 2:39 min. 5. Van Neste (Belgicko) + 2:49 min......12. Doležel (ČSSR) + 7:48 min. 13. Smolík (ČSSR) + 8:28 min....18. Wenczel (ČSSR) + 8:56 min.
 
Celkovo po 9. etape (družstvá): 1. ZSSR 98:05:34 hod. 2. Poľsko + 3:46 min. 3. NDR + 6:35 min. 4. Francúzsko + 11:45 min. 5. Československo + 12:20 min.
 
 
  1. etapa, Swadzin – Štetín, 228 km
 
Druhá najdlhšia etapa ročníka sa dlho vyvíjala podľa očakávaného scenára. Na čele sa striedali dresy najsilnejších družstiev Sovietskeho zväzu, Poľska, NDR a Francúzska, neraz udávali tempo aj naši reprezentanti. Do ulíc cieľového Štetína sa prihnala veľká skupina najväčších favoritov, z ktorej sa mal vykľuť víťaz etapy.  Poradie na čelných priečkach opäť ovplyvnilo niečo, čo iba neradi vidíme pri cyklistických pretekoch. Približne 12 kilometrov pred cieľom, keď bola v popredí početná skupina, sa udial hromadný pád. Boli v ňom zainteresovaní aj viacerí československí jazdci. Konečného hneď po dojazde zobral stranou lekár našej výpravy, masívne totiž krvácal z roztrhnutého obočia. Wenczel bol nútený v posledných kilometroch riadiť svoj bicykel len jednou rukou, tú druhú si pri inkriminovanom páde bolestivo narazil. Prehliadka v nemocnici, našťastie, neodhalila zlomeninu. Konečnému sa o to viac  hodil nasledujúci voľný deň. Podľa vyjadrenia nášho lekára sa do štartu ďalšej etapy dá zdravotne do poriadku. Za vinníka tohto hromadného karambolu niektorí cyklisti určili muža v žltom Bernarda Duyota. No ten bol v celom incidente v podstate nevinne. Z okraja cesty mu úplne nečakane vstúpil do dráhy jazdy nedisciplinovaný muž, Duyot v snahe vyhnúť sa hrozivej zrážke strhol riadidlá. Náhla zmena smeru spôsobila, že niektorý z jazdcov sa zachytil o Francúzovo zadné koleso a spustil „dominový“ efekt. 
 
Posledné kilometre etapy viedli ulicami Štetína. Pár minút pred prejazdom pelotónu padol na mesto krátky intenzívny dážď. Mokrá cesta bola odrazu šmykľavá a vyžadovala si rozvahu a opatrnosť pri prejazdoch desiatkami zradných zákrut. Všetci si dávali zvýšený pozor, až na jedného. Talian Guerra sa práve v nebezpečných fázach etapy rozhodol zariskovať a energicky nastúpil. Kým sa súperi spamätali, mal už štyristometrový náskok. Do cieľa ešte ostávalo asi 5 kilometrov, z pelotónu „vystreľovali“ jazdci, ktorí chceli Guerru dostihnúť. Odstup sa skracoval, ale napokon sa ukázalo, že Talian to mal vypočítané precízne. S blížiacim sa cieľom sa ku Guerrovi rýchlo približovala trojica Butzke (NDR), Kegel (NDR) a Desvages (Francúzsko), no víťaz etapy mal v konečnom rátaní k dobru drahocenných 5 sekúnd. Tie rozhodli o jeho triumfe.
 
Výsledky 10. etapy (jednotlivci):  1. Guerra (Taliansko) 5:19:21 hod. 2. Kegel (Poľsko) + 0:35 min. 3. Butzke (NDR) + 1:05 min.....6. Kvapil (ČSSR) + 1:05 min....11. Guyot (Francúzsko) + 1:05 min...13. Háva (ČSSR) + 1:05 min.....21. Doležel (ČSSR) + 1:05 min.
 
Výsledky 10. etapy (družstvá): 1. Taliansko 16:04:13 hod. 2. Belgicko + 0:05 min. 3. Poľsko + 0:05 min. 4. Francúzsko + 0:05 min. 5. Československo + 0:05 min.
 
Celkovo po 10. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 38:00:23 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:30 min. 4. Kudra (Poľsko) + 2:39 min.....11. Doležel + 7:48 min.....13. Smolík (ČSSR) + 8:05 min....20. Háva (ČSSR) + 9:27 min.
 
Celkovo po 10. etape (družstvá):  1. ZSSR 114:09:52 hod. 2. Poľsko + 3:46 min. 3. NDR + 6:35 min. 4. Francúzsko + 11:51 min. 5. Československo + 12:20 min.
 
 
  1. etapa, Štetín – Rostock, 205 km
 
Počas jedenástej etapy pelotón opustil Poľsko a zamieril do Nemeckej demokratickej republiky. Kým na uzemí našich severných susedov si domáci cyklisti počínali relatívne dobre, teraz sa dal očakávať frontálny útok tímu NDR. Jeho aktuálne umiestnenie na treťom mieste medzi družstvami a výrazná, vyše šesťapolminútová strata na vedúcich Sovietov, to v ich tábore rozhodne nevzbudzovalo spokojnoť. Navyše ich najlepší jazdec v hodnotení jednotlivcov, Peschel, figuroval až na šiestom mieste.
 
Aj ďalšia etapa v poradí merala cez 200 kilometrov. Bola o to náročnejšia, že aj deň predtým museli pretekári zdolať 228 kilometrov. Čiastočnú únavu bolo badať na väčšine jazdov, ale rozhodne to nebola „rekreačná“ jazda. Priemerná rýchlosť oscilovala okolo 40 km / hod, vyskytlo sa viacero únikov, ktoré ale hlavné pole skôr či neskôr zlikvidovalo. Veľkí hráči z popredia celkovej klasifikácie si starostlivo strážili najväčších súperov, Sovieti dávali svojou aktivitou jasne najavo, že ich líderstvo v klasifikácii družstiev si určite nedajú vziať.
 
Po viacerých vynulovaných únikoch sa udiali zaujímavé veci tesne po prekročení štátnej hranice NDR, 15 kilometrov pred cieľom. Z vedúcej skupiny, v ktorej boli prakticky všetci elitní jazdci, sa odpútal Belgičan Vauters. V tých chvíľach sa niektorým vybavil v pamäti husársky kúsok Van Nesteho spred dvoch dní. Belgičan korunoval svoj heroický výkon víťazstvom, no ako po dojazde prezradil Vauters, absolútne nemal v úmysle napodobniť svojho krajana. Jeho najväčší náskok predstavoval iba 15 sekúnd, zvýrazniť ho už nedokázal. Z hlavného poľa za Vautersom „vystreľovali“ stíhači, no žiaden z nich sa k Belgičanovi nedotiahol a pelotón mal všetko pevne pod kontrolou. Až atak nášho Jana Smolíka približne kilometer pred cieľom rozhýbal všetkých hlavných konkurentov.
 
  Pelotónu sa mierne vzdialil a po pár kilometroch mal na dohľad aj vedúceho Vautersa. V najnevhodnejšiu chvíľu sa mu uvoľnil remienok na pedáli, no Smolík si ho bleskovo v plnej jazde zatiahol. Mohol tak vyvinúť maximálnu rýchlosť. Ako blesk sa prirútil k Vautersovi a nechal ho za sebou. Ak by bol cieľ o nejakých 20 metrov ďalej, pelotón by Vautersa zhltol, no Belgičan si na páske zachoval dva metre k dobru. Smolík korunoval svoj príkladný výkon etapovým víťazstvom. Veľmi príjemný bonusom bola pre nášho lídra minútová bonifikácia, ktorá ho posunula v poradí jednotlivcov do prvej desiatky.
 
Poriadne dlhá etapa, veľmi teplé počasie, to všetko si vyžaduje od cyklistov aj primerané zásoby. Ján Wenczel po dojazde prezradil, čo všetko si „nabalil“ na predchádzajúcich 220 kilometrov: 3 bidony (1 s vodou, 1 s čajom a 1 s ovsenými vločkami a ovocnou šťavou, tabuľka čokolády, 6 pomarančov, 1 citrón).
 
Výsledky 11. etapy (jednotlivci):  1. Smolík (ČSSR) 5:24:33 hod. 2. Vauters (Belgicko) + 0:32 min. 3. Zielinski (Poľsko) + 1:03 min....6. Háva (ČSSR) + 1:05 min.
 
Výsledky 11. etapy (družstvá): 1. Belgicko 16:16:43 hod. 2. Československo + 0:02 min. 3. Poľsko, 4. Francúzsko, 5. NDR (všetci + 0:05 min.)
 
Celkovo po 11. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 43:25:59 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:30 min.....9. Smolík (ČSSR) + 7:00 min.....11. Doležel (ČSSR) + 7:48 min.
 
Celkovo po 11. etape (družstvá): 1. ZSSR 130:26:40 hod. 2. Poľsko + 3:46 min. 3. NDR + 6:35 min....5. Československo + 12:17 min.
 
 
  1. etapa, okruh okolo Wismaru, 93 km
 
Po dvoch dlhočizných etapách mala nasledovať ľahšia, na niečo vyše trojkilometrovom okruhu okolo mesta Wismar. Jazdu cyklistom na niekoľkých úsekoch znepríjemňoval hrboľatý povrch, niekde dlaždice, niekde betónové panely. Jazdilo sa pomerne aktívne, o úniky nebola núdza, ale s výnimkou jediného pelotón všetky vynuloval. Cyklistom vpredu zostávalo ešte päť okruhov, keď zaútočil Francúz Desveges. Okamžite sa za neho zavesil náš Wenczel a dvojica sa vzdialila súperom. Hlavné pole zostalo pokojné, šance čelnej dvojice na udržanie si aspoň maličkého náskoku sa blížili k nule. To sa aj potvrdilo. Desveges s Wenczelom splynuli s pelotónom a rysoval sa napínavý špurt početnej skupiny. Takýto scenár razantne odmietol Talian Albonetti, ktorý prudkým nástupom inšpiroval aj ďalších piatich pretekárov. Šesťčlenná skupinka preletela posledných vari päť kilometrov skvelým tempom a v cieli si rozdelila všetky popredné pozície.  Záverečný špurt bol pre divákov veľmi vzrušujúci a zaujímavý, rozdiely medzi jazdcami boli miniatúrne. Vyhral Talian Albonetti a po dojazde ukázal svoj južanský temperament a predviedol explóziu radosti. Za ním skočil Houben (Belgicko), tretia priačka pripadla Megyerdimu. V prvej šestici absentoval reprezentant Československa, naši prišli do cieľa s dvadsaťdvasekundovou stratou.
 
Výsledky 12. etapy (jednotlivci): 1. Albonetti (Taliansko) 2:09:36 hod. 2. Houben (Belgicko)  + 0:30 min. 3. Megyerdi (Maďarsko + 1:00 min....10. Smolík (ČSSR).....18. Doležel (ČSSR)....24. Wenczel (ČSSR), všetci + 0:22 min.
 
Výsledky 12. etapy (družstvá): 1. Belgicko 6:32:10 hod. 2. Taliansko + 0:22 min. 3. Poľsko + 0:44 min......6. Československo + 0:44 min.
 
Celkovo po 11. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 45:36:57 hod. 2. Dopljakov (ZSSR) + 1:04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:08 min... 9. Smolík (ČSSR) + 7:00 min....11. Doležel (ČSSR) + 7:48 min.
 
Celkovo po 11. etape (družstvá):  1. ZSSR 136:59:12 hod. 2. Poľsko + 3:46 min. 3. NDR + 6:57 min. 4. Francúzsko + 12:13 min. 5. Československo + 12:45 min.
 
 
  1. etapa, Rostock – Schwerin, 180 km
 
Dĺžkou bežná etapa, ale počasie tentokrát pretekom neprialo. Hlavne veľmi silný protivietor uberal cyklistom sily. Mnohí v náročných podmienkach rezignovali a prestali bojovať o úspech. Takmer polovica pelotónu dorazila do cieľa v pokojnom tempe. Vietor spôsoboval aj vírenie jemných čiastočiek, čo výrazne znižovalo viditeľnosť. Ťažké podmienky nedokázal prekonať napríklad výborný Francúz Leduc a ďaleko pred cieľom zosadol z bicykla. Francúzsky tréner na neho po etape chrlil hromy a blesky.
 
Väčšinu etapy odšliapala na čele dvadsaťjedenčlenná skupina, aj s našou dvojicou Doležel, Háva. Ústrednou témou dňa bol útok našich na štvrté miesto Francúzska v klasifikácii družstiev, to bola hlavná úloha československého tímu. Veď odstup družstva galského kohúta bol len 42 sekúnd. Lenže etapa sa vyvíjala odlišne od našich plánov. Aj Francúzi mali vpredu dvoch svojich zástupcov, bola teda jasné, že sa nám zrejme nepodarí posunúť sa v klasifikácii družstiev pred nich. Veľkú pozornosť vyvolal trúfalý pokus Bulhara Bobekova. Rozhodol sa sólovo zaútočiť, osamotený vydržal na čele asi 15 kilometrov a vypracoval si takmer minútový náskok. Do cieľa mal však poriadne ďaleko a všetkým bolo jasné, že ho konkurenti dostihnú. Po zlikvidovaní Bobekovho úniku sa vpredu vytvorila spomínaná početná skupina, ku ktorej sa postupne doťahovali ďalší cyklisti v maličkých zoskupeniach. Vedúca grupa sa rozšírila na 35 jazdcov, nechýbal v nej nikto z ašpirantov na popredné miesto. Šance ďalších borcov prepracovať sa ku špici pretekov bolli minimálne, čelo si udržiavalo vysoké tempo.
 
Záverečné desiatky metrov na dráhe štadióna vo Schwerine dvíhali divákov zo sedadiel, finiš bol nadmieru napínavý. Až 35 jazdov sa spoločne rútilo do cieľa, odstupy medzi nimi boli maličké. Hádam desať borcov mohlo zvíťaziť. Pred poslednými 200 metrami bol na čele Francúz Desvages, no vynieslo ho až na okraj dráhy a náporu silných súperov neodolal. Musel sa zmieriť s tretím miestom. Petrov so Smolíkom zvolili odlišnú taktiku. V zákrute zľahka pribrzdili, aby zostali pri vnútornom okraji a potom vložili všetky sily do špurtu na rovinke. Petrov ukázal nevšedné rýchlostné parametre, jeho víťazstvo bolo pomerne jasné, zato súboj Smolíka a Desvegesa bol nadmieru tesný. Náš jazdec ho vyhral, o jeho druhom mieste rozhodla šírka galusky.
 
Výsledky 13. etapy (jednotlivci): 1. Petrov (ZSSR) 4:57:03 hod. 2. Smolík (ČSSR) + 0:30 min. 3. Desveges (Francúzsko) + 1:00 min....8. Háva (ČSSR) + 1:00 min.
 
Výsledky 13. etapy (družstvá): 1. ZSSR 14:54:09 hod. 2. Československo, 3. NDR, 4. Belgicko, 5. Poľsko (všetci rovnaký čas ako víťaz)
 
Cellkovo po 13. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 50:35:00 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:08 min. 4. Kudra (Poľsko) + 2:39 min. 5. Van Neste (Belgicko) + 2:49 min....9. Smolík (ČSSR) + 6:30 min. 10. Doležel (ČSSR) + 7:48 min....16. Háva (ČSSR) + 9:36 min.....20. Kvapil (ČSSR) + 11:09 min.
 
Celkovo po 13. etape (družstvá): 1. ZSSR 151:53:21 hod. 2. Poľsko + 3:46 min. 3. NDR + 6:57 min. 4. Francúzsko + 12:13 min. 5. Československo + 12:39 min.
 
 
  1. etapa, Schwerin – Postupim, 246 km
 
Tretia etapa s dĺžkou nad 200 kilometrov, najdlhšia v ročníku, navyše vo finálnej fáze celých pretekov, kedy už jazdci museli vynaložiť obrovské množstvo síl. Finále bolo krásne, ale úplbne nečakané. Na najvyšší stupienok sa postavil cyklista, ktorý pôvodne ani nebol na Preteky mieru nominovaný a figuroval iba na pozícii druhého náhradníka.
 
Dlhé desiatky kilometrov po štarte sa pelotón držal pohromade, platonické pokusy o úniky hravo zlikvidoval. Zhruba na 30. kilometri prišli prvé dramatické chvíle, ale určite nie také, aké by si jazdci a fanúšikovia želali. Hromadný pád postihol deviatich jazdcov, vrátane nášho Doležela. Náš reprezentant ho prežil bez vážnejšej ujmy, zato jeho bicykel mal pokrivené predné koleso, ktoré sa muselo vymeniť. Náš mechanický voz bol z dohľadu, ale Doleželovi pohotovo pomohli sovietski mechanici a bez výraznejšej časovej straty pokračoval v pretekoch. Keď do cieľa ešte zostávalo 20 kilometrov, razantne nastúpil Poliak Polewiak a začal sa vzďaľovať súperom. Jeho atak zachytil náš Wenczel, o pár stoviek metrov sa k nim pridal aj Soviet Sajdchužin. Trojica si vypracovala maličký náskok, no stále bola nadohľad hlavného poľa. Všetky tri tímy, ktoré mali vpredu svojich zástupcov, úplne logicky začali spomaľovať tempo pelotónu.
 
Jedným z hrdinov etapy bol aj jazdec, ktorý napokon skončil hlboko v poli porazených. Na 75. kilometri sa odhodlal k sólovému úniku Marokánec El Farouki. Jeho pokus poprední jazdci akoby ani neregistrovali a osamelý bojovník odhodlane bojoval s kilometrami. Jeho náskok sa systematicky zvyšoval, na 175. kilometri predstavoval už tri a pol minúty. Ani on sám určite  neveril, že by mohol byť úspešný, ale počas svojho úniku vyhral dve šprintérske prémie a do súťaže o fialový dres najaktívnejšieho jazdca získal 20 bodov. V úniku strávil úctyhodných 140 kilometrv, a hoci ho pelotón logicky dobehol, získal si sympatie súperov, trénerov i samotných jazdcov.
 
Záver sa niesol v znamení vyrovnaného súboja Wenczela so Sajdchužinom, ktorý nadchol divákov na štadióne v Postupimi. Polewiak prakticky ani nešpurtoval, rýchlo odhadol, že s dvojicou skvelých špurtérov nemá význam bojovať a evidentne spokojný s tretím miestom šliapal po dráhe do cieľa. Na dráhe mal k dobru zopár metrov Wenczel a Sajdchužin vydal všetky sily aby ho predstihol. Tesne po vjazde na štadión Sajdchužin vstal zo sedla a rozkmital svoje pedále do maximálnej frekvencie. Sústredil sa na Wenczela pred sebou a na okamih vyšiel z optimálnej línie. Vynieslo ho to ku vonkajšiemu okraju dráhy. Keď chcel v plnej rýchlosti korigovať smer svojej jazdy, galusky sa mu podkĺzli a spadol. Namiesto vytúžerného víťazstva mu pripadlo trpké deviate miesto. Wenczel tak mohol oslavovať. Ako debutant na Pretekoch mieru si pripísal svoj prvý etapový triumf. Polewiak sa prakticky zadarmo dostal k druhej priečke, podobne aj Talian Benfatto k tretej. Československý tím sa priblížil Francúzom v súťaži družstiev na 13 sekúnd.
 
Výsledky 14. etapy (jednotlivci): 1. Wenczel (ČSSR) 6:13:18 hod. 2. Polewiak (Poľsko) + 0:30 min. 3. Benfatto (Taliansko) + 1:13 min....13. Doležel + 1:15 min....19. Háva (ČSSR) + 1:15 min....31. Smolík (ČSSR) + 1:15 min.
 
Výsledky 14. etapy (družstvá): 1. ZSSR 18:43:24 hod. 2. Poľsko, 3. Československo, 4. Taliansko (rovnaké časy ako víťaz).
 
Celkovo po 14. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 56:49:33 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:04 min. 3. Megyerdi (Maďarsko) + 2:08 min. 4. Kudra (Poľsko) + 2:39 min. 5. Van Neste (Belgicko) + 2:49 min......9. Smolík (ČSSR) + 6:30 min. 10. Doležel (ČSSR) + 7:48 min....16. Háva (ČSSR) + 9:36 min.
 
Celkovo po 14. etape (družstvá): 1. ZSSR 170:36:45 hod. 2. Poľsko + 3:46 min. 3. NDR + 7:12 min. 4. Francúzsko + 12:26 min. 5. Československo + 12:39 min.
 
 
  1. etapa, časovka jednotlivcov, Straussberg – Berlín, 42 km
 
Finále celých pretekov zavŕšila pomerne náročná časovka jednotlivcov, ktorá ešte mohla poprehadzovať poradie v klasifikácii jednotlivcov. Medzi družstvami to bolo viacmenej jasné, Sovietsky zväz mal pohodlný náskok a najlepší jeho jazdci boli v časovkách výborní. O to väčšie bolo prekvapenie pri záverečnom účtovaní. Poliaci podali v súbojoch s chronometrom fantastické výkony a chýbalo skutočne málo, aby „zbornú“ zosadili z trónu pre najlepší tím. V prospech Sovietov rohodlo len 6 sekúnd!
 
Počas časovky miestami pršalo a podľa názorov zainteresovaných preto neboli podmienky pre všetkých jazdcov rovnaké. V čase štartu prvého pretekára bolo zamračené, teplota príjemná, vietor takmer žiadny. No po niekoľkých desiatkach minút začalo drobne mrholiť, zdvihol sa pomerne čerstvý vietor a mokrá cesta sa stala nebezpečnou. Mnohí borci, ktorí sa vydali na trať neskôr, boli nútení jazdiť opatrne a na ich časoch sa to, pochopiteľne, prejavilo. Okrem toho viedla trasa časovky aj po niekoľkokilometrovom úseku s dlažobnými kockami. Pretekár v žltom tričku Guyot na diaľku súperil s Dochljakovom, azda iba on ešte mohol odňať Francúzovi celkový triumf medzi jednotlivcami. Guyot mal na klzkej ceste pád, ale prežil ho bez vážnejšej ujmy, rovnako ako jeho bicykel. Rýchlo opäť vyskočil do sedla a odhodlane bojoval ďalej. 42 ťažkých kilometrov dokázal zdolať za rovnú hodinu, čo mu stačilo na 12. miesto, ale aj na celkové víťazstvo. Po dojazde sa v cieli sa mohol radovať, jeho čas v časovke bol ešte dokonca lepší než u najvážnejšieho súpera.
 
Na svetelnej tabuli dlho svietilo na najvyššej priečke úplne nečakané meno, Fín Ole Wäckström. Dokonale zúročil to, že v čase jeho jazdy boli poveternostné podmienky oveľa lepšie, než neskôr. Ako prezradil po dojazde, v posledných kilometroch šliapal úplne na hrane svojich fyzických síl. Dosiahol vynikajúci čas 57:02 min a vyšvihol sa na čelo. „Som presvedčený, že ma ešte mnohí súperi prekonajú.“ skromne prezradil novinárom a pokojne sa odobral do hotela. Zhruba o hodinu neskôr ho  organizátori museli z izby vyzdvihnúť, aby sa zúčastnil slávnostného vyhlásenia výsledkov etapy. 
 
Do cieľa prichádzali ďalší cyklisti, ale mnohé slávne mená nepreskočili na tabuli Fína. Keď odštartoval Poliak Jan Magiera, jeho krajania medzi žurnalistami optimisticky vyhlasovali, že bude atakovať minimálne prvú päťku poradia. Priebežné medzičasy im dávali zapravdu, Magiera po ceste doslova letel. Vo fantastickom tempe nepoľavil až do cieľa a stopky sa zastavili na priam neuveriteľnej cifre 55:54 min.
 
Československí reprezentanti potvrdili, že časovky rozhodne nie sú ich doménou. Najllepší z nich,  Konečný, obsadil až 28. miesto a za víťazom zaostal o priepastných 5:16 min. Jan Smolík sa umiestnil o tri miesta za Konečným s časom o 7 sekúnd horším. Doležel dopadol ešte oveľa horšie, čas 1:02:40 hod. mu stačil len na 58. miesto. Nohy mu vôbec nešli tak, ako by sám chcel, a na dovŕšenie smoly na hrboľatých dlaždiciach zlomil riadidlá na svojom bicykli. Musel odšliapať dlhých šesť kilometrov, kým mu mechanici poskytli náhradný stroj.
 
Po dojazde sa v kuloároch zoširoka rozoberala celá časovka a finálny mikroskopický rozdiel šiestich sekúnd medzi prvými dvoma družstvami. Viacerí tréneri tvrdili, že Poliaci prepásli obrovskú šancu na víťazstvo. Vedenie poľského tímu absolútne nepočítalo s tým, že by ich zverenci ešte mohli zaútočiť na prvú priečku, zameriavali sa výlučne na to, aby nestratili pomerne výrazný odstup od Nemcov. Fantastický výkon Magieru ale totálne zmenil priebežné výsledky a katapultoval Poliakov tesne za  tím Sovietskeho zväzu. Za Magierom štartovali ešte traja členovia poľského tímu, no v priebehu ich jázd ich tréner Lasak vôbec nehecoval, mylne sa domnievajúc, že náskok „zbornej“ je nedostižný. Po sčítaní celkových výsledkov si napríklad Polewiak povzdychol: „Ak by som vedel o aktuálnej situácii, v závere by som ešte zrýchlil. Sily som ešte mal, tých šesť sekúnd som mohol získať...“
 
Výsledky 15. etapy (jednotlivci):  1. Magiera (Poľsko) 54:54 min. (vrátane minútovej bonifikácie) 2. Wäckstrom (Fínsko) + 1:08 min. 3. Lonardi (Taliansko) + 2:56 min. 4. Benfatto (Taliansko + 3:41 min. 5. Takács (Maďarsko) + 3:53 min. 6. Butzke (NDR) + 4:33 min.
 
Výsledky 15. etapy (družstvá): 1. Taliansko 2:56:07 hod. 2. Fínsko + 2:23 min. 3. Poľsko + 3:52 min. 4. NDR + 5:04 min. 6. ZSSR + 7:32 min.....11. Československo + 9:58 min.
 
Celkovo po 15. etape (jednotlivci): 1. Guyot (Francúzsko) 57:49:33 hod. 2. Dochljakov (ZSSR) + 1:39 min. 3. Peschel (NDR) + 3:45 min. 4. Van Neste (Belgicko) + 3:47 min. 5. Guerra (Taliansko) + 4:48 min. 6. Petrov (ZSSR) + 6:19 min. 7. Kudra (Poľsko) + 6:24 min. 8. Megyerdi (Maďarsko) + 6:58 min. 9. Smolík (ČSSR) + 7:38 min. 10. Albonetti (Taliansko) + 9:05 min....12. Doležel (ČSSR) + 10:28 min. 13. Háva (ČSSR) + 12:11 min.....22. Kvapil (ČSSR) + 13:50 min.....25. Wenczel (ČSSR) + 15:16 min......32. Konečný (ČSSR) + 19:36 min.
 
Celkovo po 15. etape (družstvá): 1. ZSSR 173:37:13 hod. 2. Poľsko + 0:06 min. 3. NDR + 7:55 min. 4. Francúzsko + 13:09 min. 5. Československo + 15:55 min. 6. Belgicko + 19:52 min.
 
 
Informácie čerpáme z návštev knižníc a zdrojom tohto ročníka je denník Pravda.