Vysiela Šport RTVS
Po náročných etapách pre celkovú klasifikáciu sa do hry znovu zapojili šprintéri, ktorí nakoniec prežili ľahší deň v mestečku Logrono, keďže v úniku bojoval len osamotený jazdec z tímu Cannondale. Tretí triumf v tomto ročníku získal John Degenkolb, ktorý si postupne môže robiť zálusk aj na zelený dres.
Nemecký šprintér bol ešte stále ovplyvnený pádom, do ktorého sa zaplietol v siedmej etape, ale aj tak nenašiel na cieľovej čiare premožiteľa. Záverečný špurt bol poznačený nepríjemnou kolíziou, ktorá vypojila z boja o víťazstvo niekoľkých špurtérov, ale to v žiadnom prípade neznižuje kvality Johna Degenkolba, ktorý si zopakoval triumf v tomto dojazde spred dvoch rokov. „Ten pocit je rovnako dobrý ako pred dvomi rokmi a cítim veľkú úľavu, lebo každý očakával, že zvíťazím. Kvôli môjmu zraneniu som sa necítil stopercentne pripravený, chýbala moi obvyklá sila. Posledné kilometre boli hektické, na takomto podujatí je každý v závere čerstvý a chce byť vpredu. Ale nie každý sa tam môže dostať. Ja som mal perfektný vláčik a to bola moja veľká výhoda oproti súperom. Vyšlo to perfektne.“
Jeho najväčším súperom mal byť Nacer Bouhanni, ktorý sa však pre spomínaný pád nedostal do koncovky. Jeho lead-out jazdec Geoffrey Soupe vysvetlil príčiny kolízie. „Nacer sa držal môjho kolesa a 500 metrov pred cieľom sme boli pripravení začať náš špurt, ale naše plány prekazil stret Pelucchiho a Guardiniho. Bolo nemožné vyhnúť sa im a obaja sme spadli. Je to škoda, pretože celý deň sme pracovali na tento špurt. Našťastie, Nacer je v poriadku.“
Najbojovnejším cyklistom dvanástej etapy bol bezpochyby Matthias Krizek, ktorý si musel chtiac-nechtiac vychutnať túto poctu, keďže sa k nemu nikto nepridal do úniku. Mladý rakúsky 
borec však bojoval až do samého konca a v žiadnom prípade nepustil svoju kožu lacno. „Pred etapou som chcel ísť do brejku, ale určite nie sám. Išiel som dopredu a čakal som, kto sa ku mne pridá. Keď som si potom musel spraviť prestávku, čakal som, že predsa len niekto ku mne dorazí, ale keď sa tak nestalo, znovu som sa rozbehol. Ale nešiel som príliš tvrdo, pretože pred sebou máme ešte náročné etapy. Nemal som žiadne ilúzie. Sám proti pelotónu, tam nebolo o čom snívať. Ale nenudil som sa, dokonca to bolo príjemné. Jedno kolo za druhým sa fanúšikovia učili moje meno a dávali mi obrovskú podporu.“
Na konci si mohol vyskúšať svoju momentálnu výkonnosť aj Tom Boonen, ktorý svojím druhým miestom po dlhom čase dosiahol pekný výsledok na Grand Tour. Pre neho však bolo oveľa dôležitejšie, že jeho forma pred majstrovstvami sveta začína stúpať. „Bol som v dobrej pozícii a dokonca som sa cítil aj silný. Ak som chcel vyhrať, mal som začať šprintovať prvý. Rýchlosť bola skutočne vysoká, takže bolo jasné, že vyhrá ten, kto vyštartuje prvý. Degenkolb ma sledoval a technicky to zvládol veľmi dobre. Perfektne to načasoval a bol skutočne veľmi silný. Bolo to prvýkrát, čo som si zašprintoval tento týždeň. Bol to príjemný pocit znovu sa tam objaviť. Ale keď mám byť úprimný, nie som spokojný, lebo som prišiel vyhrať.“
Robert Gesink prežil včerajšiu etapu bez ujmy, ale po jej skončení sa neváhal vyjadriť, že to bola jedna veľká nuda. „Pre nás sa to vyvíjalo celkom dobre, ale bola to skutočne veľmi nudná etapa. Osem rovnakých kôl a jeden pretekár v úniku. Naozaj neviem, prečo podobné dní dávajú do takýchto pretekov. Nie sú pre nás ničím zaujímavé. Na konci to bolo potom nebezpečné. Videli sme aj pád, pre nás to bolo len o nestratení času. Niekedy, keď sa na konci ocitnete v spoločnosti šprintérov, môže to byť pre nás veľmi desivé.“
