Stará dobrá Tour de France - sumár 98. ročníka

Počas júla oslavovali fanúšikovia cyklistiky svoj najväčší sviatok. Športovému svetu dominovala stará dobrá Tour de France, ktorá predstavila nového víťaza. Nechýbali ani ďalšie prekvapenia, sklamania a zaujímavosti.

V sobotu 2. júla vstúpilo 198 cyklistov z 22 tímov a 30 krajín do prvej etapy Tour de France 2011. Štart sa odohral vo veternom departmente Vendée, ale vietor neodfúkol ani kúsok z nadšenia fanúšikov. Tí sledovali nesúťažný prechod cez originálnu cestu Passage du Gois, ktorú dvakrát za deň úplne zaplavuje Atlantický oceán. Nasledoval úvodný ceremoniál, a potom pravdupovediac jedna z najnudnejších etáp. Veľkým kontrastom z touto nudou bola šprintérska prémia. Celkovo 19 šprintérskych prémií oživilo „Starú dámu", bodová revolúcia z dielne organizátorov sa premenila v praxi na atraktívne rýchlostné súboje.

Po rýchlostnej prémii sa vždy zrýchlilo tempo a aj prvá etapa bola zaujímavejšia, ale aj nervózna. Do pádov sa tesne pred ochrannou zónou zaplietli dokonca Contador a Sánchez, stratili tu rozhodujúce sekundy na druhého Evansa. Vyhral Gilbert, ktorý si takýto „ardénsky" scenár na záverečnom kopčeku plánoval niekoľko mesiacov a prvýkrát si obliekol žltý trikot. Predviedol sa tiež Fabian Cancellara, zaútočil príliš skoro. Ambície Švajčiara sme videli potom až v poslednej etape, keď došprintoval piaty. Na ôsme víťazstvo mu chýbal prológ, veď zo svojich siedmych triumfov na Tour dosiahol šesť v časovke. Víťazstvo v prológu by sme mu z istých dôvodov dopriali, keďže menšia nervozita pri prológu by zabránila pádom, ktoré ovplyvnili najmä prvú polovicu 98. ročníka.

Našťastie v druhý deň sa v tímovej časovke nepadalo a ukážkovo sa ukázala sila tímov. Práve prvý Garmin a druhé BMC zažili najväčšie úspechy. Piatemu HTC by viacej sedela technickejšia trasa a ublížil im pád Eisela v prvej zatáčke. A tak sa do žltého obliekol premiérovo a na sedem dní Thor Hushovd. Ďalšie kľúčové sekundy stratil Sánchez s posledným Euskaltelom.

Tretia scéna zobrazila emotívnu scénu, na chvíľu sa dostal do úniku Anthony Charteau. Vo svojej rodnej dedinke sa chcel pozdraviť s rodinkou a vybozkával svojho syna. V trojke figuroval tiež vietor, ktorý potrhal pelotón na moste Saint-Nazaire s rozpätím vyše 400 metrov. Ivan Basso či Rein Taaramae zvládli náročný návrat do pelotónu a vo finále sme videli nevídané veci. Žltý Thor Hushovd obetoval svoje sily a dotiahol Tylera Farrara k  triumfu. Američan ho oslávil písmenom W, spomenul si na zosnulého kamaráta Woutera Weylandta. Predtým vláčik HTC prekvapivo stratil kormidlo práve v prospech Garminu. Akoby to symbolizovalo zmenu šprintérskych kráľov v ďalšej sezóne...

Nasledoval štvrtý deň, na záverečnom dvojkilometrovom kopci útočili favoriti. Premiérové víťazstvo na Tour de France si pripísal Cadel Evans o milimetre pred Contadorom a tretím Vinokourovom. Naopak Andy Schleck stratil osem sekúnd na Cadela a naozaj aj rovinaté etapy majú svoju váhu.

Roviny majú aj svoju najväčšiu hviezdu - Marka Cavendisha, ktorý vyhral podobne ako minulý rok až v piatej etape. Brit sa dlhšie dostáva do formy, ale potom to veru stojí zato... V päťke bol ďalším hrdinom Tom Boonen, doudieraný to dobojoval v limite. Naopak prvou veľkou stratou sa stal Janez Brajkovič a prvú veľkú stratu si pripísal doudieraný Gesink. Najkurióznejší pád predviedol Nicki Sorensen, jeho bicykel odviezla motorka a on skončil v tráve. „Najväčším nepriateľom cyklistu je motocykel," potvrdili sa slová Petra Zánického.

Podobným pádom pomáhali okrem nervozity i úzke cesty či dážď. Z úvodných šiestich dní pršalo v štyroch, voda sa liala aj v najdlhšej šiestej etape (226,5 km). Možno kvôli vzdialenosti nevydržal záverečné tempo Mark Cavendish a Goss sa za ním otáčal, zatiaľ čo zaznamenal ďalší premiérový triumf Edvald Boasson Hagen. Predtým zaútočilo zaujímavé duo Vanendert a Voeckler, veľkí bojovníci počas troch francúzskych týždňov.

Magická siedma etapa znamenala siedme odstúpenie, zlomená kľúčna kosť odpísala Bradleyho Wigginsa. V cieli sme videli prvý vzájomný súboj Cavendish vs. Greipel, no Cavendish predviedol lepšiu výdrž a zopakoval svoje víťazné gesto z premiérového triumfu na Tour v Chateauroux. Chytil sa svojimi „šprintérskymi" ručičkami za prilbu... Za Cavom sa prvýkrát vyviezol po slušné druhé miesto neviditeľný Petacchi, Greipel skončil tretí.

V ôsmy kopcovitý deň sa prvýkrát vydaril únik. Málokto čakal, že sa to podarí práve Portugalčanovi Da Costovi z Movistaru, pelotón prevalcoval snahu Vinokourova. Pekne sa prezentoval mladý Van Garderen, aj elitné tímy sa začali ukazovať v únikoch. Útočili i favoriti, najaktívnejší bol Contador, no „pištolník" sa z trojuholníka s Evansom a Andym neodtrhol. V závere si do kopčeka vyskúšal zašprintovať aj Peťo Velits a skončil piaty.

Dôležitý bol deviaty deň, ak by sme ho vymazali, bola by to iná Tour. Po páde odstúpili Van den Broeck a Vinokourov, takže Astana akoby sa vyparila. Pád pomohol k náskoku Thomasa Voecklera, ktorý väčšinou udával tempo úniku a zaslúžil si žltý dres. Tak trochu nechal vyhrať ďalšieho uprchlíka L.L. Sáncheza, pričom Rabobank premenil hneď prvý únik na triumf. Pelotón stratil štyri minúty a Peťo si došprintoval po piate miesto. Horšie skončili z uprchlíkov Hoogerland a Flecha, keď do nich štuchlo auto. Hoogerlanda po náraze na ostnatý drôt zachraňovali 33 stehmi. Mimochodom, tento drôt potom vydražili pre nadáciu na boj proti rakovine...

Desiata etapa bola trochu bláznivá, pár kilometrov pred koncom sa ocitli v úniku zelený Gilbert a žltý Voeckler. Pelotón ich prevalcoval a vo finále prvýkrát Greipel zdolal Cavendisha. Odplata Cava sa konala už v ďalšej etape, tentoraz Brit posadil Greipela na zadok, vyhral a obliekol si zelený trikot. Udržal ho až do Paríža.

Dvanásta etapa znamenala pre nás najmä stratu Peťa Velitsa, po páde mu dvakrát menili bicykel... Do pristaveného auta vtedy jemne štuchol aj líder Voeckler, no udržal sa z favoritmi, príjemne prekvapil prvýkrát. Najsvetlejšiu chvíľu mal Fränk Schleck, získal pár sekúnd, no kráľom Pyrenejí sa stal Samuel Sánchez pred Jellem Vanendertom.

Trinásta etapa, to bol deň Thora Hushovda. V úniku vďaka zjazdu a famóznemu tempu na rovine dostihol dvoch Francúzov a uštval ich, no a vyhral. Pripomenulo nám to švajčiarsky triumf Peťa Sagana. V štrnástej etape sme sa potom rozlúčili s Pyrenejami, Vanendert sa vymenil so Sánchezom a favoriti došli spoločne ako rodina.

Pätnáste dejstvo patrilo šprintérom, vyhral „kto iný ako" Cavendish. Taliansku špecialitu pripravili Taliani tretím miestom Petacchiho a štvrtým miestom Ossa, ktorý je v Liquigase najčastejším spolujazdcom a pomocníkom Sagana. Oss nepatrí k najrýchlejším šprintérom, ale počas celej Tour si dokázal párkrát skvele nájsť tú najlepšiu pozíciu.

Šestnásta etapa bola nórska. V úniku vyhral Hushovd pred Hagenom a šprint rozbehol tretí Hesjedal z Kanady, ktorý má však zo štvrtiny nórske korene. Svoje prednosti a slabiny ukázali favoriti, keď Contador, Evans a Sánchez získali cenné sekundy v zjazde. Dá sa povedať, že Andy Schleck tu stratil celkové víťazstvo.

Sedemnásta scéna znamenala ďalšie nórske víťazstvo, radoval sa Hagen. Francúzi naďalej čakali na triumf a smola sa prejavila tretím, štvrtým a piatym miestom. Nanič nečakali kamaráti Contador a Sánchez, zaútočili v zjazde, no rovina bola tentoraz príliš dlhá a stratil iba Basso. O ďalší kuriózny moment ročníka sa postarali Francúzi Hivert a Voeckler, ktorí pri zjazde vyleteli na návštevu do rovnakého dvora.

Osemnástka a devätnástka, to boli alpské vrcholy Tour de France 2011. Také dlhé úniky Contadora a Andyho Schlecka by málokto čakal, najlepšiu formu predviedol Cadel Evans. Na programe boli časté útoky a taktické súboje, najlepšie za posledné roky. A videli sme tiež najviac slovenských vlajok za posledné roky. Dočkali sa aj Francúzi, na Alpe d' Huez triumfoval bojovník Rolland. Možno najväčší kontrast predviedol v Alpách náš Peťo Velits. Najprv stratil 18:25, no v devätnástej fáze skončil štvrtý na Alpe d' Huez so stratou 57 sekúnd. Bolo to v ten deň, keď sa Andy Schleck obliekol do žltého a Voeckler to nezvládol takticky.

No a v časovke sme sledovali ďalšiu drámu, sekundy pobehovali medzi Cadelom a Andym. Cadel Evans podal životný výkon a len tesne zaostal za víťazom Tonym Martinom, stal sa prvým Austrálčanom so žltým trikotom v Paríži. Zároveň sa zapísal do histórie ako najstarší povojnový víťaz. Do histórie sa zapísali aj Schleckovci ako prví bratia na pódiu, no predstavovali si to asi trochu inak. Prvýkrát získal zelený trikot Mark Cavendish a víťazstvo na Elyzejských poliach mu definitívne pridelilo titul šprintérskeho kráľa aj v tejto sezóne. Samuel Sánchez získal bodkovaný trikot a bol spokojný, Pierre Rolland sa radoval z bielej. Thomas Voeckler chce v budúcnosti útočiť na celkové poradie, Alberto Contador má prioritu už len Tour a Andy Schleck hovorí, že sa vráti...

Vek hrdinu Evansa dokazuje, že aj Peter Velits má pred sebou ešte mnoho rokov a prezradil aj svoj recept na úspech - vyrovnanosť výkonov, skúsenosti. Peťo ukončil svoje účinkovanie na Tour de France 2011 na peknom devätnástom mieste.
(rozhovor s Petrom po Tour)

Tour de France 2011 bola jedna z najlepších za posledné roky. Dopomohli k tomu vyrovnanosť, bodovacia revolúcia, útoky, taktické súboje... Videli sme zase Slováka a konečne aj so slovenským komentárom na STV. A čo dodať k večnej Tour de France na záver? Slová celkového víťaza: „Keď som sa ako dieťa pozeral na Tour de France 1991 a videl som víťazstvo Induraina, zasadil do mojej hlavy malé semienko, ktoré rástlo a rástlo..."