Vysiela Šport RTVS
Severské štáty a Nemecko patria k etablovaným cyklistickým krajinám, ktorých dlhoročný prísun talentovaných pretekárov neodmysliteľne patrí do svetového pelotónu.
Nemecká stabilná kontinuita
Nemecká cyklistika sa nemusí sťažovať na znížený záujem verejnosti aj napriek tomu, že sa nemôže pochváliť elitným pretekárom pre celkové poradie a veľkým zoskupením vo World Tour. Najväčší talent za posledné roky Linus Gerdemann zostáva aj naďalej najväčším sklamaním, no na tímovej úrovni sa do popredia postupne začína tlačiť celok NetApp, ktorý sa pri udržaní svojho nasadeného trendu môže časom poľahky dostať do najvyššej spoločnosti.
Martin vs. zvyšok sveta
Z vynikajúcich nemeckých pretekárov patrí medzi extratriedu Tony Martin, ktorému sa tento rok nielenže podarilo upevniť si svoju časovkársku pozíciu, ale aj zvýšiť náskok pred najväčšími súpermi. Na Majstrovstvách sveta vo Florencii ukoristil asi najzaujímavejšiu jazdu proti chronometru za posledné roky. Po nej poslal svojich starších konkurentov do dôchodku a keďže si momentálne užíva najlepší cyklistický vek, pravidelne ho bude porážať už len niekto mladší. Okrem toho OPQS udržal na tímovom piedestály v tejto disciplíne a všetci sme mohli vidieť v závere tímovej časovky nemecký dieselový motor, keď jeho spolubojovníci museli zatínať zuby, aby sa pri ňom udržali. Tony Martin už môže byť so svojou kariérou uzmierený, lenže jeho nemecká vôľa, ktorá sa rozhodla trpieť tri týždne na budúcoročnej Tour de France, len aby vyhral časovku v predposledný deň, je takmer nevyčerpateľná a nezničiteľná, takže ešte pár sezón budeme s údivom sledovať mohutný Panzerwagen v akcii.
Rýchlosť ako export
Okrem obrneného vlaku sa nemecká cyklistika pýši aj niekoľkými rýchlikmi, ktoré pomaly preberajú zodpovednosť za budúcnosť šprintérskej disciplíny. Marcel Kittel vystriedal na tróne Tour de France minuloročného hegemóna Andrého Greipela, ktorý ale z týchto pretekov tiež neodišiel naprázdno. 25-ročný Kittel preukázal v tomto roku najvyššiu absolútnu rýchlosť spomedzi všetkých šprintérov, preto ho nezaujíma nič iné okrem priamočiarej cieľovej rovinky. Greipel sa už síce prehupol cez tridsiatku, čo môže ohroziť jeho zrýchlenie, ale zároveň sa mu podarilo v tejto sezóne vyhrať jeho prvú jednorazovku Brussels Cycling Classic, čo určite rozširuje jeho možnosti a zažehnáva pochybnosti. Keď k nim doplníme aj Johna Degenkolba ako vyzývateľa na náročné jednodňové preteky, ktoré sú zakončené šprintom, nemecká vlaková súprava je kompletná.
Stabilita
Dlhoročný elegán najdôležitejších podujatí Jens Voigt ani tento rok nesklamal svojich priaznivcov, pretože párkrát sa mu podarilo popreháňať na čele pretekov mladších pretekárov, alebo naopak na čele pelotónu zmariť ich šance na dobrý výsledok. Sám si taký pripísal v Kalifornii víťaznou etapou. Ešte väčšiu radosť dosiahol Gerald Ciolek životným triumfom na Miláno - San Remo. Domácim šampiónom sa stal Fabian Wegmann, ktorý sa presadil aj v Quebecu štvrtým miestom. Výborné výkony pre svojich lídrov v tíme BMC stabilne odvádzajú Marcus Burghardt, ktorý bol aj tento rok platným na klasikách, a Dominik Nerz, na ktorého sa zas môžu spoľahnúť na etapových pretekoch. A štrnáste miesto na Vuelte rozhodne nebolo zlým výsledkom pre tohto len 24-ročného cyklistu. Rozlúčku s cyklistikou si zas po sezóne pripravili Bert Grabsch a Andreas Klöden.
Fuglsang a Saxo
Dánski pretekári sa grupujú okolo tímu Saxo-Tinkoff, ale najlepšie výsledky dosiahol v tomto roku pretekár s detskou tvárou Jakob Fuglsang. 28-ročnému cyklistovi evidentne prospel 
prestup do Astany, kde konečne dostal patričný priestor na realizáciu, aj keď len kvôli tomu, že Nibali nemôže jazdiť všetky preteky v sezóne. Napriek tomu sa tento dánsky borec prezentoval štvrtým miestom na Dauphiné a perfektným siedmym na Tour de France. Výbornú prípravu a dôveru pretavil do výborného výsledku, ale už na Vuelte musel podporovať Nibaliho bez akýchkoľvek osobných ambícii. Astana sa rozhodla v tomto trende pokračovať aj na budúcoročnej Tour de France, takže Fuglsang bude musieť opäť čakať na ďalšiu šancu.
V spomínanom dánskom zoskupení hrajú dlhé roky významnú úlohu bratia Sörensenovci, ktorí však po zinternacionalizovaní tímu nepatria medzi hlavných ťahúňov. Naopak čoraz väčšiu dôveru získava Michael Morkov, ktorý dokázal na Vuelte vyhrať etapu. Za nevydarenú sezónu zaplatil stratou angažmánu v Pro Tour tíme Alex Rasmussen. Dobrými výkonmi na klasikách sa predviedol Matti Breschel, ktorý si tak s prehľadom udržal miesto v Saxo-Tinkoff v tejto sfére. Na Majstrovstvách sveta v časovke všetkých prekvapil len 23-ročný Rasmus Quaade, ktorý si vyjazdil šieste miesto, ale aj v budúcej sezóne sa bude motať len v kontinentálnom tíme.
Rešpektovaný Hagen
Nórski Vikingovia si tentoraz nepodmanili európske cesty natoľko, ako to dokázali v minulosti, ale ich dvojkolesové tátoše si aj tak udržujú v pelotóne značnú úctu. Edvald Boasson Hagen a tím Sky je prirodzená kombinácia, ktorá však stojí tohto len 26-ročného obetavého Nóra veľké výsledky. Hagen sa postupne stal v tomto britskom zoskupení najuniverzálnejším domestikom, ktorý dokáže narobiť poriadky v pelotóne za každých okolností, preto sa v tomto roku musel uspokojiť len s jedným World Tour víťazstvom na Dauphiné. Kedysi bol považovaný za samozrejmého víťaza nejakého monumentu, ale v tomto roku ani jemu, ani Sky jarná kampaň nevyšla. Avšak len máloktorý jazdec si dokázal vybudovať svojími výkonmi taký podstatný rešpekt bez veľkých výsledkov ako práve Boasson Hagen. Ale keďže má pred sebou ešte poriadny kus kariéry, úspechy sa môžu pri jeho viditeľnom každoročnom napredovaní dostaviť už čoskoro.
Nórska úderka
V blízkej budúcnosti sa môže prepracovať na vysoké pozície aj Alexander Kristoff, ktorý v tomto roku preukázal cenenú schopnosť zašprintovať si aj v kopcovitom teréne. Etapové víťazstvo vo Švajčiarsku je jeho momentálnym výsledkovým vrcholom, ale v spolupráci so schopnosťou jazdiť perfektne na dlažobných klasikách sa stáva nebezpečným pretekárom. Zo 
svojich pozícii v tomto roku ustúpil hromotĺk Thor Hushovd, ktorý po ťažkom zranení nedokázal byť konkurencieschopný natoľko, aby vyhrával. Podarilo sa mu to len na Okolo Poľska a na Arctic Race of Norway. V nasledujúcom roku tak má jednu zo svojich posledných možností, ako predviesť typickú nórsku bojovnosť. Lars Petter Nordhaug mal určite vydarenú sezónu, keďže tím Belkin si nemohol vynachváliť jeho tempárske schopnosti alebo v nebezpečných únikoch. Podobným štýlom sa prezentoval tento rok aj veterán Gabriel Rasch, ktorý si ešte jednu sezónu odkrúti v Sky.
Švédska decentnosť
Švédska pozornosť sa upiera hlavne na Fredrika Kessiakoffa, ktorý statočne háji záujmy severského kráľovstva v kazašskom tíme Astana. Kessiakoff je jedným z najspoľahlivejších domestikov do hôr, ale v tomto roku mu nevyšla na Gire táto úloha na sto percent, keďže počas pretekov ochorel. Napriek tomu aj v budúcom roku zostáva v elitnom tíme Vincenza Nibaliho. Druhým zaujímavým pretekárom tejto krajiny je Gustav Erik Larsson, ktorý však nebol v kontinentálnom tíme IAM Cycling dostatočne viditeľný, ale fanúšikom sa opäť pripomenul deviatym miestom v časovke vo Florencii. Jeho spolujazdec zo švajčiarskeho celku Thomas Löfkvist takisto pamätá lepšie časy, no so silnejúcimi ambíciami IAM Cycling určite znovu porastú aj jeho výkony. Ostrieľaných matadorov dopĺňa 22-ročný Tobias Ludvigsson, ktorý sa postupne určite zaradí medzi najlepších jazdcov pre celkové poradie, keďže sa vrchov nebojí a podľa švédskej tradície mu ani časovka nerobí výrazné problémy.
