Rok 2013 a budúcnosť v Taliansku a Slovinsku

18.11.2013, 21:00 | Magazín C-I.sk | Matej Vyšňa

V pokračovaní nášho zhrnutia uplynulej sezóny sa na nasledujúcich riadkoch, budeme venovať Taliansku, hostiteľskej krajine tohtoročných majstrovstiev sveta, a Slovinsku jeho menšiemu geografickému susedovi s veľmi silnou cyklistickou tradíciou.

 

 

Kvalitná slovinská cyklistika

 

Netradične začneme práve menšou a oproti Taliansku aj výsledkami chudobnejšou krajinou. V Slovinsku je však cyklistika veľmi populárna a zaznamenáva úspechy nie len vo World Tour, ale má pomerne rozvinutú cyklistiku a jazdcov na úrovni kontinentálnych tímov a aj vychádzajúce hviezdy medzi mládežníkmi. Spomeňme Mateja Mohoriča, ktorý minulý rok vyhral juniorský šampionát a tento rok aj ten v Toskánsku, ale už  v kategórii do 23 rokov. Do sezóny 2014 už nastúpi v drese Cannondalu. V rankingu Europe Tour sa darilo Matejovi Mugerlimu, ktorý v ňom obsadil celkové štvrté miesto. Jazdec domáceho tímu Adria Mobil a do roku 2008 jazdec Liquigasu v uplynulej sezóne zaznamenal viacero cenných víťazstiev a množstvo pódiových umiestnení.

 

 

Špilakova zatiaľ najlepšia sezóna

 

Vráťme sa však do prostredia World Tour. Tu si v celkovom rankingu zo Slovincov najlepšie počínal Simon Špilak jazdiaci vo farbách ruskej Kathushe. Pre 27 ročného cyklistu znamená 21. priečka a 199 získaných bodov vo WT, nepochybne zatiaľ najlepšiu sezónu kariéry. Na bojovom poli World Tour síce zaznamenal len jedno víťazstvo a to na Okolo Romandie, kde v daždivej štvrtej etape zaútočil osem kilometrom pred cieľom a docvakol si ho už len Froome, ktorého v tesnom dojazde zdolal. Napokon však v celkovom poradí skončil druhý, keď zaostal práve za Froomom o 54 sekúnd a tie stratil najmä v časovke.

 

Vo výbornej forme sme ho mohli vidieť už na jar počas Paríž - Nice, kde napokon skončil šiesty. O tri mesiace neskôr na Okolo Švajčiarska obsadil celkovo deviate miesto. Podarilo sa mu vyhrať aj dve jednodňové preteky nižších kategórii 1.1 a 1.HC GP Miguel Indurain a Rund um Finanzplatz Eschborn - Frankfurt. V druhej polovici sezóny však už na tieto výborné výsledky nenadviazal.

 

 

Simon Špilak a jeho víťazná 4. etapa na Tour de Romandie

 

 

Ďalší borec zo slovinských radov, Borut Božič obsadil v konečnom hodnotení WT 70. m. Bolo ho vidno už v Ománe, či na Príž-Nice. Svoje skúsenosti však naplno predviedol na belgickej klasike Gent Welvegem a obsadil druhé miesto, keď do cieľa priviedol malú skupinu 23 sekúnd za našim Peťom Saganom.

 

 

Bojovník Nibali vo Florencii napokon bez medaily

 

Teraz sa už teda pozrieme na krajinu, v ktorej sa popularita cyklistických profesionálov takmer rovná popularite hviezd z futbalových trávnikov a kde fanúšikovia očakávali ovládnutie svetového šampionátu konajúceho sa na ich pôde. Najhorúcejším želiezkom v ohni „squadra azzurra“ bol samozrejme tohtoročný víťaz Tirrena, Trentina i Gira, nikto iný ako Vincenzo Nibali, ktorý výbornú formu pred šampionátom potvrdil aj celkovo druhým miestom na španielskej Vuelte. Nibalimu účinkovanie v uplynulej sezóne vynieslo piate miesto v konečnom hodnotení jazdcov World Tour a  je teda najvyššie hodnoteným Talianom.

 

nibali-vincenzo-ruzovy-2Úvod sezóny mal Nibbles, čo je jedna z jeho prezývok, naozaj úchvatný a všetko smerovalo k avizovanému prvému vrcholu a teda k víťazstvu na Giro d'Italia. To sa mu samozrejme aj podarilo a po ôsmej etape a teda prvej individuálnej časovke, sa obliekol do ružového dresu pre lídra pretekov a jeho súperom sa už nepodarilo, vyzliecť ho z neho až do samotného konca v Brescii. Víťazstvom na Gire si teda žralok zo Sicílie splnil prvý sezónny cieľ a mohol oddychovať či pripravovať sa na ťažkú jeseň. Chvíľu sa na pretekoch teda neukázal.

 

Na prelome júla a augusta využil Nibali na rozjazdenie a opätovný návrat do formy náročné etapy na Okolo Poľska či Vuelte Burgos. Následne začal trojtýždňový boj na španielskych kopcoch počas Vuelta a Espana, kde celkovo nestačil len o 37 sekúnd na víťazného Hornera a skončil teda druhý. Dva týždne po náročnej Vuelte nasledovali viac ako 270 km dlhé Majstrovstvá sveta vo Florencii, kde bol teda pasovaný do pozície talianskeho lídra. Silnému domácemu tímu sa aj dlho darilo kontrolovať priebeh hlavných majstrovských pretekov, ale ani Nibali sa v záverečných okruhoch nevyhol pádu. Musel potom predviesť veľkú bojovnosť, aby sa vrátil späť do čela, stratené sily boli potom potrebné vo finiši proti španielskej presile. Stačilo to teda len na štvrtú priečku. Nibali je na vrchole svojich síl a verme, že nám aj v budúcej sezóne predvedie pekné súboje o celkové poradie počas niektorej z GT.

 

 

Stabilná výkonnosť a skúsenosti

 

O Nibalim sa toho napísalo už veľa, pozrime sa teda na ďalších jazdcov. Skúsený Michele Scarponi má za sebou už podstatne lepšie sezóny, ale aj tá zatiaľ posledná nebola na zahodenie. Jeho stabilná výkonnosť a určite obrovské skúsenosti mu vyniesli napokon 235 bodov do rebríčka World Tour a konečné 16. miesto. Prvým vrcholom jeho sezóny bolo samozrejme Giro d'Italia, ktoré už raz vyhral a vysoké ciele mal aj tento rok. Pred samotným Girom v rámci prípravy ešte stihol obsadiť celkovo tretie miesto na Okolo Katalánska a peknú piatu priečku na klasike Liege - Bastogne - Liege.

 

Následne celé tri týždne počas prvej tohtoročnej Grand Tour šiel pekne, bez veľkých strát, ale rovnako aj bez výrazného úspechu a tento rok mu teda na Gire, podobne ako aj ten minulý, pripadlo „len“ štvrté miesto. Scarponi však neoddychoval ako Nibali, on jednoducho potrebuje pretekať. Už dva týždne po skončení Gira šiel solídne aj Okolo Švajčiarska a po druhom mieste na talianskom šampionáte si odskočil aj na neďaleké Okolo Poľska, ktoré štartovalo v talianskom Roverete.

 

Koncom augusta prišla španielska Vuelta, kde už bolo množstvo horských dojazdov na neho asi priveľa. Možno ju po pokazenej individuálnej časovke vzal len ako vynikajúcu prípravu na Majstrovstvá sveta. Po jednom druhom mieste v etape, Vueltu napokon dokončil na aj tak peknom konečnom 15. mieste. Týždeň po Vuelte a rovnako týždeň pred ďalším vrcholom sezóny prišlo konečne jediné víťazstvo a to na talianskej generálke kategórie Europe Tour 1.1 GP Costa degli Etrushi. Na samotnom svetovom šampionáte bol naozaj oporou talianskeho tímu. Atakoval v poslednom kole, v stúpaní na Fiesole a až do rozhodujúcich momentov sa držal v špici pri Nibalim napokon skončil 16. so stratou len 34 sekúnd. Scarponimu po tejto sezóne skončila zmluva s Lampre-Merida a stal sa novou posilou Astany.

 

 

Nie veľmi prospešná zmena

 

Do rovnakého súdka ako Scarponiho asi môžeme zaradiť aj Domenica Pozzoviva, ktorému sa tiež nepodarilo nadviazať na predchádzajúce sezóny a síce s peknými umiestneniami, ale bez jediného víťazstva skončil tu uplynulú. Za zmienku určite stoji jeho prestup, keď Pozzovivo po sezóne 2012, po ôsmich rokoch strávených v podstate v rovnakom talianskom pro-conti tíme, ktorý len menil názvy, prestúpil do francúzskeho AG2R a teda do spoločnosti World Tour. Počas sezóny 2013 sme ho často mohli vidieť v prvej desiatke vo vrchárskych dojazdoch a skončil dvakrát v prvej desiatke v celkovom poradí aj na pretekoch Grand Tours. Presnejšie na desiatej priečke na Gire a šiesty bol na Vuelte. Sú to samozrejme kvalitné výsledky, ale v drese nového tímu nezanechal taký silný dojem ako pri minuloročnej víťaznej etape na Gire. Domenico sa nedávno vyjadril v rozhovore pre velonation.com, že budúci rok bude bojovať o pódium na Giro d'Italia.

 

 

Malý princ opäť ostal princom

 

Damianovi Cunegovi, len v krátkosti. Počas kariéry zaznamenal niekoľko veľkých víťazstiev ako napríklad trikrát vyhratá klasika Il Lombardia či víťazstvo na Amstel Gold race. Fanúšikovia mu cunego-tdf-2013však po nečakanom celkovom víťazstve na Gire 2004 predpovedali ďalšie veľké úspechy na niektorej z Grand Tours, ale tie už neprišli a v uplynulej sezóne sa len s jedinou vyhratou etapou na Gire Trentino, výsledkovo prepadol pomerne hlboko. Ak sa chce malý princ opäť stať veľkým kráľom Gira, mal by už v budúcej sezóne nadviazať na svoje niekdajšie úspechy, pretože v 32 rokoch sa už jeho čas aktívnej kariéry kráti. To si určite uvedomuje a v rozhovore pre Tuttosport povedal, že na budúce Giro, presne desať rokov po jeho triumfe, sa maximálne pripraví a chce sa vrátiť späť na výslnie.

 

 

Bassove strasti pokračovali

 

Trápil sa aj Basso. Giro d'Italia vyhral v roku 2006 potom aj v roku 2010 a ak chce udržať štvorročnú postupnosť mal by vyhrať aj nasledujúci ročník 2014. Bola by to pre neho určite satisfakcia za uplynulé sezóny a už pomaly aj skvelá bodka za jeho kariérou. Po slabšej minulej a nevydarenej tohtoročnej sezóne potrebuje ešte nejaké to veľké víťazstvo či pódium, ktoré by ukončilo jeho trápenie a zanechalo dobrý dojem. Tento rok sa zameriaval najmä na Giro d'Italia, ale nakoniec ani neštartoval kvôli zdravotným problémom, ktoré si vyžadovali chirurgický zákrok. Po zotavení začínal prípravu odznova a chcel sa predviesť na Vuelte, čo sa mu aj darilo a držal sa v celkovom poradí naozaj vysoko, pokiaľ neprišla veľmi chladná 14. etapa do Andory, ktorú pre podchladenie vzdal. Poslednou možnosťou na dobrý výsledok bola klasika Il Lombardia, kde však nebol v najlepšej forme a po útrapách celej sezóny obsadil len 11. miesto. Naďalej zostáva v tíme Cannondale a verí v úspešnosť budúcej sezóny.

 

 

Kedy dorastie nasledovník Petacchiho či Cipolliniho?

 

Z apeninského polostrova, kedysi prichádzali aj „rýchlici“, ktorí pravidelne vyhrávali šprintérske dojazdy na tých najväčších etapových pretekoch. Momentálne je tu ešte pomerne mladý Elia Viviani, ktorý sa postupne zlepšuje, ale napríklad v prvej etape Paríž - Nice ho takmer 40 ročný Petacchi ešte porazil a aj tak skončili až na druhom respektíve treťom mieste za Francúzom Bouhannim. Ak nášho Peťa Sagana neberieme ako typického šprintéra tak práve Viviani, by mal byť tímovou jednotkou na hromadné dojazdy. Veľmi sa snažil na Giro d'Italia, kde mal k vytúženému úspechu niekoľkokrát veľmi blízko, ale Cavendish bol neporaziteľný. Víťazstvo je víťazstvo, šprintéri druhé miesta neberú. Chuť si Elia napravil aspoň na menších etapákoch ako na Criterium Dauphine, Tour of Britain či na americkom Tour of Elk Grove, ktorú vyhral aj celkovo. Snáď kliatbu z uplynulého Gira zlomí na tom nadchádzajúcom.

 

 

Vivianiho víťazná etapa na Criterium du Dauphiné

 

 

Viac sa určite v posledných rokoch a teda aj v sezóne 2013 čakalo od Bennatiho, ktorý už ale má asi svoj vrchol za sebou a tento rok sa ako šprintér nemôže popýšiť ani jedným víťazstvom, rovnako je na tom po uplynulej sezóne aj Roberto Ferrari. O veľa lepšie na tom nie sú ani Simone Ponzi či Daniele Ratto, ktorí zaknihovali aspoň po jednom víťazstve a ktorí sa v špurtoch dokážu pohybovať v popredí. Nie sú však čistokrvní špurtéri a nasledovníci Cipolliniho, ale možno skôr Bettiniho, tým máme na mysli, že dokážu špurtovať do kopca a teda majú skôr predpoklady na úspechy v niektorých klasikách. Možno sa predvedú na Liege či Amstel Gold Race už v ďalšej sezóne.

 

 

Kto ešte na klasiky?

 

pozzato-filippo-lampreKeď sme už spomenuli klasiky, tak sa pri nich ešte chvíľku zdržíme. Taliansko ako cyklistická veľmoc potrebuje aj jazdcov na drsné belgické podmienky a samozrejme aj možného budúceho majstra sveta. Spomenuli sme Už Ponziho či Ratta, ktorí na ne majú predpoklady. Typickým klasikárom v talianskych radoch je však Filippo Pozzato. Ten v sezóne 2013 zaznamenal niekoľko menších víťazstiev, najcennejšie je to z GP Quest France - Plouay. Talianski tifosi by ho v budúcnosti ešte určite radi videli stáť na pódiu omnoho prestížnejších podujatí,  ako sú Roubaix či San-Remo.

 

Tento rok začal akoby výbuchom skvelej formy pre Lucu Paoliniho, keď vyhral hneď úvodnú klasiku sezónyOmloop Het Nieuwsblad, piaty bol na Milano - San Remo, podarilo sa mu vyhrať tretiu etapu na Gire a následne strávil aj tri etapy v ružovom. Po Gire už však jeho skvelé výsledky nepokračovali, ešte ladil formu na Vuelte a mohli sme ho často vidieť na špici počas majstrovstiev sveta, kde tvrdo pracoval pre národný tím.

 

Mená ako Moreno Moser či Daniel Oss už tiež zarezonovali v prostredí známych klasických podujatí. Ešte stále mladučký Moser napríklad tento rok zvíťazil na výborne obsadenej talianskej klasike Strade Bianche a predviedol sa aj siedmym miestom na Clasica San Sebastian. Prekvapil aj treťou priečkou v dojazde na L'Alpe d'Huez, počas Tour de France, čo naznačuje aj možnosť, že sa v budúcnosti vyberie cestou jazdca pre celkové poradie. Ak nie rovno na Grand Tours, tak možno sa bude sústrediť na menšie etapáky ako to už dokázal víťazstvom na Okolo Poľska v sezóne 2012.

 

Daniel Oss je už o čosi starší a skúsenejší, nepodarilo sa mu síce tento rok zvíťaziť, ale ukázal sa napríklad v klasike kategórie World Tour E3 Prijs Vlaanderen - Harelbeke, aj keď prehral špurt o druhé miesto s Petrom Saganom, bolo to pekné umiestnenie. Oss pravidelne štartoval na klasikách a vo svojej kariére viackrát skúšal šťastie aj na Roubaix, tento rok ho však nedokončil. Ešte mu teda niečo chýba aby dozrel na jazdca, ktorý ich bude aj pravidelne vyhrávať. V BMC má skvelé podmienky a možno už v najbližšej sezóne sa posunie zas o čosi ďalej k vysneným úspechom. 

 

 

Diskusia

Diskusia neobsahuje príspevky.
 
Náš eshop